Jozef Pittner – navždy srdcom spojený so žiarskou fabrikou

V utorok 5. júla nás zasiahla veľmi smutná správa. Vo veku 70 rokov zomrel bývalý riaditeľ Závodu SNP a zakladateľ Slovalca, Jozef Pittner.  

Pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín bol len pred pár týždňami v poslednom čísle časopisu Hutník zverejnený rozhovor, v ktorom Jozef Pittner spomínal aj na svoje začiatky v žiarskej hlinikárni. 

Pripomeňme si ho spoločne týmto článkom a vzdajme česť jeho pamiatke.

Vo februári tohto roka bývalý generálny riaditeľ Závodu SNP a dnes predseda predstavenstva ŽHS, a.s. oslávil okrúhle výročie, sedemdesiat rokov. Aj keď mnohí ľudia v tomto veku už oddychujú na dôchodku, Jozef Pittner sa zatiaľ do penzie nechystá, jeho skúsenosti sú v rámci riadenia konzorcia firiem ŽHS, a.s. potrebné. 

Celý pracovný život Jozefa Pittnera je spojený so žiarskou hlinikárňou. ZSNP bol jeho prvým pôsobiskom a v podstate aj posledným, keďže ŽHS vznikla na pôde bývalého ZSNP. Obaja rodičia pána Pittnera pracovali v ZSNP, k technickým profesiám ho prirodzene ťahalo, takže nebolo veľa treba premýšľať, čo v živote robiť. Narodil sa 20.2.1952 v Bukovine. Po základnej škole absolvoval Strednú priemyselnú školu strojársku vo Zvolene a hneď po maturite nastúpil do areálu žiarskej fabriky, ktorého hranice neopustil dodnes.

Podpis zmlúv, ktoré znamenali definitívny vznik modernej hlinikárne Slovalco, a.s.

Na začiatku začínal ako mnoho mladých absolventov priemyslovky v 70. rokoch minulého storočia, ako radový robotník a o kariére riaditeľa a manažéra sa mu ani len nesnívalo. „Stál som v bývalom strojárskom závode za vŕtačkou a robil na zmeny, aj soboty a nedele… Odtiaľ som odišiel na základnú vojenskú službu, vysokú školu som študoval až neskôr. Keby mi bol vtedy niekto povedal, že raz sa stanem generálnym riaditeľom, ktorého úlohou bude zachrániť výrobu hliníka na Slovensku, tak by som sa len smial a neveril mu,“ spomína Jozef Pittner, ktorý začiatkom 90-tych rokov musel zachraňovať projekt modernizácie výroby hliníka, vyústený do vzniku novej spoločnosti Slovalco. Ako však zdôrazňuje, vždy sa vedel vžiť do role robotníka. Nakoniec, obaja rodičia mu pracovali v závode ako radoví zamestnanci. Otec v elektrolýze ako hutník a mama robila v tej istej prevádzke v bufete. Aj vďaka tomu ostal Jozef Pittner navždy srdcom spojený so žiarskou fabrikou.

V podniku postupne prechádzal pozíciami majstra technickej prípravy výroby, samostatného plánovača, vedúceho odboru zásobovania a od roku 1989 zastával funkciu námestníka podnikového riaditeľa. Popri zamestnaní vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V roku 1997 mu bol Technickou univerzitou v Košiciach udelený čestný titul Dr. honoris causa za mimoriadne úsilie o rozvoj hutníctva na Slovensku.

Od 1. júla 1992 bol Jozef Pittner zvolený za predsedu predstavenstva ZSNP, a.s. a menovaný do pozície generálneho riaditeľa. Prakticky od menovania do funkcie sa musel intenzívne venovať zastavenému a nedokončenému projektu modernizácie hliníka, ktorý vyústil do založenia Slovalco, a.s. Napriek obrovským problémom sa projekt podarilo doviezť do úspešného konca, čo znamenalo vznik v tom čase najmodernejšej a najekologickejšej hlinikárne na svete a zásadný obrat v stave životného prostredia v Žiarskej kotline. Ako spomína na toto obdobie Jozef Pittner? „Trvalo jeden a pol roka, kým sme po stovkách hodín rokovaní, presviedčaní a argumentovaní našli partnerov EBRD a Hydroaluminium, schopných a ochotných úvermi a kapitálom vstúpiť do projektu modernizácie,“ prezradil v knihe Richarda Kafku – Z dejín výroby hliníka na Slovensku.

S vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom a ministrom hospodárstva, Ľudovítom Černákom.

A po rokoch dodal niečo aj pre našu redakciu. „Do projektu som dal všetko, čo som do neho mohol dať. Predovšetkým svoje srdce. Som rád, že dnes sa priemyslom v našom meste môžeme pýšiť a že tu stále nachádza prácu tak veľa ľudí. A úprimne poviem, že ma vždy poteší, keď kolegovia z iných firiem dajú občas najavo, že nejaký Jožo Pittner sa tu ešte pohybuje, že stále existuje,“ hovorí s úsmevom na záver.

Projekt modernizácie hliníka, ktorý bývalý generálny riaditeľ ZSNP dotiahol do úspešného konca neostal bez povšimnutia. V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského hospodárstva. 

Martin Baláž