Kambodžský premiér Hun Manet v stredu v Bruseli v rozhovore pre agentúru AFP vyhlásil, že jeho krajina chce zmiernenie napätia a mierové riešenie pohraničného konfliktu s Thajskom. Reagoval tak na nedávne obvinenia Bangkoku, že Kambodža porušila prímerie uzavreté v decembri. „Neeskalujeme situáciu. Chceme jej deeskaláciu. Chceme mierové spolunažívanie,“ zdôraznil premiér. Priznal obavy z vývoja situácie […]
Menej ako 1 min.
min.
Kambodžský premiér Hun Manet v stredu v Bruseli v rozhovore pre agentúru AFP vyhlásil, že jeho krajina chce zmiernenie napätia a mierové riešenie pohraničného konfliktu s Thajskom. Reagoval tak na nedávne obvinenia Bangkoku, že Kambodža porušila prímerie uzavreté v decembri.
„Neeskalujeme situáciu. Chceme jej deeskaláciu. Chceme mierové spolunažívanie,“ zdôraznil premiér. Priznal obavy z vývoja situácie na hranici, ktorú označil za nestabilnú a krehkú.
Thajská armáda obvinila v utorok kambodžské sily, že v provincii Sisaket ostreľovali jej hliadku, čím porušili dohodu o prímerí, ktorá vlani v decembri ukončila tri týždne pohraničných stretov. Kambodža obvinenia odmietla.
Armáda vo vyhlásení tvrdila, že kambodžské sily vypálili na thajskú hliadku jeden 40-milimetrový granát. Thajské sily na to reagovali paľbou z granátometu M79.
Kambodža tvrdí, že thajské jednotky obsadili viaceré oblasti v pohraničných provinciách a žiada ich stiahnutie. Bangkok naopak trvá na tom, že iba znovu získal thajské územia, ktoré dlhodobo kontrolovali Kambodžania.
Manet v rozhovore odmietol spresniť rozsah územia, ktoré mali thajské sily obsadiť. Uviedol, že prenikli výrazne za hranicu, ktorú ako oficiálnu líniu uznáva aj Bangkok.
Kambodžský premiér navštívil Brusel v rámci diplomatickej cesty zameranej na posilnenie medzinárodnej podpory. Stretol sa s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou.
Konflikt medzi oboma krajinami pramení zo sporu o vymedzenie spoločnej 800-kilometrovej hranice z čias francúzskeho koloniálneho obdobia. Pri ozbrojených stretoch v roku 2025 prišlo o život viac ako 100 ľudí a viedli k vysídleniu státisícov civilistov na oboch stranách hranice.
