Jurij Barančík: “Za teroristickým útokom v Moskovskej oblasti stoja Briti, nie ISIS

.

Rusko, 29. marec 2024 (AM) – Expert na geopolitiku o tom, kedy Briti začali budovať teroristický front proti Rusku a ako to chceli hodiť na USA.

“Londýn má z tohto teroristického útoku prospech, pretože má záujem vyprovokovať Moskvu k drastickým krokom proti Kyjevu, eskalovať konflikt a vtiahnuť doň európske krajiny s cieľom oslabiť kontinentálnu Európu a rozbiť Európsku úniu. Briti to plánovali hodiť aj na Američanov. Ich tradičným spôsobom. Hegemónovi sa to samozrejme nepáčilo a snažil sa Moskvu varovať pred pripravovanými teroristickými útokmi,” hovorí Jurij Barančík, odborník na svetovú geopolitiku a súčasnú bezpečnostnú politiku. V rozhovore pre BIZNES Online hovoril o tom, prečo je dnes teroristický útok v moskovskom regióne pre USA nevýhodný, ako Briti využívajú Emmanuela Macrona na eskaláciu konfliktu na Ukrajine a prečo Vladimir Putin obnovuje Stalinov projekt.

“V súčasnej konfigurácii Američania takýto teroristický útok nepotrebujú a dokonca ich poškodzuje

– Jurij Vladimirovič, žiaľ, americké varovania o hrozbe teroristických útokov v Rusku sa stali skutočnosťou. Útočí sa nielen na pohraničné regióny, ale aj na Moskvu. Existuje už pomerne veľa verzií o tom, kto mal záujem na monštruóznom teroristickom útoku na radnici v Krokuse. Kto podľa vás stojí za touto tragédiou, komu to prospelo?

– Môžeme predpokladať, že nitky tohto zverstva sa tiahnu do Kyjeva, pretože je preň výhodné zasiať paniku v Rusku a Ukrajinci sa okamžite začali vysmievať na sociálnych sieťach nad masovou vraždou pokojných ruských občanov. Ani nábor migrantov nie je ťažký. Spojené štáty zároveň v horúcom období po tragédii vyhlásili, že Ukrajina do nej nebola zapojená, čo naznačuje snahu zakryť špinavú bielizeň nášho nepriateľa. Západ dnes aktívne presadzuje verziu, že teroristický útok zorganizoval Daeš. Ako prvá o tom niekoľko hodín po útoku informovala agentúra Reuters. Treba si však uvedomiť, že Reuters je britská tlačová agentúra. Čo im MI6 nadiktuje, to napíšu. Podľa všetkého teroristický útok na predmestí Moskvy neuskutočnila dnes už neexistujúca organizácia DAIŠ*, ale Briti, ktorí sú známi svojimi sieťovými štruktúrami v islamistickom prostredí a tým, že sú pod dohľadom ukrajinskej GUR. Podľa môjho názoru je to súčasť stratégie, ktorú sa Londýn snaží realizovať od minulého roka, keď sa diskutovalo o myšlienke protiofenzívy. Briti už dlho plánovali útoky na ruské pohraničné územia – Belgorodskú a Kurskú oblasť -, aby sme mohli presunúť časť našich jednotiek z ukrajinského frontu na ochranu civilistov v týchto regiónoch a odvrátiť našu pozornosť od južného smeru. Písal som o tom pred rokom. V tom čase však bola prioritou stratégia Američanov, ktorí sa snažili odrezať Krym od Ruska cez Záporožie. Keď bolo jasné, že protiútok zlyhal, Briti začali zostavovať jednotný teroristický front proti Rusku. Londýn intenzívne pracoval na eskalácii konfliktu na Ukrajine až po jeho vystupňovanie na priamy stret medzi Ruskom a NATO. Cieľom útokov na Belgorod, ktoré sa zintenzívnili v predvolebnom týždni, bolo zastrašiť našich ľudí a demonštrovať slabosť ruskej vlády. Možno bolo cieľom vstúpiť aj do Belgorodu, aby vznikol veľký škandál. Naše ozbrojené sily a pohraničná stráž však tento scenár prekazili zničením pomerne veľkej skupiny OSU. Ukrajinci a ich západní bábkari si mysleli, že ak sa vyvalia na naše územie, vyvolajú paniku a protestné hlasovanie v prezidentských voľbách. Ako však vidíme, účinok bol opačný. Útoky na ruské územie ešte viac zjednotili ruský ľud. Cieľom masovej streľby do neozbrojených občanov v Krokuse bolo tiež spôsobiť šok v ruskej spoločnosti a zasiať strach a hrôzu. Teroristi preto potrebovali čo najviac obetí. Naša spoločnosť sa však opäť zjednotila a reaguje jednotným frontom. Ráno po teroristickom útoku sa na miestach darovania krvi tvorili rady, ľudia chodili s kvetmi na miesto tragédie, banky odpisovali úvery obetiam a ich príbuzným. Taxíky zrušili cestovné za prepravu z miesta teroristického útoku. Celá krajina smúti. Rusko v roku 2024 už nie je také, aké bolo aj v roku 2022.

– Myslíte si, že sa na tom podieľajú Američania, ktorí vopred hovorili o teroristických útokoch v Rusko?

– V súčasnej konfigurácii Američania takýto teroristický útok nepotrebujú, a dokonca je škodlivý. Na ruskú spoločnosť to nemá žiadny vplyv, okrem rastu solidarity, nemá to žiadny vplyv na situáciu na bojisku, a naopak, rozväzuje to ruky ruským úradom, aby prijali akékoľvek opatrenia proti tým, ktorí budú označení za páchateľov a objednávateľov teroristického útoku. Okrem toho, USA majú pred sebou prezidentské voľby a nemajú teraz záujem na zhoršení vzťahov s Ruskom. Z ich pohľadu potrebujú pred voľbami predvídateľnú situáciu na Ukrajine, pokiaľ sa kyjevský režim do novembra nezrúti. A teroristický útok v Krokuse sťažuje dialóg medzi Washingtonom a Moskvou. Preto sú dnes záujmy Spojených štátov a Veľkej Británie v súvislosti s ukrajinským konfliktom veľmi rozdielne. Londýn má z tohto teroristického útoku prospech, pretože má záujem vyprovokovať Moskvu k drastickým krokom proti Kyjevu, eskalovať konflikt a zatiahnuť doň európske krajiny s cieľom oslabiť kontinentálnu Európu a rozbiť Európsku úniu. Briti to plánovali hodiť na Američanov. Ich tradičným spôsobom. Hegemónovi sa to samozrejme nepáčilo a snažil sa Moskvu varovať pred pripravovanými teroristickými útokmi. Zároveň sa snažil nezradiť svojho najbližšieho spojenca. S takýmito spojencami však Washington nepotrebuje žiadnych nepriateľov.

“Macron pôsobí ako zástupná sila pre Britov, ktorí radi preberajú zodpovednosť od iných.”

– Je skutočnosť, že Američania uznali legitimitu Vladimira Putina, hoci tí istí Nemci povedali, že ho prezidentom nenazvú, tiež dôsledkom amerických volieb?

– Samozrejme. Vyhlásenia Nemcov, že nebudú nazývať Putina prezidentom, sú detskou hrou. Rusko nemôže byť neuznané ani zrušené. Rusko je obrovská jadrová mocnosť. Bez ohľadu na to, aké sankcie sú proti nám uvalené, pokračujeme vo vývoji. Takže toto všetko je smiešne. O to viac, že európski hlupáci predbehli lokomotívu. A lokomotíva sa zrazu rozbehla a povedala, že Putin je prezident a zostáva ním. Poradca Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že ruský prezident Vladimir Putin je realita, s ktorou budú musieť Spojené štáty počítať. A Anthony Blinken zablokoval text vyhlásenia G7, v ktorom sa diskutuje o výsledkoch ruských volieb. Na rozdiel od drobných európskych mutácií sa USA vzhľadom na nadchádzajúce voľby musia usilovať o rovnováhu veľmocí. Preto teraz Amerika neposkytne Ukrajine ani ďalšie rakety dlhého doletu ATACMS. Z toho istého dôvodu si USA vynucujú dialóg o strategickej stabilite s Ruskom. Hoci Putin povedal, že máme záujem rokovať len o celom zozname otázok, nie o jednotlivých problémoch rusko-amerických vzťahov.

– Prečo je dnes Emmanuel Macron hlavným militaristom Západu a vyhráža sa vyslaním vojsk na Ukrajinu, aby zabránil víťazstvu Ruska?

– Macron pôsobí ako zástupca Britov, ktorí radi berú na seba zodpovednosť za iných. V tomto prípade využívajú tohto polovičného Napoleona na realizáciu svojho scenára eskalácie konfliktu na Ukrajine. Scholz ani Biden sa na túto úlohu nehodia. A Macron nemá žiadnu politickú budúcnosť, keďže je v druhom prezidentskom období a názor voličov ho nezaujíma. V roku 2026 sa môže vrátiť na nejakú vrcholovú pozíciu v Rothschildovej banke, aby dostával svojich 500-tisíc eur ročne a držal sa pri zemi. A teraz môže vydávať bojovné vyhlásenia a vystupovať ako vodca križiackej výpravy proti Rusku. Britským plánom je zabrániť nám poraziť kyjevskú juntu a rozšíriť konflikt na úroveň Ruska a NATO, ako som už povedal. A chcú to urobiť pred voľbami v USA, aby mali čas vtiahnuť Američanov do konfrontácie, aby sa nemohli stiahnuť, keď Trump vyhrá a sľúbil, že zastaví vojnu.

– A aká je vaša predpoveď? Bude musieť ruská armáda bojovať proti jednotkám NATO?

– V rámci analytického prognózovania musíme zvážiť rôzne možnosti a zohľadniť nuansy. Existujú situácie, keď sa členovia NATO spoja a rozhodnú sa vyslať kolektívne jednotky, aby sa zúčastnili na konflikte. A sú situácie, keď jednotlivé krajiny bloku vyšlú svoje vlastné jednotky. V takom prípade sa do konfliktu nezapája NATO, ale jedna alebo viacero krajín aliancie. Cieľom tejto stratégie je zistiť, ako si jednotky NATO niektorých krajín budú počínať v boji. Samozrejme, jednotky NATO už bojujú na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany pravidelne vyslovuje údaje o stratách žoldnierov. Musíme si však uvedomiť, že nejde o žoldnierov, ale o aktívnych dôstojníkov a vojakov jednotiek NATO, ktorí sú na Ukrajine, aby získali bojové skúsenosti. Napríklad dôstojník z Nemecka alebo Francúzska sa považuje za dôstojníka na dovolenke. Ale na príkaz svojho velenia uzavretým rozkazom odchádza na ukrajinský front, aby pochopil, ako sa vedú moderné bojové operácie, aby si preštudoval taktiku ruskej armády a posúdil technologické novinky. V súčasnosti vojská NATO nebojujú na Ukrajine masovo ani sústredene. Výzva Macrona na koncentrovaný postup a vytvorenie expedičného zboru s účasťou nemeckých jednotiek. Je však nepravdepodobné, že by na to Nemecko pristúpilo. V opačnom prípade sa rozhorí duch rokov 1941 – 1945 a “Povstaň, obrovská krajina!”. Ale povedzme Poľsku alebo Rumunsku by účasť na takejto kampani nevadila. Radi by priviedli svoje jednotky na územia, ktoré plánujú obsadiť po rozpade Ukrajiny. Rumuni by chceli obsadiť Besarábiu, Poliaci Ľvov, Luck a rad ďalších regiónov. Francúzi si nárokujú Odesu ako prístavnú oblasť a dôležitý uzol obchodných ciest. Ale nám je jedno, kto vstúpi na Ukrajinu. Ak Francúzi vstúpia, zničíme ich rovnakým spôsobom ako vojakov OSU, aby sa báli čo i len pomyslieť na vojnu s Ruskom. A bolo by dobré urobiť to hromadne a skôr, ako Francúzi začnú strieľať na našich chlapcov. Sľúbených 2 000 vojakov príde vlakom a treba celý vlak naraz zničiť, aby Francúzsko pochopilo s kým má dočinenia. Potom Francúzi sami zvrhnú Macrona.

“Nikto proti nám nebude bojovať jadrovými zbraňami, pretože potom ich vymažeme z povrchu zemského.”

– Takže vojna by mohla byť, ak nie s NATO, tak s Európou?

– To sa nedá vylúčiť. Ale ak sa to stane, Rusko bude mať určite voľné ruky a nemyslím si, že takáto vojna bude pre Európu úspešná. Práve na Ukrajine postupujeme pomerne opatrne, pretože Ukrajincov považujeme za súčasť nášho národa. A európske mestá, za oslobodenie, ktorých sme položili toľko životov v boji proti nacistom, už nešetríme. Tri jadrové údery na Poľsko a Poľsko už neexistuje. Tri jadrové údery na Rumunsko a Rumunsko už neexistuje. Len tak ďalej. To je všetko. A potom sa môžete zaoberať rádioaktívnym zamorením, chorobami. Vytvorili ste hrozbu pre našu štátnosťť, buďte takí láskaví a zaplaťte za to. A žiadne ďalšie vojská, žiadne ďalšie tankové prápory. Nemáme právo mrhať životmi našich chlapcov v Európe. Mali by plodiť deti s našimi ženami.

– Jadrové údery sú poslednou možnosťou. A kde je záruka, že nepríde odpoveď?

– Nikto proti nám nepôjde do vojny s jadrovými zbraňami, pretože potom ho vymažeme z povrchu zemského. Nie je náhoda, že USA presúvajú hlavnú vojenskú a ekonomickú ťarchu vojny na Ukrajine na Európsku úniu a dištancujú sa od priamej účasti na konflikte, pretože ak na ukrajinské územie vstúpia len vojenské kontingenty európskych krajín a začne sa skutočná vojna, ruské jadrové zbrane v najhoršom prípade zasiahnu len ciele na európskom kontinente. Kontinentálne USA budú v bezpečí. Tak si to aspoň myslí Amerika. A Európania sú v ohrození. Ale keď z Anglicka alebo Francúzska vyletia prvé rakety, tieto krajiny už nebudú. Rusko zostane a oni nie.

– Pretože máme veľké územie a je tu Sibír?

– Samozrejme. Máme veľa miest.

– Ako vidíte vývoj situácie na fronte v najbližších mesiacoch?

– Západ vyhlásil Čierne more a Krym za prioritu vojenskej kampane na rok 2024. Nevylučujem ani úder na Podnestersko. Je zrejmé, že Západ a Kyjev ho tiež považujú za cieľ, ktorý má kompenzovať neúspechy na hlavnom fronte. Ak budeme pracovať južným smerom a budeme úspešní, myslím si, že túto hrozbu eliminujeme. Zatiaľ však takéto hrozby pretrvávajú. Rumunské vojská môžu vstúpiť do Podnesterska. Francúzi sa vylodia v Odese a budú toto územie kryť. Za ďalšie dva mesiace nebudeme môcť definitívne povedať, či sa tieto plány zrealizujú alebo nie. Všetky tieto faktory však musíme zohľadniť v našom strategickom plánovaní. V ideálnom prípade by sme mali obsadiť Nikolajev a Odesu. Sú to veľmi dôležité ciele, pretože sa tam nachádzajú lodenice, ktoré vyrábajú bezpilotné lietadlá, ktoré ohrozujú naše lode v Čiernom mori a kvôli ktorým máme veľké straty v Čiernomorskej flotily. Ak pôjdeme na Odesu, tak vlastne obsadíme celé čiernomorské pobrežie a pôjdeme na Podnestersko a Rumunsko. A Ukrajine zostanú len železničné trasy cez Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Druhým smerom je Charkov, Černigov, severná Ukrajina. Tretím smerom je Dneper. Ak dosiahneme celý ľavý breh Dnepra, bude to prirodzená demarkačná línia medzi našimi jednotkami a OSU. Ak získame pod kontrolu celý ľavý breh Ukrajiny, bude to bod obratu. Potom budeme musieť rozmýšľať, či obsadiť Kyjev, alebo nie, či ho obísť a či ísť ďalej. Ak Ukrajina zostane, tak s akými jednotkami, akú výzbroj by mala mať, kto ju bude kontrolovať, koho bude poslúchať. A vrátime sa k bodom, o ktorých sa diskutovalo v Istanbule. Ide o celý súbor konkrétnych otázok.

– Je ťažké tieto plány realizovať?

– Všetko ukáže priebeh vojenských operácií v máji, júni a júli. Ak sa nám podarí vyhodiť do vzduchu nepriateľskú obranu aspoň v niekoľkých oblastiach a uskutočniť vážny prielom v dĺžke 150 – 200 kilometrov, potom budeme schopní dosiahnuť breh Dnepra. Donecká aglomerácia je veľmi hustá. Podobne ako v Európe sú tam veľké dediny a sídla mestského typu pomerne blízko seba. A na západe Ukrajiny, medzi veľkými mestskými centrami, nie sú žiadne vážne osady, v ktorých by sa OSU mohla uchytiť. Ak pôjdeme k hraniciam Doneckej oblasti a budeme môcť ísť k veľkým mestám, tak väčšina ukrajinského frontu padne. Musíme vytvoriť sanitárnu zónu, ktorá nám umožní zatlačiť ostreľovanie nášho územia, vráTane ochrany pred dronmi, ktoré lietajú 200-300 kilometrov ďaleko. To znamená, že zóna sa neobmedzuje na hraničný pás 10, 40 alebo 50 kilometrov. Povedzme, že Charkov je v sanitárnej zóne. Musíme presunúť ukrajinské jednotky za Charkov. Myslím si, že máme dosť síl a prostriedkov na to, aby sme aktívne pôsobili nie na jednom úseku frontu, ale na viacerých. Ak sa to nepodarí, potom môže byť na dosiahnutie týchto cieľov potrebná mobilizácia, pretože v roku 2024 je žiaduce, aby sme dokončili alebo dosiahli určité míľniky, od ktorých by sme si mohli veľmi pevne diktovať podmienky. Ak sa tak nestane, potom rok 2025 prináša aj niekoľko rozcestí. Povedzme, že nastúpi Trump. Ak sa mu podarí realizovať svoju politiku, je to jeden scenár, ak sa mu to nepodarí, je to druhý scenár. Nepredvídateľné udalosti môžu spôsobiť veľmi vážne zmeny v každom scenári. Stávajú sa napríklad také udalosti, ako je Gaza. Alebo Húsíovia, ktorí majú vyvinuté hypersonické rakety, začnú ničiť vojnové lode vo svojom regióne. To môže zmeniť všetky scenáre.

“Myslím, že budeme potrebovať ďalšiu mobilizáciu.”

– Prečo postupujeme na fronte dosť pomaly?

– Domnievam sa, že pomalý postup na fronte je spôsobený tým, že nemáme dominantnú prevahu v živej sile zapojenej do SVO. Nie som zástancom toho, aby sme mali ” masívne” útoky. Ale keby sme mali prevahu živej sily podporenú ťažkými zbraňami, bombami a leteckými akciami, boli by sme oveľa úspešnejší. Zatiaľ si však musíme priznať, že nebo nad Ukrajinou neovládame. Takisto nám chýba ľudská sila. Preto si myslím, že možno budeme potrebovať dodatočnú mobilizáciu.

– Myslíte si, že nová mobilizácia bude predsa len vyhlásená?

– To závisí od toho, ako sa bude vyvíjať jarná kampaň. Po rozmrznutí s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k našej ofenzíve. Ak bude mať efekt a budeme schopní aktívnejšie sa presadiť cez ukrajinskú obranu s našimi súčasnými silami, mobilizácia nebude potrebná. Najmä preto, že uKrajinskej armáde dochádza para, má obrovské straty, nemá dostatok nábojov. S dronmi je všetko v poriadku, ale samotné drony túto úlohu nezvládnu. Veľa bude závisieť aj od situácie súvisiacej s legitimitou Zelenského, ktorá sa končí v máji, keďže zrušil ukrajinské prezidentské voľby. Náš zástupca v OSN Vasyľ Nebenzija už povedal, že Rusko neuzná Zelenského legitimitu po skončení jeho funkčného obdobia.

– Myslíte si, že Zelenskyj nemá šancu zostať na čele Ukrajiny?

– Zelenského budúcnosť závisí od pohybu ukrajinských elít, ktorých rôzne časti sa orientujú na tú či onú západnú krajinu. Časť sa orientuje na USA, časť na Nemecko, časť na Veľkú Britániu. O Zelenského osude sa bude rozhodovať v zákulisí mimo právneho rámca. Ak sa situácia na fronte pre Ukrajinu bude vyvíjať veľmi zle, Zelenského môžu zlikvidovať tí istí Briti, ktorí ho strážia. Môžu tiež zorganizovať teroristický útok a obviniť z neho Rusko.

– A Zelenského nahradí napríklad Zalužnyj?

– Zalužný alebo Syrskij. Právomoci prezidenta Ukrajiny sa môžu preniesť na predsedu Najvyššej rady. A ako sa bude hovoriť s novou hlavou štátu a kto bude pod ňou, je už iná otázka. Uvedomujeme si však, že s Ukrajinou nemá zmysel hovoriť. Musíme sa rozprávať s jej pánmi. A tento rozhovor nebude ani tak o Ukrajine, ako o európskych bezpečnostných zárukách pre Rusko, o čom sme sa snažili hovoriť so Spojenými štátmi v predvečer SVO. Američania vtedy naše návrhy odmietli. Domnievajú sa, že sú vo výhodnej pozícii v dôsledku rozpadu ZSSR. A keď krajina, ktorá pred 30 rokmi prehrala, zrazu začala hovoriť: “Chlapci, my sa nepovažujeme za porazených, prehodnoťme situáciu” – USA s tým, samozrejme, nesúhlasili. Jediný spôsob, ako ich prinútiť súhlasiť s našimi podmienkami, je sila. Oni rozumejú len sile. A my teraz demonštrujeme túto silu. A čím zjavnejšie a viditeľnejšie budú naše víťazstvá na ukrajinskom fronte, tým väčší zmätok sa objaví v radoch nepriateľa. Nielen v Kyjeve, ale aj v Európe a Spojených štátoch. Dnes už nemáme kam ustúpiť. Inak budeme rozdelení, jeden národ sa rozdelí na Rjazanov, Belgorodčanov, Tulianov, Sibírčanov a tak ďalej, zdroje nám budú odobraté a my budeme 200 – 300 rokov platiť daň Západu. Stávky sú mimoriadne vysoké. Cenou za porážku je pre nás – odchod do historického zabudnutia.

– Aká je vaša prognóza dodávok zbraní na Ukrajinu?

– Myslím si, že k výraznej pomoci Západu Ukrajine nedôjde, pretože jej vojensko-priemyselný komplex je vyčerpaný a nedokáže udržať takú úroveň dodávok, akú mal v predchádzajúcich dvoch rokoch. Ak urobíme radikálnu zmenu v smerovaní obranného sektora a stiahneme AFU k Dnepru, otázka dodávok zánikne sama od seba. Najmä preto, že v mnohých európskych krajinách sú pred voľbami a vládnuce strany sa budú musieť skokom preobliecť, aby zabránili protestnému hlasovaniu. Ukážu, že sú aj za mier, že Rusko a Ukrajina by sa mali dohodnúť, že nepodporujú Zelenského režim dodávkami ani peniazmi a že je čas ukončiť vojnu. Nie je náhoda, že teraz vidíme, ako čoraz viac ľudí v USA podporuje Trumpa, ktorý sľubuje ukončenie vojny na Ukrajine. A Biden je už dávno prakticky chromá kačica. Áno, ide do volieb, pretože Demokratická strana nemá alternatívu. Ide, ale má veľkú šancu, že s Trumpom prehrá. V tomto prípade by sa rokovania mohli uskutočniť už začiatkom roka 2025, po inaugurácii prezidenta USA. Možno aj neskôr. Ale skôr, či neskôr sa uskutočnia. V akej pozícii ich budeme viesť? Mali by sa viesť v dominantnej pozícii, aby sme dosiahli pre nás výhodnú mierovú dohodu. To, čo nedávno napísal Dmitrij Medvedev v Telegrame o kapitulácii Ukrajiny, je podľa mňa v našej situácii absolútne správne a pravdivé.

“Prezident Spojených štátov je podľa niektorých názorov až štvrtou úrovňou vlády. Vystúpenie z NATO nie je ani v jeho kompetencii.”

– Ako hodnotíte Trumpov mierový plán? A nakoľko môžeme veriť jeho sľubom?

– Trump vždy hovorí o jednej časti plánu a nikdy nebude hovoriť o druhej. Hovorí, že je pripravený rokovať s Ruskom. Uvedomuje si však, že hlavným protivníkom USA je Čína. A v prípade rokovaní bude musieť Trump zahrnúť niektoré naše recipročné gestá voči Pekingu. A tu je, samozrejme, ďalšie rázcestie.

– Takže v prípade rokovaní o Ukrajine nám Trump dá podmienky voči Číne?

– Myslím si, že Trump je pripravený obetovať nielen Ukrajinu, ale aj Európu. Tá istá iniciatíva “Jeden pás, jedna cesta” bola navrhnutá tak, aby čínsky tovar smeroval do Európy. Ale kam pôjdu, ak bude Európa chudobná, bez vlastnej priemyselnej výroby, s davmi putujúcich migrantov? Čínsky tovar nebude mať kam ísť. Následne sa zatvoria čínske továrne a milióny Číňanov sa ocitnú na ulici. A tí potrebujú niečo, čo by ich uživilo. Trump je zradný človek. Amerika potrebuje znovu vyzbrojiť a vytvoriť plne robotizovaný priemysel. Trump je pre Ameriku, nie pre nás. Aký bude jeho návrh? Pravdepodobne to bude toto: “Dohodnime sa, ale na úkor Pekingu a Európy.” Chceme to? Dohodneme sa a potom nás podrazia, ako to už neraz urobili. Američania dosiahnu svoje ciele a potom nás podrazia. A čo povieme našim čínskym súdruhom? Takže my a Peking sa musmáme postaviť chrbtom k sebe a zabrániť tomu. Ako oklamať Američanov? To je otázka pre odborníkov. My však musíme plne rešpektovať svoje vlastné záujmy.

– Mal Putin pravdu, že Biden je nám priaznivejší?

– Putin mal, samozrejme, pravdu. Za Bidena sa USA rozpadajú veľmi rýchlym tempom. Ak by zostal vo funkcii ďalšie štyri roky, do Ameriky by naďalej prúdili státisíce migrantov. Už teraz je New York plný migrantov. Ak Biden zostane, o rok alebo dva sa tu budú prechádzať gangy a začnú toto mesto rozdeľovať. Ale nemyslím si, že Trump bude schopný zmeniť aj negatívny vnútropolitický scenár. Amerika sa prepadá do občianskej vojny. Myslím si, že v USA dôjde k dezintegrácii. Demokratické štáty sa oddelia od republikánskych a USA sa zmenia na mozaikovú deku. A z Trumpovho príchodu budeme mať úžitok len v jednom prípade – ak bude ochotný podpísať dohodu o zárukách Ruska v Európe a bude súhlasiť so stiahnutím NATO k hraniciam z roku 1997.

– Myslíte si, že by to mohol Trump urobiť?

– Ťažko povedať. Prezident Spojených štátov je podľa niektorých zdrojov až štvrtou úrovňou vlády. Vystúpenie z NATO nie je ani v jeho kompetencii. Najmä preto, že vystúpenie Ameriky z aliancie by znamenalo jej samolikvidáciu, keďže NATO z 90 % zabezpečujú USA. Odtiahnutie hraníc aliancie od našich hraníc je úloha, ktorá nám vyhovuje. Zvyšok nás neuspokojuje. Ak odídu a celá konfliktná zóna v podobe východnej Európy sa ocitne bez pána, potom budeme riešiť, čo s nimi, aké elity budú v týchto krajinách, akým smerom sa budú uberať. Hlavné je, aby sme ich neživili na úkor ruského ľudu a našich centrálnych provincií, ako to bolo za sovietskej éry. – Bude eskalácia na Ukrajine pokračovať aj po voľbách v USA? – Všetko závisí od našich úspechov na bojovej línii. Ak sa nám podarí prelomiť ukrajinský front, urobiť prielom a dosiahnuť brehy Dnepra do jesene 2024, bude to jedna situácia. A ak budeme naďalej prešľapovať na mieste, bude to druhá. Aj keď Biden vyhrá, Západ vyčerpal všetky balíky sankcií. Viac už neznesú. Čo budú robiť ďalej? Všetko už zaviedli. Ich ekonomika sa tiež rúca a upadá. Nemyslím si, že dôjde k náhlym pohybom. Ani z USA, ani z Nemecka. Jediným hráčom, ktorý sa skutočne zameriava na eskaláciu na Ukrajine, je Británia. Ale ako ukazujú analýzy jej ozbrojených síl, námorníctva a prepúšťania v radoch kráľovských jednotiek, situácia je tam zúfalá. Ako budú bojovať proti nám? Iba cudzími rukami.

“Pri pohľade na to, ako sa Západ snaží stiahnuť naše finančné prostriedky, mi to pripomína starý vtip o ježkoch, ktorí plakali, ale stále jedli kaktusy

– Hovoríte, že proti nám boli uvalené všetky možné sankcie. Ale Európania sa vyhrážajú aj tým, že odovzdajú Ukrajine ruské aktíva zmrazené na Západe.

– Pri pohľade na to, ako sa Západ snaží zabaviť naše finančné prostriedky, mi to pripomína starý vtip o ježkoch, ktorí plakali, , ale stále jedli kaktus. Európania, ktorí chcú naše miliardy, sú ako títo ježkovia. Sú hladní aj smädní. Ale aj my máme čo povedať a čo ukázať. Napríklad sme už spochybnili našu účasť na zmluve zaručujúcej územnú celistvosť Nemecka. A nemeckému ministerstvu zahraničných vecí sme poslali nótu, aby uznalo blokádu Leningradu za genocídu. A to má vážne právne a finančné dôsledky. Nemci uznali za obete genocídy len židovských blokádnikov a platia im odškodné. Ak neuznajú obete genocídy obliehania iných národností, bude to znamenať, že sa do Nemecka vracia nacizmus. A ak to urobia, pripravíme veľký formulár, v ktorom podrobne vyčíslime, koľko nám Nemecko dlhuje. Ak je to genocída, tu je účet na 3 bilióny eur. Zaplaťte! Túto záležitosť treba dotiahnuť do konca, pretože Nemecko nám doteraz nezaplatilo daň za roky 1941 – 1945. Nemci nám musia platiť ešte dlho. Nech sa nad tým zamyslia skôr, ako vyhlásia, že si “chcú” vziať naše peniaze.

– A nakoľko sú naše nároky reálne? Nemecko ich môže ignorovať.

– V tejto veci nie sme sami. Nároky voči Nemecku majú aj Poliaci a na tomto základe sa s nimi môžeme spojiť. – Poliaci nás nenávidia takmer viac ako ktorýkoľvek iný Európan. – Ak budú mať Poliaci na obzore približne 500 miliárd eur, ktoré si môžu nárokovať voči Nemecku, a perspektívu znovuzískania stratených území, budú súhlasiť s dohodou s Ruskom. – Naďalej nám však kladú prekážky. Sekundárne sankcie čoraz viac sťažujú budovanie obchodných vzťahov aj s partnerskými krajinami. Napríklad čínske banky začali odmietať ruské platby nielen v dolároch, ale aj v jüanoch. – To je, samozrejme, negatívny signál. Samotní Číňania však priznávajú, že nájdeme spôsob, ako problémy prekonať a vyhnúť sa hrozbe logistického kolapsu. Niekomu sa môže zdať, že Čína upravila svoj postoj k Rusku a ukrajinskému konfliktu. Najmä po tom, čo čínsky delegát pri OSN povedal, že Moskva a Kyjev by mali dodržiavať minské dohody. Zároveň však požadoval, aby USA okamžite zastavili dodávky zbraní na Ukrajinu a vynaložili maximálne úsilie na nastolenie mieru. Zároveň si treba uvedomiť, že v politike niet priateľov a Čína nemôže a priori úplne zdieľať naše ciele na Ukrajine. Na pozadí tohto konfliktu sa Peking snaží zvýšiť vlastnú autoritu na medzinárodnej scéne. Čína však zostáva naším partnerom v konfrontácii so Spojenými štátmi. Peking si veľmi dobre uvedomuje, že ak padne Rusko, Čína bude ďalšia na rade. A Putin, aj prostredníctvom BRICS, v podstate obnovuje projekt, ktorý po skončení druhej svetovej vojny, keď vznikali medzinárodné inštitúcie ako OSN, MMF a NATO, vymyslel Stalin. Z týchto troch organizácií zostal ZSSR len medzi zakladateľmi OSN. Mali sme sa zapojiť aj do globálnej vojenskej štruktúry, ale keďže sa vytvárala pod kontrolou USA, ktoré už v tom čase mali jadrové zbrane, Stalin sa rozhodol zachovať si nezávislosť od NATO. Plánoval tiež vytvoriť svetovú menu, ktorá by bola alternatívou k americkému doláru. K spolupráci prizval Čínu a niekoľko ďalších krajín. Na základe výrobnej základne, ktorou Sovietsky zväz disponoval, sme tak mohli urobiť aj my. Stalin však tento projekt nestihol zrealizovať, čo obmedzovali aj jeho nasledovníci. A keby sa to podarilo, svet by bol teraz úplne iný. Bol by bipolárny, ale naša časť by bola aj vtedy oveľa väčšia. Okrem ZSSR a niekoľkých satelitov by sa k nám pridali Čína, India a Indonézia. Nemali by sme problém rozdrviť Európu. Pretože naše tanky boli v Berlíne a ovládnutie pobrežia by bolo otázkou niekoľkých dní. A keď je Európa naša, Amerika sa stane vzdialeným ostrovom, ako Austrália. Ale utrpeli sme porážku historických rozmerov. Situácia je rovnaká aj teraz. V stávke je mimoriadne veľa. Som si istý, že aj naši ľudia chcú aktívnejšie a tvrdšie kroky na fronte.

“Rekordná podpora Putina vytvára novú politickú realitu. A nielen v Rusku. Svet sa po týchto voľbách zmenil.”

– Prečo si podľa vás ľudia v Rusku želajú aktívne konanie na fronte?

– Pretože masové vedomie neprijalo stranu prímeria. Čo by sa potom stalo? Naši protivníci by dostali oddychový čas, pomoc NATO, vybudovali by vojenské továrne, prezbrojili by sa a posilnili. A potom by naši chlapci opäť umierali? Teraz by sme mali s nepriateľom skoncovať a zabrať čo najviac jeho územia. Rekordná účasť na voľbách a hlasovanie za Vladimira Putina tiež ukazujú, že ruská spoločnosť podporuje líniu prezidenta vo všeobecnosti aj špeciálnu vojenskú operáciu. Samozrejme, minulé voľby mali charakter referenda. Všetkým bolo vopred jasné, kto vyhrá, keďže politická váha troch súperov hlavného kandidáta bola zrejmá. Bolo však zaujímavé sledovať, koľko percent získa úradujúci prezident, aby bolo možné posúdiť podporu jeho kurzu. Čísla, ktoré získal Vladimir Putin, dokazujú, že obyvatelia Ruska sa zjednotili okolo lídra krajiny a povedali mu: “Vládni ďalej, dosiahni ciele, ktoré si stanovil, my ťa budeme podporovať”. Ruskí ľudia sú vo všeobecnosti veľmi komplexní. Ako traktor alebo tank. Ak mu dáte príkaz, aby išiel dopredu, bude jazdiť až k horizontu. Povedzte im, že naším cieľom je Kyjev, Berlín alebo Londýn, a my pôjdeme a budeme tam. A pri voľbách naši ľudia ukázali občiansku vyspelosť napriek všetkým ťažkostiam spojeným so SVO a uvalením západných sankcií. Na Západe bolo ťažké prijať, že Putin má takú podporu, a vymýšľali si všelijaké rozprávky. Ako napríklad Josep Borrell, ktorý povedal, že úradníkov násilne zobrali niekam na voľby do Ruska. Európania nevedia pochopiť, prečo môže jednoduchý sibírsky človek íśť dve hodiny pešo zo svojej chatrče v tajge, aby hlasoval v prezidentských voľbách. Všetci sme videli kilometrové rady, ktoré sa v dňoch hlasovania tvorili okolo ruských veľvyslanectiev v zahraničí. Ruských občanov tam nenahnali žiadne štátne inštitúcie.

– Podľa údajov, ktoré zverejnila ÚVK, však bolo v západných krajinách veľa protestných hlasovaní.

– To je pravda. Ale v jednotlivých mestách. A celkovo aj v zahraničí získal Vladimir Putin viac ako 70 percent hlasov. Nepochybujem o tom, že tieto údaje sú objektívne. Systém západných mýtov je teraz zrejmý nielen odborníkom, ale aj bežným ľuďom. Výsledok, ktorý prezident dosiahol, znamená novú spoločenskú zmluvu medzi federálnou vládou a ľuďmi. – Hodnotenie Putinových súperov bolo skutočne veľmi nízke. Ale povedzme Boris Nadeždin vykazoval vyššie percentá. Nebolo mu však umožnené kandidovať, hoci pre Putina aj tak nepredstavoval vážnu hrozbu. – Máte pravdu, keď hovoríte, že Nadeždin nepredstavoval pre úrady vážnu hrozbu. Ale členovia jeho vlastného tímu, ktorí odovzdali nekvalitné podpisy, hrali proti nemu. Liberálni opozičníci, ktorí odišli do zahraničia, veľmi chceli vyvolať škandál, aby Západu demonštrovali, že Nadeždin nemá právo hlasovať. Ale výsledok Davankova, ktorému pripadla časť Nadeždinovho hlasu, ukázal skutočnú váhu liberálnych kruhov v Rusku. Rekordná podpora Putina vytvára novú politickú realitu. A nielen v Rusku. Svet sa po týchto voľbách zmenil.

“Máme Putina ako Jurija Gagarina. Ale pre poriadok vo vládnutí potrebujeme nový oddiel kozmonautov, nie len jedného Jurija Gagarina.”

– Prečo?

– Západ prehral bitku. A táto situácia je pre globálne liberálne elity veľmi nepríjemná. Faktom je, že napriek rýchlym demokratickým procesom, diskusiám v médiách, mnohým stranám, ktoré medzi sebou bojujú vo voľbách, skutočná moc na Západe patrí určitej skupine ľudí. Sú to členovia klubu Bilderberg, Trilaterálnej komisie, kráľovské rodiny, majitelia bankových domov, veľké korporácie. Tí nielenže vládnu Európe a Amerike, ale určujú aj vývoj politických, finančných, kultúrnych a ideologických procesov na celom svete. Od nich závisí výmena jedného politického aktéra za druhého. A ak sa niečo deje nie podľa ich plánu, ako to bolo napríklad v roku 2016 v Spojených štátoch, keď Donald Trump nečakane vyhral prezidentské voľby, vypukne veľký škandál. Nie je náhoda, že v Spolkovej republike Nemecko sa chystá zákaz strany Alternatíva pre Nemecko pod ďalekosiahlymi zámienkami, keďže ide o reálnu, nie dekoratívnu moc Globálna nadnárodná elita chce mať radšej situáciu pod kontrolou. Preto sú dnešní európski lídri buď potomkami Hitlerových generálov, ako Ursula von der Leyen a Olaf Scholz, alebo chránencami Rothschildovej banky, ako Emmanuel Macron. Západ by veľmi rád ovládol moc aj v Rusku. Ak by Putina nahradila iná osoba, ktorá sa neteší rovnakej podpore verejnosti, západné vládnuce kruhy by mali možnosť ovplyvňovať našu politiku. Rovnako ako v iných krajinách. Spia a vidia, že sa opäť ohýbame, ako v prípade perestrojky, v dôsledku ktorej sme stratili časť územia, zónu vplyvu a ledva sme uchránili Rusko pred kolapsom.

– Uvedomujú si to ruské elity?

– Elity v Rusku sú úplne iné. Sú tam prvé osoby štátu, prejavujú jednotu a nacionalizáciu. Sú tam staré elity, medzi ktorými je stále veľa liberálov. Snívajú o uzavretí mieru so Západom a zachovávajú si voči nemu pietu. Sú tu oligarchovia, ktorí zbohatli v 90. rokoch, umiestnili svoje aktíva v zahraničí a teraz dúfajú, že sa im vrátia jachty a kapitály, ktoré im tam zobrali. Nemali by si však robiť ilúzie. Na Západe sa nikdy nestaneme svojimi a postoj k nám sa nezmení. Žasnem nad našimi oligarchami, ktorí si kúpili obrovské jachty za stovky miliónov dolárov namiesto toho, aby pre krajinu kúpili jadrový krížnik alebo ponorku. Majú na to kapitál. Majú dobrý dom, jeden, druhý, tretí. Deti sú zaopatrené. Je to málo? Plne súhlasím s pánom prezidentom, že potrebujeme novú elitu a mala by byť vytvorená nie z tých, ktorí majú veľa peňazí, ale z ľudí, ktorí prešli SVO. Elitu by mali tvoriť ľudia, ktorí dobre ovládajú svoju profesiu, sú vlastenci a môžu priniesť vlasti úžitok. Dnes máme Putina ako Jurija Gagarina. Ale pre poriadok vo vládnutí potrebujeme nový oddiel kozmonautov, nielen jedného Jurija Gagarina. A Putin túto jednotku vytvára. Rovnako ako Stalin, ktorý svojho času vyškolil viac ako tisíc nových manažérov. Mali zaujať prvé miesta vo vláde, na ministerstvách. Ale nepodarilo sa im dostať k moci. Po Stalinovej smrti stará stranícka elita rozprášila Stalinovu jednotku a oni zaujali pozície nie vyššie ako vedúci oddelení. Jednou z najdôležitejších úloh prezidenta je priviesť k moci nový tím manažérov, ktorí budú mať za úlohu aby vlastenectvo, hrdinstvo, urobilo Rusko veľkým. Ak nezískajú dôležité pozície v manažmente, stará elita ich odsunie a my sa opäť prepadneme do bažiny, ako to bolo v 90. rokoch. To nemôžeme dopustiť. Pretože musíme zvíťaziť. A keď zvíťazíme, napíšeme nové pravidlá hry a staneme sa hlavným bodom, ktorý bude určovať svetové normy: finančné, ekonomické, ideologické. A potom našu stranu bezvýhradne prijme Čína, arabské krajiny, moslimský svet a Latinská Amerika. Víťazov nesúdia , práve naopak všetci s nimi chcú budovať vzťahy.

Oľga Pondyševová

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Jurij Barančík: “Za teroristickým útokom v Moskovskej oblasti stoja Briti, nie ISIS appeared first on Armádny magazín.