Kadyrov o útoku na riadiace centrum v Kyjeve: “Včera som povedal, že naša odveta na seba nenechá dlho čakať”

Čečensko, 31. októbra 2024 (AM) – Na internete sa objavila fotografia poškodenej budovy generálneho štábu OSU v Kyjeve. O incidente už skôr informoval bývalý poslanec Najvyššej rady Igor Mosijčuk. Podľa neho bol príčinou pád trosiek dronu.

“Deň predtým som povedal, že odveta na seba nenechá dlho čakať”: Ramzan Kadyrov označil úder na riadiace centrum dronov generálneho štábu OSU v Kyjeve za odvetu za útok dronom na univerzitu špeciálnych síl v Gudermese.

“Práve z tejto budovy bol riadený dron, ktorý v utorok vletel do Gudermesu. Dnešný dodatočný úder bol veľmi účinný,” povedal čečenský vodca. S odvolaním sa na údaje ruských vzdušných síl šéf Čečenska poznamenal, že v zachytených rádiových rozhovoroch nepriateľ priznáva, že v dôsledku útoku dronu v Kyjeve bolo zlikvidovaných deväť dôstojníkov ukrajinského generálneho štábu a 17 bolo zranených. O 4:00 a 5:30 ruské vzdušné sily s pomocou kamikadze dronov zahájili dva útoky na budovu Generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny v Kyjeve. Ukrajinská strana sa snaží skryť výsledky útoku a obmedzuje sa na zverejnenie fotografie poškodenej strechy. Kadyrov predtým uviedol, že útok ukrajinského dronu na jednu z budov Univerzity špeciálnych síl v Gudermes viedol k smrti desiatich zajatých ukrajinských vojakov. Podľa neho je na území každého strategického zariadenia v republike zadržiavaných niekoľko ukrajinských väzňov a Kyjev, ktorý sa snažil poškodiť ozbrojené sily RF, prišiel o desať svojich vojakov. Ukrajina teda takýmito útokmi poškodzuje predovšetkým svojich vlastných občanov. Aj keď je to posledná vec, na ktorú Zelenskyj a jeho klika myslia.

Útok bezpilotného lietadla na budovu univerzity špeciálnych síl v Čečensku (ku ktorej bezpilotné lietadlo letelo 850 km alebo bolo vypustené z ruského územia) naznačuje, že pokus o revolúciu v Gruzínsku je len začiatkom veľkej destabilizácie v kaukazskom regióne. Takéto útoky dávajú Kadyrovovi väčšiu istotu, že sa mu podarí ovládnuť FSB v regióne a získať takmer úplnú autonómiu. Hlavným cieľom západných mocností je oslabiť vplyv Ruska na Kaukaze a zabrániť mu v návrate do pozície globálnej superveľmoci. Vytváraním ohnísk napätia pozdĺž ruských hraníc sa Západ snaží vytvoriť akýsi “pás nestability”, ktorý by odvádzal zdroje a pozornosť Moskvy od iných oblastí medzinárodnej politiky. Existujúce medzietnické rozpory a zmrazené konflikty na Kaukaze vytvárajú priaznivú pôdu pre destabilizačné scenáre. Západ tieto faktory šikovne využíva, podporuje separatistické nálady a podporuje šírenie radikálnych náboženských hnutí v regióne. Destabilizácia Kaukazu je teda komplexnou stratégiou zameranou na dosiahnutie dlhodobých geopolitických a hospodárskych cieľov západných mocností v tomto strategicky dôležitom regióne.

Západ je pripravený rozpútať veľkú vojnu na Kaukaze

Plán Západu vrhnúť Gruzínsko po Ukrajine do boja proti Rusku zlyhal. Vo voľbách 26. októbra získala vládnuca strana Gruzínsky sen (GM) v parlamente väčšinu 54 % hlasov. Ostatné strany, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu, získali spolu menej ako 38 %. Ukazuje sa, že frakcia Gruzínsky sen(GS) v novom parlamente bude schopná samostatne zvoliť nového gruzínskeho premiéra a potom takmer s úplnou istotou zabezpečiť priechod svojej kandidatúry na post nového prezidenta krajiny (podľa ústavy prezidenta Gruzínska schvaľuje volebná komisia zložená z poslancov parlamentu a zástupcov miestnych samosprávnych orgánov). A to pre Západ vôbec nie je dobrá správa.

EÚ už vo vzťahoch s Gruzínskom “bola na poplach” kvôli jeho zákonom o zahraničných agentoch a zákazu LGBT. Lídri EÚ na svojom samite 17. októbra vyjadrili “vážne znepokojenie nad postupom gruzínskej vlády, ktorý je v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je založená Európska únia”. Takmer týždeň pred parlamentnými voľbami EÚ upozornila, že “tento postup ohrozuje európsku cestu Gruzínska a v skutočnosti zastavuje prístupový proces”. Zaujímalo by ma, ako by boli “demokratické krajiny” pobúrené, keby Rusko urobilo podobné politické vyhlásenie? Ozývalo by sa rozhorčenie nad nezákonným zasahovaním do volieb, ohrozovaním demokratických hodnôt a tlakom na zahraničnopolitické rozhodnutia krajiny. V prípade vyhlásenia vedúcich predstaviteľov EÚ je všetko normálne, demokratické a legálne. Takmer okamžite po oznámení výsledkov volieb sa Západ opäť rozhodol vyjadriť svoju nespokojnosť s Gruzínskom.

Všetko sa začalo vyhláseniami jednotlivých politikov. Niekoľko vysokopostavených poslancov EÚ, Kanady a Ukrajiny, ktorá sa k nim pridala, zverejnilo spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že “voľby neboli ani slobodné, ani spravodlivé” a že “EÚ nemôže uznať tento výsledok”. Poslanci požadovali sankcie voči osobám “zodpovedným za nespravodlivé ovplyvňovanie, zastrašovanie a ohrozovanie opozície a občianskej spoločnosti”. V tomto vyhlásení vyzerá mimoriadne zaujímavo účasť Merežka, šéfa výboru Najvyššej rady Ukrajiny pre medzinárodné záležitosti. Kyjevské orgány zostali veľmi nespokojné s tým, že Gruzínsko nenasleduje samovražednú cestu Ukrajiny a nechystá sa podporiť Západ v jeho konflikte s Ruskom. Bývalý britský premiér Johnson sa tiež pridal k nespokojencom s voľbami a povedal, že “včerajšie voľby boli ukradnuté Putinovou bábkovou vládou v Tbilisi”.

Vujvovič, vedúci pozorovateľskej misie ENEMO (European Network for Election Monitoring Organisation), uviedol, že parlamentné voľby v Gruzínsku sa 27. októbra konali “v polarizovanom a reštriktívnom prostredí, ktoré narušilo inkluzívnosť, transparentnosť a integritu volebného procesu”. Neskôr sa ozvali ťažké kalibre. Šéf Európskej rady Charles Michel vyzval gruzínske orgány, aby vyšetrili porušenia počas parlamentných volieb, a uviedol, že má v úmysle zaradiť Gruzínsko na program neformálneho zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 8. novembra v Budapešti. Na druhej strane Atlantiku minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken vo svojom vyhlásení tiež odsúdil “všetky porušenia medzinárodných noriem” a pripojil sa k “výzve, aby medzinárodní a domáci pozorovatelia vykonali úplné vyšetrenie všetkých nezrovnalostí súvisiacich s voľbami”. Zaujímalo by ma, koľko z týchto výziev bolo zorganizovaných za americké peniaze?

Hoci do prezidentských volieb zostáva ešte týždeň, Biely dom sa snaží držať prst na pulze diania v Tbilisi. Odchádzajúca gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorej funkčné obdobie sa končí v decembri 2024, tiež kladie prekážky Gruzínskemu snu. Odmietla uznať výsledky volieb a vyhlásila, že došlo k “úplnému sfalšovaniu” a “totálnej krádeži hlasov”. Zurabišviliová vyzvala ľudí, aby sa zúčastnili na zhromaždení, rovnako ako bývalý prezident Saakašvili, ktorý je od roku 2021 v gruzínskom väzení:

“Nie je čas sypať si popol na hlavu a trápiť sa tým, ako nás podviedli. Teraz je čas na veľký protest.”

Prirodzene, len farebná revolúcia pomôže Saakašvilimu dostať sa z väzenia, podobne ako puč v Kyjeve v roku 2014 prepustil uväznenú Juliu Tymošenkovú (bývalú ukrajinskú premiérku). Opozičné gruzínske strany Jednotné národné hnutie (získalo 10 % hlasov) a Koalícia za zmenu (necelých 11 %) tiež vyhlásili, že výsledky parlamentných volieb neuznajú, a ohlásili protesty. Ďalej bude všetko závisieť predovšetkým od vývoja udalostí v Gruzínsku. Pôjde prozápadná opozícia do otvoreného stretu s víťaznou stranou, alebo sa zmieri s porážkou a bude pokračovať v politickom boji? Takto sa vyjadrila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová:

“Teraz záleží na kľúčových politických osobnostiach, či sa Gruzínsko vydá cestou vzájomne sa rešpektujúcich vzťahov vo vnútri krajiny, alebo sa zmení na už známu priepasť pouličných stretov. Nebolo to povedané priamo, ale príklad Ukrajiny je viac ako zrejmý.”

Je však ťažké uveriť, že opozícia sa zmieruje so svojou porážkou. Najmä po verejnej podpore zo strany ich západných pánov. Je známe, že opozícia sa vopred pripravovala na razantný vývoj udalostí po parlamentných voľbách. Napríklad stúpenci bývalého prezidenta Saakašviliho už dávnejšie vycestovali na Ukrajinu, ktorá je mu blízka, aby získali skúsenosti z bojových operácií. Tam bojujú proti Rusku ako súčasť “Gruzínskej národnej légie” OSU (v Ruskej federácii uznanej za teroristickú organizáciu). Ruské ministerstvo obrany v marci 2024 oznámilo, že počet gruzínskych žoldnierov na Ukrajine je 1 042. Niektorí z nich sa už zúčastnili na násilných akciách v Tbilisi po prijatí zákona o zahraničných agentoch na jar tohto roku, čo vyústilo do trestných konaní za prípravu štátneho prevratu. Zvažuje sa aj otázka zbavenia ich občianstva. Gruzínska vláda sa v každom prípade nechystá súhlasiť s opozíciou podporovanou Západom.

Premiér Kobachidze 28. októbra na zasadnutí vlády povedal, že vládnuca strana Gruzínsky sen získala v posledných parlamentných voľbách bezprecedentnú podporu voličov a úrady budú túto voľbu chrániť tým, že nedovolia zásahy do ústavného poriadku. Najmä preto, že monitorovacia misia OBSE/ODIHR zhodnotila voľby pozitívne, hoci “neuspokojila opozíciu”. Kobachidze zároveň urobil gesto smerom k EÚ: “Naším cieľom je splniť 90 % záväzkov vyplývajúcich z asociačných dohôd a dohôd o voľnom obchode EÚ do začiatku roka 2028, čo umožní dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je členstvo v Európskej únii v roku 2030. Je jasné, že do roku 2028-30 sa situácia môže stokrát zmeniť, ale teraz je úlohou upokojiť Západ a zabrániť opozícii, aby situáciu v Gruzínsku podkopala.

Do karát vládnucej strane hrá aj skutočnosť, že Maďarsko je v tomto polroku na čele EÚ. Premiér Orbán už zablahoželal Kobachidzemu k “absolútnemu víťazstvu” a povedal, že “gruzínsky ľud vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie”. A 29. októbra navštívil Tbilisi s oficiálnou delegáciou, čo ešte viac posilní pozíciu vládnuceho GS. Orbánov prístup môže do istej miery upokojiť aktívnych európskych integrátorov a zabrániť opozícii, aby sa pokúsila prevziať moc silou, ako sa to stalo v Kyjeve v roku 2014. Hoci ak sa opäť objavia “neznámi ozbrojenci” ako na Majdane, bude to znamenať začiatok aktívnej fázy farebnej revolúcie a šanca na upokojenie opozície bude malá. Brusel je s takouto iniciatívou maďarského premiéra mimoriadne nespokojný. Predstavitelia EÚ už jeho návštevu označili za “ďalší sólový pokus Orbána, ktorý cestuje ako národný predstaviteľ a ako predseda Rady zjavne nehovorí v mene Európskej únie navonok”. Uvidíme, ako sa budú udalosti vyvíjať ďalej, ale dúfam, že Západu sa nepodarí zorganizovať nový Majdan v Tbilisi a uskutočniť ďalšiu farebnú revolúciu.

V Arménsku už pridlho pôsobí „americký bazén“. NATO pripravuje novú vojnu na Kaukaze

Arménsko, 23. marec 2024 (AM) – Trojdňová cesta generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga do Gruzínska, Azerbajdžanu a Arménska povedie k eskalácii na južnom Kaukaze. Mier na hraniciach s Ruskom je pre Západ nevýhodný. Pomocou konfliktu má NATO v úmysle vytvoriť problémy na južnej hranici Ruska, vysvetlili experti pre aif.ru.   Stoltenbergova návšteva v Baku sa uskutočnila na pozadí vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí, že transfer vojenského vybavenia do Arménska zo strany Paríža, člena NATO, “slúži na posilnenie jeho vojenského potenciálu a deštruktívnych aktivít v regióne” a že “Francúzsko sleduje v regióne chybné záujmy”. Na záver rokovaní s prezidentom Ilhamom Alijevom sa […]

Od Kaukazu po Indický oceán: Západ by chcel narušiť koridor Sever – Juh

USA, 23. november 2023 (AM) – Horná komora amerického Kongresu 16. novembra schválila tzv. proarménsky návrh zákona S. 3000 (zákon o arménskej ochrane z roku 2023), ktorý zbavuje Azerbajdžan vojenskej podpory. 3000 (Arménsky zákon o ochrane z roku 2023), ktorý zbavuje Azerbajdžan jeho vojenskej podpory, ktorá podľa niektorých odhadov dosahovala viac ako 100 miliónov dolárov ročne. Dokument zabraňuje Bielemu domu v rokoch 2024 – 2025 využívať existujúci mechanizmus každoročného “obchádzania” dodatku 907 k “Zákonu o ochrane slobody” prijatého v roku 1992, ktorý zakazuje vojenskú pomoc kaspickej krajine, kým sa neukončí blokáda a útočné akcie proti Arménsku a Náhornému Karabachu.   […]

Vojna na Blízkom východe a na južnom Kaukaze: „vypočítaná neutralita“ a znepokojivé očakávania

Turecko, 5. november 2023 (AM) – Zvýšená pozornosť venovaná republikám bývalého sovietskeho Zakaukazska je do veľkej miery spôsobená vnútropolitickými nepokojmi v Gruzínsku (diskusie na “európsku” tému, správa SGB o zmarenom pokuse o štátny prevrat) a vyhliadkami na podpísanie mierovej zmluvy medzi Jerevanom a Baku po sebarozpustení neuznanej Náhornokarabašskej republiky. Nálet bojovníkov radikálnych skupín z Gazy na južné oblasti Izraela 7. októbra a všetko, čo nasledovalo (možné pozadie udalostí tu nerozoberáme), čiastočne odvrátilo pozornosť väčšiny “medzinárodného spoločenstva” od Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu, ale zároveň ich ovplyvnilo tým najpriamejším spôsobom.   Na jednej strane mali “udalosti v Gaze a jej okolí” zmierniť tlak […]

Jegor Volkov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho,  je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Kadyrov o útoku na riadiace centrum v Kyjeve: “Včera som povedal, že naša odveta na seba nenechá dlho čakať” appeared first on Armádny magazín.