V úrade by pravdepodobne bola v porovnaní s Bidenom kritickejšia voči záujmom ropného a plynárenského priemyslu. Ako prokurátorka stíhala fosílne firmy za úniky ropy, za zavádzanie o ich vplyve na zmenu klímy a zastala sa aj pôvodných amerických obyvateľov v protestoch proti výstavbe ropovodu. Energetika a klíma sú čoraz dôležitejšou súčasťou vzťahov medzi Európou a […]
Menej ako 1 min. min.
V úrade by pravdepodobne bola v porovnaní s Bidenom kritickejšia voči záujmom ropného a plynárenského priemyslu. Ako prokurátorka stíhala fosílne firmy za úniky ropy, za zavádzanie o ich vplyve na zmenu klímy a zastala sa aj pôvodných amerických obyvateľov v protestoch proti výstavbe ropovodu.
Energetika a klíma sú čoraz dôležitejšou súčasťou vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi. Približujeme, čo si o týchto témach myslí súčasná viceprezidentka Kamala Harris a kandidátka na prezidentku Spojených štátov a čo by jej víťazstvo znamenalo pre transatlantické vzťahy.
Súperenie v oblasti čistých technológií a záplavy amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré majú nahradiť stratený ruský plyn v Európe, vniesli do vzťahu za posledné dva roky spoluprácu aj konkurenciu.
Zatiaľ čo úradníci v Európe sa doteraz sústredili na, aby dohody a inštitúcie odolali prípadnému zvoleniu Donalda Trumpa, koniec prezidentskej kampane Joea Bidena, ohlásený tento týždeň, znamená, že sa musia vyrovnať s novou možnosťou, že v úrade bude nakoniec Harris.
Klimatické otázky sa za vlády Bidena opäť dostali do popredia. Príkladom je návrat krajiny k Parížskej dohode alebo schválenie zákona o znižovaní inflácie, ktorý stimuluje výrobu čistej energie.
Harris bola už dlho hlasom bojujúcim za životné prostredie počas svojich rokov ako prokurátorka, senátorka a naposledy viceprezidentka.
Zelená minulosť viceprezidentky
V roku 2005 ako prokurátorka Harris vytvorila to, čo považovala za prvú jednotku environmentálnej spravodlivosti v Spojených štátoch. „Zločiny proti životnému prostrediu sú zločiny proti komunitám, proti ľuďom, ktorí sú často chudobní a zbavení volebného práva,“ povedala.
Počas svojho mandátu a následne ako generálna prokurátorka Kalifornie Harris stíhala spoločnosť Plains All-American Pipeline po úniku ropy pri kalifornskom pobreží v roku 2015 a dosiahla jej trestné stíhanie.
Získala vyrovnanie vo výške 86 miliónov dolárov od Volkswagenu po obvineniach z podvádzania pri testoch emisií nafty a vyšetrovala Exxon Mobil kvôli obavám, že spoločnosť zavádza verejnosť a akcionárov o rizikách klimatických zmien.
Po jej zvolení za senátorku v roku 2017, bola jednou z prvých propagátorok Novej zelenej dohody (Green New Deal), po ktorej sa presadili podobné politiky zeleného rastu v Spojených štátoch aj v Európe. Podporila tiež zákony o klimatickej spravodlivosti a komunít pôvodných obyvateľov o zastavenie výstavby veľkého ropovodu v Standing Rock.
Aké boli jej pozície na kandidátke?
V roku 2019, keď Harrisová začala kandidovať na prezidentku, bola jej klimatická agenda ambicióznejšia ako Bidenova, pripomenul tento týždeň Bloomberg.
Harris navrhla minúť 10 biliónov dolárov na zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť do roku 2045 hospodárstvo s nulovými emisiami. Plánovala zaviesť „daň zo znečistenia klímy“, ktorá by „prinútila znečisťovateľov platiť za skleníkové plyny, ktoré vypúšťajú do našej atmosféry.“
Počas fóra CNN o klimatických zmenách v roku 2020 Harrisová vyhlásila svoj nesúhlas s frakovaním a ťažbou na mori. Sľúbila tiež, že ak bude zvoplená za prezidentku, vydá zákaz prenájmu verejných pozemkov na ťažbu fosílnych palív.
Vo svojom programe chcela zriadiť nezávislý úrad zodpovedný za klimatickú a environmentálnu spravodlivosť a zároveň posilniť presadzovanie a trestné stíhanie spoločností vyrábajúcich fosílne palivá.
Napriek tomu, že Joe Biden ju v roku 2020 vymenoval za viceprezidentku, tieto sľuby z kampane sa z veľkej časti nepremietli do konkrétnej politiky, no napriek tomu si získala pochvalu od klimatických aktivistov.
Vedie vlajkovú loď americkej klimapolitiky
„Viceprezidentka Harris bol neoddeliteľnou súčasťou najdôležitejších úspechov Bidenovej administratívy v oblasti klímy a má dlhoročné skúsenosti ako významný klimatický aktér,“ uviedla skupina pre politiku Evergreen Action, ktorá sa zameriava na klímu, vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu 21. júla.
Harris bola často hovorkyňou environmentálnej politiky Bidenovej administratívy na národnej a medzinárodnej úrovni. Presadzovala aj prijatie vlajkovej lode americkej klimatickej politiky – takzvaného protiinflačného zákona (Inflation Reduction Act – IRA). Je to program ekologických dotácií v hodnote 369 miliárd amerických dolárov vrátane daňových úľav, ktorý Spojené štáty zaviedli minulý rok s cieľom stať sa globálnym lídrom v zelených technológiách.
„Musíme urobiť viac,“ vyhlásila počas rokovaní o klíme COP28 v Dubaji v decembri 2023, kde zastupovala USA. Oznámila záväzok krajiny zdvojnásobiť svoju energetickú účinnosť a strojnásobiť kapacitu obnoviteľnej energie do roku 2030 a prisľúbila tri miliardy dolárov do Zeleného klimatického fondu.
Pomáhala tiež implementovať politiky Agentúry pre ochranu životného prostredia USA (EPA) na riešenie dlhodobých problémov environmentálnej spravodlivosti a obhajoval pridelenie 20 miliárd dolárov do „Fondu na zníženie skleníkových plynov“ na pomoc chudobným komunitám postihnutým klimatickými zmenami.
Čo to znamená pre Európu
Harrisovej minulosť naznačuje, že ako prezidentka by bola v porovnaní s Bidenom kritickejšia voči záujmom ropného a plynárenského priemyslu. Pri dodávkach skvapalneného zelného plynu do Európy však prejavila aj pragmatizmus a ochotu ich zvýšiť. Keďže však dopyt po plyne v Európe klesá, dovoz LNG zo Spojených štátov už nemusí byť v budúcnosti dôležitou agendou.
Harris zdieľa európsky cieľ zeleného rastu, čo ponúka potenciál pre spoluprácu aj konflikty.
Zatiaľ čo sa Európe a USA podarilo zmierniť napätie v súvislosti s ich vzájopmnou konkurenciou v oblasti čistých technológií, Harrisovej zameranie na potrebu „spravodlivého prechodu“, ktorý prospieva americkým pracovníkom a komunitám, môže byť v rozpore so záujmami európskych lídrov, ktorí rovnako chcú, aby ich voliči mali zo zelenej tťranformácie prospech.
