Kalendár 2024 – Michalovce v obrazoch – Apríl

F.K., Michalovce, 1942, olej na plátne

Na mesiac apríl sa v kalendári nachádza zaujímavá olejomaľba, ktorej tajomstvá nie sú celkom presne rozlúštené.

Olejomaľba z roku 1942 sa nachádza v priestoroch michalovskej radnice a je signovaná písmenami KF. Na obraze je stvárnený pôvodný areál dvojgátrovej parnej píly, ktorú začiatkom 30. rokov 20. storočia, na pozemkoch prenajatých od grófa Alexandra Sztárayho, postavil Vyšnorybnický lesný závod. Areál stál v blízkosti michalovskej železnice a michalovského parného mlyna. Na prísun potrebnej suroviny, dreva z pohoria Vihorlat, poslúžila píle už prepojená úzkokoľajná železnička Michalovce – Remetské Hámre – Morské oko, ktorá podľa dobových novín bola v celkovej dĺžke vyše 40 kilometrov. Samozrejme, k parnej píle postavili novú odbočku. Prácu na píle našlo niekoľko desiatok robotníkov a ďalších 180 lesných robotníkov na mieste ťažby drevnej hmoty. Jej majoritným vlastníkom bol Alexander Ickovič.

Autor tejto olejomaľby obraz signoval písmenami KF. Podľa indícií autorom obrazu bol František Kupka, súkromný žiak Teodora Jozefa Moussona a známy dopisovateľ rozličných novín. František Kupka sa do histórie Michaloviec zapísal ako autor prvého známeho bedekeru o Michalovciach, ktorý vyšiel pod názvom Michalovce 1918 – 1938 (používa sa aj názov Navštívte Michalovce, metropolu Zemplína). Ako jeden z mála Čechov získal v roku 1940 slovenské občianstvo a vo svojej práci pokračoval v propagovaní histórie a pamiatok Michaloviec. Angažoval sa v Klube slovenských turistov a lyžiarov. Bol zvolený aj za tajomníka miestneho zboru Slovakotouru. Michalovského Františka Kupku spája s významným českým maliarom a grafikom Františkom Kupkom (1871 – 1957) len zhoda mena a priezviska.
 

Jozef Saloň: Klobučnícka ulica, rok 1978

Na mesiac marec bola v kalendári zaradená olejomaľba Jozefa Saloňa.

Jozef Saloň (1928, Humenné – 2005, Michalovce) bol maliar, pedagóg, reštaurátor, organizátor výstav výtvarného umenia a v neposlednom rade autor mnohých stálych expozícií v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. Bol jedným z najvýznamnejších regionálnych maliarov, ktorý svojou dlhoročnou  aktívnou kultúrno-spoločenskou činnosťou obohacoval život Michaloviec a okolia.

Olejomaľba Klobučnícka ulica vznikla v roku 1978, teda v čase, keď mesto Michalovce už prešlo rozsiahlou prestavbou a jeho urbanizmus bol už výrazne zmenený. Autor na obraze zachytil hornú časť pomerne krátkej bývalej Klobučníckej ulice, ktorá začínala pri bývalom Kine Capitol (Mier), postavenom v rokoch 1927 – 1928, smerom až k Laborcu. Na tejto ulici v prvej polovici 30. rokov 20. storočia stálo len 15 domov. Svoje objekty tu mala židovská náboženská obec Michalovce a mesto Michalovce. Klobučnícka ulica smerovala k bývalému Námestiu Pitsburskej dohody (predtým Tyršovo), ktorému dominovalo spomínané kino. K námestiu smerovali aj uličky Horná a Kúpeľná. V minulosti v týchto miestach nízke domčeky vytvárali priliehavú kulisu pre tradičné trhy pozdišovskej keramiky. V roku 1944 ich pripomínal iba zeleninový a hydinový trh zriadený mestom na Klobučníckej ulici v roku 1932. Medzi týmito uličkami, prízemnou ale rozľahlou budovou očistných židovských kúpeľov, pekárňou, malým liehovarom a smetiskom sa nachádzal ešte rad malých domčekov, dávajúcich celej štvrti domkársky ráz.

V súčasnosti po Klobučníckej ulici niet takmer žiadnej stopy. Zašlú slávu pripomína už len objekt bývalého kina, kde sa ulička v minulosti začínala.

J. Saloň v rokoch 1949 až 1953 študoval výtvarnú výchovu a dejepis na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave u známych pedagógov a výtvarníkov – Gustáva Malého, Eugena Lehotského, Eugena Nevana, Bedřicha Hoffstädtera a iných. Od roku 1953 vyučoval kreslenie na Pedagogickej škole v Michalovciach. V rokoch 1959 až 1962 pracoval externe v Zemplínskom múzeu v Michalovciach, od roku 1962 bol v trvalom pracovnom pomere až do odchodu do dôchodku v roku 1992. Okrem reštaurátorskej práce sa v múzeu podieľal na vzniku a výtvarnom riešení expozícií a výstavných priestorov. Organizoval výstavy a výtvarný život mesta, tvoril grafické návrhy, plagáty a knižné obaly. V roku 1966 zriadil výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia v Michalovciach.

Popri krajinárskom prejave, kde ho zaujala svojrázna členitá zemplínska krajina podávaná s veľkou presvedčivosťou, v jeho výtvarnej aktivite zaujímala významné miesto i portrétna tvorba. Charakter portrétov dopĺňala pevná konštrukcia tvarov, podporovaná smelou farebnosťou. Súčasťou výtvarnej produkcie Jozefa Saloňa boli aj rozmerné kompozície nadväzujúce na tvorbu Imra Weinera – Kráľa a Záboja Bohuslava Kuľhavého. Počas svojho aktívneho maliarskeho života sa venoval aj úžitkovo-dekoratívnemu výtvarníctvu. Krátke obdobie experimentácie v tomto odbore bolo vystriedané plnohodnotnou prácou s kovom (tepaný hliník, mosadz, meď).

Prvýkrát Jozef Saloň samostatne vystavoval v roku 1973 na silvestrovskej výstave v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. V ďalších rokoch predstavil svoje diela nielen na tradičných silvestrovských vernisážach v Zemplínskom múzeu, ale aj na výstavách v Trenčíne, Trnave, vo Vranove nad  Topľou, v Humennom a v Trebišove.

M. Molnár, M. Urban

Teodor Jozef Mousson: Krčma Ackermann, r. 1928

Mesiace január a február sú v kalendári venované olejomaľbám „maliara zemplínskeho slnka a ľudu“ Teodora Jozefa Moussona (1887 – 1946). Umelec v rokoch 1911 – 1944 spojil svoj život s Michalovcami. 

Keď bol koncom roka 1927 v susedstve michalovského gréckokatolíckeho farského chrámu dokončený Roľnícky dom, v podkrovnej miestnosti zriadili umelcovi ateliér s vrchným osvetlením. V tom istom roku umelec poskytol rozhovor pre noviny Slovenský východ, okrem iného tam spomenul: „Vidieť trh alebo odpust v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – iba maľovať. Som 16 rokov tuná. Bol som v tom čase dvakrát v Taliansku, ale graciózny pohyb takej Sečovčanky ani rodená Parížanka by nevedela napodobniť.“

Na olejomaľbe z roku 1928 pod názvom Krčma Ackermann zachytil časť vtedajšej Dolnej ulice (dnešná ulica Jána Hollého). Majster Mousson namaľoval bohatú zástavbu na tejto ulici, po ktorej v súčasnosti veľa neostalo. Čo je zaujímavé novopostavený objekt Roľníckeho domu, kde mal ateliér na svoj obraz nenamaľoval (existuje predpoklad, že náčrt svojej práce vytvoril ešte pred výstavbou budovy).

Práve Roľníckym domom a gréckokatolíckym farských kostolom v minulosti začínala Dolná ulica. Na jej protiľahlej strane, približne v úrovni dnešného parkoviska hotela Družba, stála jednoposchodová budova hostinca. Hostinec patril Filipovi Ackermannovi a tak budova do povedomia ľudí vstúpila pod názvom Ackermannov hostinec. Pre zaujímavosť na poschodí tohto hostinca mala svoju ambulanciu lekárka a na tento objekt sa zo svojho ateliéru T. J. Mousson mohol niekoľko rokov pozerať takmer každý deň.
 

Január

Teodor Jozef Mousson: Zima v Michalovciach

Na mesiac január bola zaradená olejomaľba maliara zemplínskeho slnka a ľudu, Teodora Jozefa Moussona, pod názvom Zima v Michalovciach, ktorá vznikla okolo roku 1930. Umelec zachytil jednu z typických michalovských ulíc, ktorú však nevieme zatiaľ bližšie lokalizovať. V tom čase umelec s rodinou býval v podnájme na vtedajšiu Užhorodskej ulici (dnes Hollého ulica) a je možné, že zachytil zimnú atmosféru práve tejto časti mestečka.

O autorovi
Teodor Jozef Mousson (1887 – 1946) spojil na 33 rokov svoju životnú púť s Michalovcami. Po smrti získal prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“.

Narodil sa v roku 1887 v maďarskej dedinke Hőgyész pri Pécsi. V rodine sa tradovalo, že ich predkovia prišli v 17. storočí z Francúzska. Sen o umeleckej dráhe sa mladému Teodorovi Jozefovi splnil v roku 1906, keď začal študovať v Budapešti. V roku 1910 sa Teodor Jozef prvýkrát oženil, jeho manželka Irena Grundová pochádzala z chorvátskeho Záhrebu. Mladomanželia sa najprv usadili neďaleko Moussonovho rodiska. Zakrátko však Teodor Jozef dostal ponuku na miesto učiteľa kreslenia michalovskej meštianskej školy. So školstvom sa definitívne rozlúčil v roku 1919. Stal sa slobodným umelcom a kreslil na objednávku.

Viaceré tragické rodinné udalosti sa snažil kompenzovať tvorbou, v ktorej hľadal vnútornú silu. Keď v roku 1927 poskytol rozhovor pre noviny Slovenský východ, okrem iného tam spomenul: „Vidieť trh alebo odpust v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – iba maľovať. Som 16 rokov tuná. Bol som v tom čase dvakrát v Taliansku, ale graciózny pohyb takej Sečovčanky ani rodená Parížanka by nevedela napodobniť.“

Zaujímavý bol tiež názor umelca na ženskú krásu: „Krásne je to, čo je zdravé a čo je zdravé, nie je príliš chudé.“ Moussonovi sa páčili ženy plnoštíhle, kypiace zdravím, a práve takéto typy rád zachytával na svojich obrazoch.

Keď bol koncom roka 1927 v susedstve michalovského gréckokatolíckeho farského chrámu dokončený Roľnícky dom, v podkrovnej miestnosti zriadili umelcovi ateliér s vrchným osvetlením.

Začiatkom 30. rokov 20. storočia jeho rodina bývala vo vile na Hrádku (dnes budova hvezdárne), ktorú im prenajal gróf Alexander Sztáray (majiteľ michalovského barokovo-klasicistického kaštieľa). Na odľahlom, romantickom mieste, obklopený nádhernou prírodou, sa umelec cítil šťastný. Z našetrených peňazí si dal k vile pristavať ateliér, v ktorom postupne trávil viac a viac času. Často tiež vyrážal na motorke do okolitých dedín za inšpiráciou.

V dotazníku z roku 1933 Mousson uviedol, že „na východnom Slovensku v Michalovciach pestrými barvami maľuje prostonárodný východoslovenský kroj“. O dva roky neskôr do dotazníka napísal, že sa zaoberá najmä scénami zo života zemplínskeho roľníckeho ľudu a považuje sa za „genristu“.

Začiatkom 40. rokov 20. storočia sa umelcovi dostalo uznania, o čom svedčia i oslavné články v súdobých novinách. Redaktori ho dokonca nazvali „východoslovenským Úprkom“.

Keď sa v roku 1944 priblížil front, Mousson opustil (v rámci evakuácie) Michalovce a odišiel za svojím synom Viliamom do Trenčína, kde o dva roky neskôr zomrel a tam je tiež pochovaný. Jeho želanie spočinúť na Hrádku v Michalovciach splnené nebolo.

Teodor Jozef Mousson – tento známy umelec, vystavujúci nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – sa tak svojím životom, no najmä dielom nezmazateľne zapísal do histórie Michaloviec i celého Zemplína.

V Zemplínskom múzeu v Michalovciach, v rámci umelecko-historickej expozície, je vystavených niekoľko desiatok jeho diel.

Martin Molnár, Martin Urban