Umývať huby pred sušením znie logicky, ale môže vám zničiť vôňu aj trvanlivosť. Ukážem vám jednoduchý, osvedčený postup „nasucho“, výnimky, keď voda pomôže, aj presné teploty a časy, aby boli vaše zimné zásoby bezpečné a voňavé.
Prečo huby pred sušením neumývať
Huby sú „špongia“ – rýchlo nasajú vodu, ktorú potom musíte dlho odparovať. Predlžené sušenie:
-
znižuje arómu a chuť,
-
zvyšuje riziko plesní, lebo stred ostáva dlho vlhký,
-
vedie k nerovnomernému vysušeniu (suchý okraj, vlhký stred).
Preto platí jednoduché pravidlo: na sušenie huby neumývame.
Ako správne očistiť huby „nasucho“
-
Nožík s krátkou pevnou čepeľou – odrežte znečistenú bázu hlúbika, vyškrabnite ihličie a hlinu.
-
Jemná kefka/štetec – vymetie piesok z lupeňov a vrások.
-
Papierová utierka – zotrite vlhké fľaky a sliz.
-
Poškodené kúsky radšej vyrežte, než by ste ich „kúpali“.
Minitip: tvrdšie druhy (hríb smrekový, dubák) čistite hneď v lese – menej nečistôt donesiete domov, sušenie je rýchlejšie.
Kedy je krátke opláchnutie výnimkou
Ak je plodnica extrémne zablatená (daždivý zber, lepkavá pokožka), môžete ju rýchlo opláchnuť pod prúdom a okamžite:
-
dôkladne osušiť papierovou utierkou,
-
nakrájať na tenšie plátky (3–5 mm),
-
hneď začať sušiť pri správnej teplote.
Čím menej vody, tým lepšie.
Krájanie: hrúbka rozhoduje
-
Klobúky a hlúbiky krájajte na 3–5 mm (mäsitejšie druhy 4–6 mm).
-
Rovnaká hrúbka = rovnomerné dosušenie, menej rizika plesní.
-
Drobné kúsky (líšky) sušte vcelku, ale v jednej vrstve.
Teplota a čas sušenia (rúra, sušička, sito)
-
Začiatok: 45–50 °C – prieduch/štrbina dvierok nechajte pootvorenú (odvod pary).
-
Potom: zvýšte na 55–60 °C; premiešajte plátky každých 60–90 minút.
-
Signál dosušenia: plátky sú krehké, nelámu sa na prach, nelepia sa a v strede nie sú gumové.
-
Sušička: držte sa rovnakých teplôt; sitá priebežne prehadzujte.
-
Pri sušení na sitách nad radiátorom vetrajte – vlhko spomaľuje proces a podporuje plesne.
Minitip: ak plátky po 6–8 hodinách stále „ťahajú“, nechajte ich dodosušiť pri 45–50 °C ďalšie 1–2 hodiny namiesto prudkého dopekania.
Bezpečné skladovanie: aby vôňa vydržala mesiace
-
Úplne vychladené plátky dajte do vzduchotesnej nádoby (sklo s tesnením, plechová dóza).
-
Pridajte papierové vrecúško alebo pár zrniek soli v sáčku – pohlcujú zvyšnú vlhkosť.
-
Skladujte v tme a suchu (špajza, 10–20 °C).
-
Kontrola po 7–10 dňoch: ak sa objaví zatuchnutie či mäknutie, krátko dosušte.
Minitip: malé sáčky so silikagélom (potravinárske) udržia suché prostredie – výborné pri väčších dózach.
Oživenie sušených húb pred varením
-
Namáčanie 20–30 minút v vlažnej vode alebo vývare.
-
Nálev nevyhadzujte – je to prírodný „koncentrát“ chuti do polievok a omáčok (precediť cez jemné sitko alebo gázu).
-
Soliť až po tepelnej úprave – skôr stvrdnú.
Najčastejšie chyby
-
Umývanie pod tečúcou vodou → dlhé sušenie, slabá aróma, plesne.
-
Príliš hrubé plátky → guma v strede.
-
Vysoká teplota hneď od začiatku (70–80 °C) → pripálená vôňa, horkosť.
-
Zabudnutá para v rúre → kvapky na plechu, vlhnutie.
-
Skladovanie v plastovom vrecúšku bez tesnenia → navlhnutie, strata vône.
Ktoré druhy sa sušia najlepšie
-
Hríbovité (dubák, smrekový), suchohríby – výborná aróma po usušení.
-
Kozáky – dobré, ale krájajte tenšie.
-
Lakte, kuriatka (líšky) – dajú sa sušiť, no niekomu viac chutia mrazené či nakladané (po usušení sú výraznejšie, ale tuhšie).
The post Jediná chyba, ktorá zničí arómu aj trvanlivosť sušených húb: čo s nimi urobiť po príchode z lesa a čomu sa vyhnúť appeared first on Šikovník.








