Kablo opäť spojilo bývalých zamestnancov

Fabriku navštívil Vladimír Remek, jej exteriér hral vo filme Peacemaker, možným investorom bol Alcatel.

Cyklus Stretnutie s históriou má dlhodobo svoje publikum, ktoré zaujímajú rôzne témy či vybrané obdobia z minulosti nášho mesta a regiónu. Téma Kablo prilákala rekordný počet záujemcov. Do kina ich prišlo 130.

            Prezentácia o fabrike Kablo sa mohla uskutočniť vďaka pomoci ex-káblovákov, ktorí poskytli archívne materiály. Sú to Mária Masrnová, Ján Havlík, Milan Malata, Jozef Matúšek, Anton Sakaláš a Štefan Temer. Aj vďaka nim bolo Stretnutie s históriou na tému Kablo veľmi príjemné, plné spomienok a dobrej nálady. V hľadisku kina sedelo veľa ex-káblovákov, ktorí živo reagovali najmä na premietané fotografie. Našli na nich svojich bývalých kolegov, ba dokonca aj sami seba.

Úplné začiatky

            Rozhodnutie o výstavbe padlo v roku 1959, pretože veľký závod Kablo v Bratislave sa už nemal kam rozširovať. Vo finále boli tri lokality: Holíč, Senica a Malacky. Naše mesto zvíťazilo najmä pre blízkosť trate Bratislava – Praha a zavážil aj fakt, že veľa Malačanov pracovalo práve v bratislavskej Kablovke. Fabrika mala vyrábať lisované dosky z tvrdeného papiera a tkanín pre elektrotechniku, smaltované drôty, ťahané drôty a izolačné vodiče.

Základný kameň

            Kablo vyrástlo v blízkosti dnešnej Továrenskej ulice a musel mu ustúpiť borovicový les. Keď pršalo, stavební robotníci sa brodili blatom. Keď snežilo, napadaný sneh odhŕňali buldozéry. Základný kameň bol položený 25. februára 1964. V archíve Tlačovej agentúry SR sa zachovala fotografia aj popis udalosti. Takto ju citovali Malacké pohľady: „Dnes, v deň 16. výročia Februárového víťazstva, položili základný kameň pre výstavbu nového závodu silnoprúdovej elektrotechniky n. p. Kablo v Malackách. Nový elektrotechnický závod bude vybavený najmodernejším technologickým zariadením z NDR a Talianska. Plánovaný výrobný program pri hromadnej produkcii umožní maximálnu mechanizáciu a automatizáciu. Už v tomto roku sa má na stavbe preinvestovať viac ako 20 miliónov korún, z toho na stavebných prácach osem miliónov. Na slávnostnom položení základného kameňa sa zúčastnil minister, predseda Slovenskej plánovacej komisie Vincent Krahulec, predseda Západoslovenského KNV Ján Janík a ďalší predstavitelia kraja a okresu Bratislava-vidiek.“

Časy najväčšej slávy

            Prvým spusteným strojom bola vertikálna natieračka (impregnačný stroj) ZUZKA. Svoje meno vraj dostala podľa sekretárky z bratislavského Kabla. Malacký podnik mal zo začiatku 250 zamestnancov a postupne sa rozširoval. V čase najväčšej slávy sa v ňom pracovalo nepretržite a jeho areál tvorilo 36 objektov.  A hoci sa o tom príliš nehovorí ani dnes, časť výrobného programu tvorila tzv. špeciálna výroba, teda výroba pre zbrojársky priemysel. V októbri 1978 závod navštívil prvý československý kozmonaut Vladimír Remek.

Koniec, Peacemaker, Alcatel

            Spoločný názov Kablo združoval všetkých výrobcov káblov a príslušenstva do jedného koncernu. V Malackách sa vyrábali kartitové, textitové a sklotextitové dosky a smaltované a opriadané vodiče. Podnik fungoval vyše 30 rokov a bol významnou súčasťou štátneho priemyslu. Koncern Kablo sa rozpadol v roku 1990 a podriadené podniky vrátane toho malackého sa osamostatnili. Stará „kablovka“ vymenila niekoľko názvov a dnes v jej areáli sídlia ďalšie spoločnosti.

            Svoju slávu si Kablo krátko zopakovalo ešte v roku 1996, keď jej hlavná budova dostala fasádu vzoru kamufláž. Ako ruská raketová základňa totiž účinkovala vo filme Peacemaker (Mierotvorca) s Nicole Kidman a Georgeom Clooneym. Ide o scénu z úvodu filmu, kde sa vlakom presúva tajný vojenský náklad.

            Niekedy v 90. rokoch prejavila záujem o podnik francúzska firma Alcatel. „Ak by sa rokovania podarili, možno by sme o Kable nemuseli hovoriť v minulom čase,“ povedal jeden z účastníkov Stretnutia s históriou Pavol Novota.

S využitím informácií z www.malackepohlady.sk napísala Ľ. Pilzová.