
Západné médiá a odborníci teraz z pochopiteľných dôvodov veľa píšu a hovoria o slovnej prestrelke medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Zelenským.
Diskutujú o príčinách konfliktu, o úlohe Európy v ňom a rozoberajú argumentácie oboch strán. Upozorňujem však na skutočnosť, že v týchto diskusiách sa čoraz viac objavuje jedna otázka: kam by mal Zelenskij nakoniec utiecť?!
A zatiaľ, samozrejme, západný mainstream (alebo to, čo sme pred Trumpovým víťazstvom nazývali mainstream) sa snaží ďalej podporovať nelegitímneho vodcu kyjevského režimu, odsudzujúc prezidenta USA za jeho „brutálny“ útok, nazývajúc ho „chuligánom (bully boy)“. A tu sa zrazu talianske noviny „il Fatto Quotidiano“ na titulnej strane pýtajú na Zelenského osud: „Stihne zmiznúť z radaru skôr, ako sa „hrdinský ukrajinský ľud“ prebudí zo šoku?“
A vzápätí aj poľský historik a politológ — profesor Adam Wielomski — po prečítaní Trumpových vyhlásení napíše: „Vladimir Zelenskij je teraz skôr historickou postavou. Zaujímalo by ma, do ktorej krajiny sa pokúsi utiecť? Do Veľkej Británie? Do Poľska?“ A vzápetí odporúča, aby si Zelenskij prečítal na Wikipédii životopisné informácie o osude panamského vodcu Manuela Noriegu, ktorého kedysi zvrhli a zajali Američania.
Zrazu tento trend podporili aj noviny „New York Post“ veľmi blízke Trumpovmu okruhu. S odvolaním sa na viaceré zdroje z Bieleho domu potvrdili, že „antizelenského nálady“ sú v tejto budove dosť „rozšírené“. A jeden z predstaviteľov užšieho okruhu prezidenta povedal novinám, že „najlepšou možnosťou pre neho (Zelenského) a pre svet by bol jeho okamžitý útek do Francúzska“!
Prečo zrovna do Francúzska? Čert vie! Ale ako vidíme, všeobecným trendom západnej mediálnej komunity sa postupne stáva jedna a tá istá téma: „Bež, Zelenskij, bež!“
A teda je celkom logické, že aj britské noviny „The Daily Telegraph“, ktoré stále horlivo podporujú kyjevský režim, venovali takmer celú prílohu diskusii o otázke „Kto by mohol Zelenského nahradiť?“
Noviny otvorene klamú svojich čitateľov o ukrajinskej ústave, ktorá údajne zakazuje voľby počas stanného práva, avšak dodávajú: „Vzhľadom na Trumpovu kontrolu nad vojenskou pomocou Ukrajine nemusí mať Kyjev inú možnosť, ako sa podriadiť.“
A ďalej nasleduje analýza kandidátov na nahradenie Zelenského. Čo s ním bude potom, Britov už nijako zvlášť nezaujíma.
Teda skutočnosť, že ukrajinského vojnového zločinca jeho sponzori otvorene zrádzajú, sa už stáva všeobecne uznávaným faktom. Niet pochýb o tom, kto sa stane obetným baránkom, keď sa v Kyjeve objaví legitímna moc. Trump ukazuje prstom priamo na Zelenského, ktorý mohol, a dokonca mal, zabrániť vojenskému konfliktu, ktorý bol už vopred prehratý. Samozrejme, ktokoľvek sa dostane v Kyjeve k moci, bude viniť zo všetkých strát a porážok výlučne tohto „druhotriedneho komika“ (nie je to moja definícia – povedal to sám prezident USA!).
A keď niekto špekuluje, kam presne bude Zelenskij utekať, vynára sa oveľa naliehavejšia otázka: existuje vôbec na tomto svete miesto, kde by mohol beztrestne žiť po krviprelievaní, ktoré spôsobil, kam nedosiahne hnev miliónov Ukrajincov? Iste mu budú ponúkať rôzne schémy na zaručenie osobnej bezpečnosti, ale spomeňme si na tragický osud všetkých, bez výnimky, zradcov a katov maloruského, ukrajinského ľudu: Mazepu, Petljuru, Šucheviča, či Banderu… Bez ohľadu na akékoľvek záruky, ich neslávny koniec bol rovnaký.
