
Súčasníci, presnejšie obyvatelia Mannheimu, na ten deň dozaista dlho spomínali. Popri kočiaroch, dostavníkoch, či povozoch ťahaných koňmi, sa totiž zrazu v pouličnej premávke objavilo úplne nové vozidlo. Bolo zvláštne, nemalo štyri kolesá, ale iba dve, zoradené za sebou a spojené dreveným rámom. Na ňom sedel obkročmo muž držiaci riadidlá, ktorý ho do pohybu uvádzal tak, že sa odrážal nohami od zeme.
Tým mužom bol 32-ročný barón Karl Drais a pamätným dňom 12. jún 1817. Na prvú verejnú jazdu s dovtedy nevídaným dopravným prostriedkom, ktorý sám vymyslel a nechal si ho postaviť u miestneho kolára Johanna Freya, vyrazil spred svojho domu a zamieril k stanici na prepriahanie koní stojacej za mestom (v dnešnej mannheimskej štvrti Rheinau).
Neskôr ju opísal ako príjemnú pohodovú jazdu v krásnom letnom počasí. Podstatnejšie však bolo čosi iné – cestu tam a späť, čiže necelých 15 kilometrov, zvládol približne za hodinu, teda trikrát rýchlejšie než dostavník a zhruba rovnako rýchlo, ako by ju prekonal jazdec na koni. A to vyvolalo rovnaký údiv, ako samotný vynález.
Nezostalo pravdaže pri jednej jazde. Na Laufmaschine, čiže „behacom stroji“, ako svoje vozidlo pomenoval, absolvoval barón v nasledujúcich dňoch a týždňoch ďalšie púte.
„Barón Karl von Drais, ktorý podľa dôveryhodných svedectiev vo štvrtok 12. júna tohto roku prešiel s bezkoňovým hnacím strojom, ktorý sám vynašiel, inak štvorhodinovú cestu z Mannheimu do Schwetzinger Rebenhausu a späť za jednu hodinu, prekonal s rovnakým strojom asi za hodinu aj strmú dvojhodinovú horskú cestu z Gernsbachu do Baden-Badenu a presvedčil ľudí o veľkej rýchlosti tohto veľmi zaujímavého dopravného prostriedku,“ informoval 29. júla 1817 týždenník Badwochenblatt.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
