Kandidát na komisára pre energetiku a bývanie chce počas prvých sto dní predstaviť plán ako ukončiť dovoz ruského paliva aj čistú dohodu s priemyslom. Energetická chudoba a kríza bývania sú preňho neakceptovateľné, argumentami ako im čeliť však všetkých nepresvedčil. Dan Jørgensen prišiel na vypočúvanie v Európskom parlamente v utorok popoludní. V trojhodinovej rozprave musel diplomaticky […]
Menej ako 1 min. min.
Kandidát na komisára pre energetiku a bývanie chce počas prvých sto dní predstaviť plán ako ukončiť dovoz ruského paliva aj čistú dohodu s priemyslom. Energetická chudoba a kríza bývania sú preňho neakceptovateľné, argumentami ako im čeliť však všetkých nepresvedčil.
Dan Jørgensen prišiel na vypočúvanie v Európskom parlamente v utorok popoludní. V trojhodinovej rozprave musel diplomaticky balansovať medzi otázkami sociálne orientovaných politikov ohľadom krízy bývania, zástancov jadrovej energetiky, zelených zdrojov, ale aj reprezentantov krajín závislých na fosílnych palivách, vrátane slovenských europoslankýň Moniky Beňovej a Ľubice Karvašovej.
Jørgensen sa podľa analytického modelu eulytix umiestnil medzi top tromi najsilnejšími kandidátmi na eurokomisárov popri poľskom kandidátovi na komisára pre rozpočet Piotrovi Serafinovi a španielskej kandidátke na podpredsedníčku komisie Terese Ribera Rodríguez. Model pracoval s dátami z písomných odpovedí kandidátov, ktoré pripravili pred vypočutiami, a informáciami voľne dostupnými online.
Hoci si Jørgensen v prvej časti debaty vyslúžil potlesk aj pochvalnú prezývku “komisár znižovania cien”, napokon pre nedostatok konkrétnych riešení nezahviezdil tak, ako sa očakávalo. Niekoľko europoslancov, s ktorými hovoril bruselský Euractiv, ohodnotilo jeho výkon na 6 alebo 7 z 10.
O jadre opatrne
Prvou z tém, ktoré otvorili predstavitelia europarlamentu v debate, bola jadrová energetika. O téme v súvislosti s eurokomisárom sa hovorilo už niekoľko týždňov, nakoľko Dánsko je politicky orientované proti jadru, no Jorgensen bol v európskom kontexte zdroju omnoho otvorenejší.
Na rozkol poukázal poľský člen európskych konzervatívcov Daniel Obajtek a citoval Dánove jadroskeptické vyjadrenia počas pôsobenia na poste ministra pre klímu. Jørgensen reagoval, že Dánsko nie je vo všeobecnosti pro-jadrové, ale že toto je oblasť, kde uplatňuje európske motto „zjednotení v rozmanitosti“ a plánuje pracovať v súlade s celoeurópskou politikou.
Pravicový taliansky europoslanec Paolo Borchia (PfE) sa pýtal, aké opatrenia plánuje budúci komisár zaviesť na podporu inštalácie nových jadrových reaktorov. Jørgensen sa priamej odpovedi vyhol a hovoril najmä o malých modulárnych reaktoroch (SMR), ktoré by chcel rozšíriť v Európe od začiatku 30. rokov, na detaily je ale podľa neho ešte priskoro.
V prípade veľkých reaktorov odkazoval len na všeobecné postoje Európskej komisie a odhady, že v najbližších dvadsiatich rokoch produkcia jadrovej energie mierne poklesne, no neskôr sa opäť zvýši. „Bez jadrovej energie nemôžeme dosiahnuť naše európske dekarbonizačné ciele,“ zhrnul Jørgensen.
Na otázku od europoslanca Christopha Grudlera z Renew, či je „pripravený investovať európske peniaze do všetkých zdrojov energie, ktoré vedú k znižovaniu uhlíka,“ už reagoval opatrnejšie.
„To, čo sa pýtate, je, či vložíme európske peniaze do jadrovej energie? To nemôžem sľúbiť,“ odpovedal Jørgensen a zdôraznil „bezpečnosť ako najvyššiu prioritu“ a plán zbaviť sa „závislosti od jadrového paliva z Ruska.“
Lacnejšie energie pre priemysel aj domácnosti
Kandidát na komisára avizoval, že zníži ceny energií pre priemysel aj pre domácnosti aj vďaka maximalizácii využitia obnoviteľných zdrojov. Počas prvých troch mesiacov vo funkcii plánuje predstaviť čistú dohodu pre priemysel a tiež zverejniť detaily plánu ukončenia všetkého dovozu ruského paliva do Európy. Ako tretí má prísť na rad akčný plán elektrifikácie.
Europoslanec Gordan Bosanac (Zelení/EFA) ho pre to označil za „komisára znižovania cien.“ Jørgensen sa zasmial a sľúbil, že si na to vytlačí vizitky.
Michael Bloss zo Skupiny zelených sa pýtal, či komisár podporí energetické komunity a prevedenie energetického balíčka do záväzných cieľov a opatrení do roku 2040. Dán záväzok prijal a vyhlásil, že dosiahnuť 90 percentné zníženie emisií CO2 nebude možné „bez masívneho rozšírenia obnoviteľnej energie“. Boj proti klimatickej zmene je podľa neho morálna nevyhnutnosť, a dekarbonizácia bude prospešná aj pre ekonomiku a kvalitu života Európanov.
Do debaty sa zapojili aj europoslanci z východoeurópskeho regiónu. Monika Beňová kandidátovi naznačila, že ho čaká náročných päť rokov vo funkcii. „Trhové signály, aj samotná Komisia ukazujú, že ceny energií v budúcich rokoch porastú,” vyhlásila s tým, že podobný trend je aj v oblasti cien nehnuteľností aj nájmov. Dánskeho politika sa preto pýtala, ako chce zabezpečiť, aby boli dostupné pre všetkých Európanov, nie iba „niektoré vybrané skupiny tých, čo sú zraniteľní”.
Jørgensen sociálnu demokratku ubezpečil, že jeho plán znižovania cien sa týka celej spoločnosti – od konkurencieschopných firiem až po účty domácností. „Ak naše firmy nebudú konkurencieschopné, prídeme o pracovné miesta a celá spoločnosť stratí,” zdôraznil. Upozornil tiež na príklady dobrej praxe, ktorá už na území spoločenstva funguje. Ako príklad uviedol čistú energiu. „Od roku 2021 do 2023 Európania ušetrili vďaka obnoviteľným zdrojom viac ako sto miliárd eur,“ vyčíslil.
Od českého poslanca Ondřeja Knoteka z krajne pravicovej frakcie Patriotov pre Európu prišla požiadavka na ústupky v dekarbonizačných cieľoch pre krajiny najmä východnej Európy, závislé na fosílnych palivách do väčšej miery, než západ. Komisár prisľúbil, že program spravodlivej tranzície bude klásť dôraz na vytváranie nových pracovných miest v čistej energetike práve pre ľudí, ktorí v rámci tranzície o prácu vo fosílnom priemysle prídu.
„Dúfam, že budete naším komisárom,“ a „som presvedčená, že ste perfektný kandidát na túto prácu,“ pochválila napokon Jørgensena poľská europoslankyňa Mirosława Nykiel (EPP). Komisár na oplátku vyjadril obdiv Poľsku. “Všetky krajiny čelia výzve a vaša obzvlášť veľkej. No tempo, akým prechádzate z uhlia na alternatívne zdroje, je obdivuhodný,” vyhlásil pochvalne.
Celoeurópske riešenie politiky bývania
Bývanie má byť podľa dánskeho politika dostupné, udržateľné a cenovo výhodné pre všetkých Európanov a množstvo ľudí, ktorí si dnes nemôžu dovoliť miesto na život či trpia energetickou chudobou je neprípustné.
Gabriele Bischoff z aliancie progresívnych socialistov a demokratov sa ho pýtala na detaily prvého celoeurópskeho plánu dostupného bývania, ktorý chce priniesť vo svojej novej funkcii komisára. Poukázala najmä na veľký investičný dlh v tejto oblasti. Jørgensen reagoval, že do financovania chce zapojiť aj Európsku investičnú banku a podporiť súkromných investorov.
Europoslankyňa Ľubica Karvašová (RE/PS) komisárovi gratulovala, že Dánsko má najdostupnejšie bývanie v Európe. Zároveň sa však pýtala Jørgensena na jeho zámer zdvojnásobiť príspevky kohézneho fondu, ktorý je aktuálne jediným zdrojom finančnej podpory rozvoja bývania a navyše, keď majú jednotlivé štáty svoje prostriedky naplánované a rozdelené na iné dôležité projekty. „Druhá otázka je, ako chcete zaručiť, že plánom pre dostupné bývanie nenaštrbíte dlhodobý cieľ kohéznej politiky zvyšovať konkurencieschopnosť a znižovať regionálne rozdiely,” zaujímala sa.
Jørgensen jej však opäť odpovedal len veľmi všeobecne, že na zdrojoch z kohézneho fondu plánuje diskutovať s podpredsedom parlamentu Ramónom Luisom Valcárcelom Sisom.
Čo ďalej
Po diskusii budú koordinátori každej politickej skupiny zo zodpovedných výborov hlasovať za alebo proti komisárovi, pričom rozhodnutie si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu. Každý hlas je vážený inak podľa veľkosti jeho skupiny. Na schválenie alebo zamietnutie kandidáta budú mať 24 hodín.
Po ukončení všetkých 26 komisárskych vypočutí bude o celej eurokomisii hlasovať plénum Európskeho parlamentu, dátum je momentálne určený na 21. novembra. Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, mandáty eurokomisárov následne začnú naplno.
Môže sa stať, že niektorí kandidáti neprejdú „grilovacím“ procesom? V minulosti k tomu zriedkavo došlo. V takomto prípade závisí ďalší postup štát od štátu: v niektorých hlava štátu alebo vlády rýchlo nominuje inú osobu, v iných krajinách je proces zložitejší, pretože si vyžaduje schválenie inými inštitúciami. Cieľom je, aby Európska komisia začala fungovať do prvého decembra.
