Jarná prognóza Európskej komisie (EK), ktorá bola zverejnená v stredu, naznačila, že slovenský HDP v roku 2024 vzrastie o 2,2 percenta v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 percenta najmä vďaka silnému domácemu dopytu. V roku 2024 by podľa prognóz EK Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v […]
Menej ako 1 min. min.
Jarná prognóza Európskej komisie (EK), ktorá bola zverejnená v stredu, naznačila, že slovenský HDP v roku 2024 vzrastie o 2,2 percenta v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 percenta najmä vďaka silnému domácemu dopytu.
V roku 2024 by podľa prognóz EK Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v 27-člennej Únii a v roku 2025 sa dostane na siedmu najlepšiu priečku v Únii.
V roku 2023 zostala celková inflácia na úrovni 11 percent v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí na 3,1 percenta, ale v roku 2025 narastie na 3,6 percenta v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.
Vládne podporné opatrenia
HDP vlani vzrástol len o 1,6 percenta, čo odráža pokles súkromnej a verejnej spotreby. Slabšia ekonomická výkonnosť hlavných obchodných partnerov krajiny mala za následok pokles exportu. Súčasný výrazný pokles dovozu viedol k celkovému kladnému príspevku čistého vývozu.
Komisia očakáva, že hospodárska aktivita sa v roku 2024 zrýchli vďaka rastu súkromnej a verejnej spotreby a oživeniu vývozu v dôsledku silnejúceho vonkajšieho dopytu.
Vládne podporné opatrenia by mali aj v roku 2024 obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Plánované zvýšenie reálnych miezd by zas malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu.
V roku 2024 je však rast investícií obmedzený, po výraznom skoku o 10,6 percenta v roku 2023, lebo Slovensko do konca minulého roka zintenzívnilo využívanie fondov EÚ.
V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie investícií hlavne v dôsledku čerpania štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov z plánu obnovy.
Rozpočtové náklady
Podľa prognóz EK miera nezamestnanosti bude naďalej klesať – z 5,8 percenta v roku 2023 na 5,4 percenta v roku 2024 a 5,2 percenta v roku 2025, čím sa udrží napätý trh práce. Hlavnou hybnou silou znižovania nezamestnanosti je pokles populácie v produktívnom veku, pričom dopyt po práci zostáva silný.
V roku 2023 rast nominálnych miezd zaostával za mierou inflácie, očakáva sa však, že v rokoch 2024 a 2025 budú platy zamestnancov rásť výrazne rýchlejšie ako inflácia, čo povedie k zvýšeniu reálnych miezd.
Verejný deficit sa v roku 2023 zvýšil na 4,9 percenta HDP v dôsledku podpory energetiky, trvalého zvyšovania miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok. V roku 2024 sa verejný deficit zvýši na 5,9 percenta v dôsledku výdavkových opatrení z roku 2023 (vyššie odmeny verejných zamestnancov, rodinný balík, rodičovský bonus v rámci reformy dôchodkového systému, vyplácanie 13. dôchodku).
Rozpočtové náklady na opatrenia zmierňujúce vplyv vysokých cien energií majú klesnúť na 0,4 percenta HDP oproti 2,1 percenta v roku 2023. To by malo byť čiastočne kompenzované novými opatreniami na zvýšenie príjmov – zvýšenie podielu sociálnych odvodov do verejného dôchodkového piliera, odvody zo zisku bánk, zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov a zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností v obciach.
