Kamenárová: Klimatické hrozby figurujú v prvej desiatke najväčších poisťovacích rizík

Katastrofických udalostí v našom geografickom priestore pribúda – častejšie sú záplavy, náhle zrážky, suchá aj lesné požiare. Od klimatológov vieme, že následky extrémnych výkyvov počasia budú do budúcnosti nákladnejšie, hovorí predsedníčka slovenských aktuárov Mária Kamenárová.

Mária Kamenárová je predsedníčkou Slovenskej spoločnosti aktuárov a bývalou predsedníčkou Európskej spoločnosti aktuárov.

V rozhovore sa dočítate:

ako klimatická zmena mení trendy v poisťovaní škôd,
čo by mohol urobiť štát, aby ochránil seba, firmy a obyvateľov pred extrémami počasia,
ako sa môžu chrániť sami ľudia a firmy,
ako je na tom Slovensko z hľadiska poistenia voči klimatickým rizikám,
prečo sa ľudia v niektorých oblastiach Spojených štátov nemôžu poistiť.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo forme podcastu.

Zaujímajú sa poisťovane o to, čo hovoria klimatológovia? Ak áno, prečo?

Riziká súvisiace s klimatickými zmenami sa stávajú z hľadiska poistenia najvýznamnejšími rizikami. Takzvané CRO Fórum, ktoré združuje risk manažérov veľkých poistných skupín, zaradilo riziká spojené so zmenou klímy medzi desať najväčších rizík vôbec.

O akých rizikách hovoríme?

Je medzi nimi napríklad strata prístupu k pitnej vode, strata biodiverzity alebo úrody v dôsledku záplav, sucha či povodní.

V čom sú napríklad klimatické riziká iné než tie bežné, s ktorými rátate vo svojich modeloch? 

Ide o takzvané budúce riziká, keď nevieme, či sa nejaká negatívna udalosť uskutoční v budúcnosti a aký bude jej vplyv na hospodárenie firiem, aké spôsobí straty príjmov alebo škody na majetku, napríklad na nehnuteľnostiach. S čím menšou istotou vieme predpovedať budúcnosť, tým väčšie je riziko.

Ako sa s touto mierou neistoty vyrovnávajú poisťovne?

Zmena klímy spôsobuje v našom sektore zmenu trendov kľúčových ukazovateľov.

Katastrofické udalosti v našom geografickom priestore pribúdajú, či už ide o zvýšený výskyt záplav, povodní, náhle zrážky, suchá, alebo lesných požiarov. To sú všetko situácie, ktoré sa v minulosti odohrávali s menšou frekvenciou, ako sa to deje dnes. Na základe informácií od klimatológov vieme, že budú do budúcnosti čoraz častejšie a intenzívnejšie.

Na Slovensku bude zmena klímy rýchlejšia

Donedávna to bolo tak, že sme sledovali, ako sa klimatické katastrofy dejú na od nás vzdialených miestach. V poslednom čase sa ale situácia mení a extrémne prejavy počasia sú k nám čoraz bližšie. S takými extrémami počasia sa počíta pri určovaní rizík na Slovensku a v strednej Európe?

Hoci risk manažéri v poisťovniach nie sú klimatológovia, musia do určitej miery rozumieť aj tomu, ako sa mení klíma a aké dôsledky to môže mať pre ľudí a ich majetok. Len tak vieme stanoviť čo najférovejšie výšku poistenia. Pretože nositeľom rizika nie je poisťovňa, ale jej klient. Ten má svoj príjem, zdravie, vlastní nehnuteľnosť alebo hnuteľný majetok, auto a chce ochrániť hodnotu svojho majetku.

Slovensko je vnútrozemská krajina, a preto vedci odhadujú, že rast priemernej teploty u nás bude prudší ako v prímorských oblastiach. Ak sa hovorí, že globálne stúpne teplota o jeden a pol stupňa Celzia, na Slovensku to môže byť až o štyri.

Čo konkrétne bude rýchlejšie otepľovanie pre Slovensko znamenať? V Čechách alebo u nás na východe sme už videli aj silné tornáda a veľké búrky. Čo nás ešte môže čakať?

Keď sa príliš otepľuje, tak sa vyparuje viac vody a čím viac vody je v ovzduší, tým je dynamickejšia činnosť oblakov a zrážok. To znamená viac prívalových dažďov a náhlych lokálnych záplav. Tie sa budú striedať s obdobiami veľkých súch, pri ktorých môže hroziť nedostatok úrody alebo vysychanie lesov, ktoré potom ďalej môžu mať negatívny vplyv na biodiverzitu alebo aj vplyv na schopnosť lesa absorbovať tieto prívalové dažde. To sa však veľmi ťažko predpovedá, ale s istotou vieme, že tieto extrémne prejavy počasia budú v budúcnosti častejšie.

Minulý rok boli v obľúbenej dovolenkovej destinácii Chorvátsku masívne lesné požiare. Ak sa rozšíria aj k ľudským obydliam, tak môže dochádzať k škodám na majetku, ktoré voľakedy neboli veľmi časté.

Európska centrálna banka tvrdí, že v Európe je poistená len asi štvrtina celkových ekonomických strát spôsobených extrémnymi klimatickými udalosťami. Čo to vlastne znamená?

Ide o takzvanú medzeru v poistnej ochrane (insurance protection gap). Znamená to, že európske štáty a ich obyvatelia nie sú v dostatočnej miere poistení proti extrémnym prejavom počasia. Tie môžu zničiť všetky aktíva, ktoré sú v určitej postihnutej oblasti – majetky, domy a autá. Tu už nehovoríme iba o škodách na majetku občanov, ale aj na majetku štátu.

Môže dôjsť totiž aj k poškodeniu diaľnic, mostov a verejných budov a štáty proti tomu nie sú dostatočne zabezpečené. Ak je miera poistenia hodnoty majetku príliš nízka, poisťovňa bude kompenzovať len časť vzniknutej škody.

Ako je na tom Slovensko z hľadiska poistenia proti klimatickým rizikám?

Podľa EIOPA (European Insurance and Occupational Pensions Authority), čo je európsky orgán dohľadu nad poisťovňami všetkých členských krajín Únie, je Slovensko v tej horšej polovičke. Poistených je do 20 percent majetku občanov a firiem.

Slováci klimatické riziká podceňujú

Povedali, že tieto udalosti v súčasnosti ešte nevieme predpovedať. Ako sa proti nim ľudia majú poistiť? Kde je rozdelenie rolí medzi štátom a občanmi?

Ak ľudia očakávajú ochranársku ruku štátu, tak strácajú záujem o vlastné poistenie. Povedia si, prečo mám míňať svoje vlastné peniaze na to, aby som platil komerčnej poisťovni, ktorá mi možno ani nevyplatí to, čo očakávam. Ja si radšej počkám, veď to zaplatí štát.

Tento model správania sa volá morálny hazard, čo je technický termín, s ktorým pracujú poisťovne. Je lepšie, keď systém funguje efektívne a riziká sú správne a reálne ohodnotené. Vtedy ľudia, ktorí majú menšie riziko, platia menšie poistné ako ľudia, ktorí majú väčšie riziko.

Obyvatelia oblastí, ktoré majú vyššie očakávané škody, môžu zistiť, že cena ich poistky je napríklad trikrát vyššia ako susedova, lebo ten býva na kopci, kde je pravdepodobnosť poškodenia majetku povodňou nižšia.

Kde vidíte úlohu štátu?

Štát môže chrániť majetok ľudí napríklad tak, že vypracuje aktuálne povodňové mapy, ktoré Slovensko nemá. Občania a obce tak budú vedieť, kde nemajú stavať, lebo sú to oblasti so zvýšeným rizikom. Môžu teda robiť rozhodnutia, ktoré sú pre nich výhodnejšie. Slovensko v tejto pomoci občanom a samosprávam zaostáva za okolitými krajinami.

Môže sa stať, že sa niektoré nehnuteľnosti pre vysoké riziko nebudú dať poistiť vôbec?

V Spojených štátoch amerických sú oblasti s výskytom hurikánov alebo požiarov, kde poisťovne ľudí nepoistia. Hoci tam existujú výstražné systémy, ktorými sa snažia minimalizovať škody na životoch, pravdepodobnosť výskytu týchto prírodných katastrof je príliš vysoká.

Čo to pre poisťovne znamená?

Ak je pravdepodobnosť škôd príliš vysoká, je to pre poisťovňu jasná strata, ak nestanoví tiež vysoké poistné. Aj poisťovne musia byť poistené u zaisťovni, čo je väčšia finančná inštitúcia, ktorá jej poskytne ochranu práve v prípade málo pravdepodobných extrémnych udalostí.

Ak má poisťovňa príliš veľa klientov z rizikových oblastí a sama sa nemôže poistiť, v prípade vzniku extrémnych škôd môže tak ohroziť schopnosť poskytnúť ochranu ďalším svojim klientom, ktorí nemajú také vysoké riziká. To by bolo nefér voči tým klientom, ktorí majú menšie riziká, lebo keď to poisťovňa finančne neustojí a skrachuje, tak potom sú všetci klienti ohrození, aj takí, ktorí majú iné druhy poistenia.

Čiže preto si poisťovne musia vyberať, ktoré riziká akceptujú a ktoré nie.

Aké je riešenie pre ľudí, ktorí si nemôžu poistiť svoju nehnuteľnosť a žijú v oblastiach vystaveným extrémom počasia?

Riešením je v týchto oblastiach nestavať novostavby. Skrátka to nie sú oblasti, ktoré sú vhodné na dlhodobý spokojný život. Keby som vedela, že niekde príde každých päť rokov tornádo, tak ja by som tam nechcela bývať. Aj keď ho nie je možné predpovedať s istotou, sú indície, že príde.

Niektorí, napríklad u nás sú to sociálne vylúčené komunity, však nemajú na výber a nemôžu sa odsťahovať.

Práve tam je úloha štátu – pomôcť s presídlením sociálne zraniteľným obyvateľom, ktorí žijú v exponovaných lokalitách a nevedia to vyriešiť sami.

Základom však je, aby sa nové domy nestavali napríklad na svahoch s rizikom zosuvu, v záplavových alebo lavínových oblastiach.

Prvý krok je definovať hrozby

Ako sa na zvyšovanie rizík spojených so zmenou klímy pripravujú poisťovne?

Poisťovne musia vykonávať povinne záťažové testy, aby si testovali, aká je ich odolnosť, alebo lepšie povedané zraniteľnosť voči škodám spôsobeným klimatickými udalosťami.

Netestujú len riziká na majetkovom poistení, ale aj na životnom poistení. Pri záplavách môže dochádzať k stratám na ľudských životoch, pri dlhotrvajúcich suchách sa zvyšuje prašnosť v ovzduší. To spôsobuje vyššiu úmrtnosť a rôzne respiračné ochorenia. Zvýšený počet slnečných dní má vplyv na rôzne formy rakoviny, prílišné otepľovanie klímy na Slovensku potom môže spôsobiť, že sem prichádzajú nové typy hmyzu alebo zvierat, ktoré rozširujú choroby s doposiaľ malým výskytom.

Hoci poisťovne nevedia presne odhadnúť, čo bude o päť, desať rokov, musia testovať, čo by to spôsobilo na ich schopnosť splácať existujúce záväzky svojim klientom.

Ako ste povedali, vysporiadať sa s klimatickými rizikami nemusia len jednotlivci a domácnosti, ale aj štát a firmy. Vidíte v tomto smere za posledný čas nejaký posun? Uvedomujú si možné dôsledky zmeny klímy ako naliehavý problém?

Na Slovensku mnoho ľudí nerozumie tomu, prečo sa majú poistiť. Nevedia, že ak uzatvoria zmluvu s poisťovňou, že nemajú automaticky poistené úplne všetko. Ak mám dom, ktorý stojí milión a mám ho poistený na sumu 300-tisíc, tak 700-tisíc poistených nie je, aj keby bol celý zničený. Poisťovňa kryje škody iba do výšky poistnej sumy.

Mnoho ľudí si zas nemôže dovoliť uzatvoriť poistku, pretože nemajú dostatočný príjem. To všetko môže odrádzať ľudí od toho, aby sa pred rizikami zabezpečili.

Často pomôže, keď ľudia dostanú informáciu o tom, že vôbec sú viac rizikoví. To v praxi znamená, že majú väčšiu šancu, že dostanú poistné plnenie. To môže niektorých ľudí motivovať, aby sa poistili.

Aké konkrétne kroky by ste odporučili ľuďom alebo firmám, ako budovať odolnosť voči klimatickým rizikám?

Základom riadenia rizík kohokoľvek je v prvom rade to, že ich pomenujeme a uvedomíme si ich. Keď porozumieme, aké straty, či už na majetku, alebo zdraví, nám hrozia, až potom môžem začať rozmýšľať nad tým, ako tomu riziku zabrániť.

Každá firma by si mala urobiť rizikovú analýzu nielen z obchodného hľadiska, ale aj v súvislosti s budúcimi klimatickými zmenami. Svoje zistenia by potom mala zapracovať do obchodného plánu a do plánu riadenia rizík. To je prvý krok na zvyšovanie odolnosti voči budúcim klimatickým rizikám.

Nepodceňovať riziká súvisiace s klimatickými zmenami, sledovať trendy a informácie od špecialistov v tomto odbore. Predpovedať klimatické zmeny v budúcnosti a ich charakter sa všetci ešte len učíme na minulých pozorovaniach, ale už teraz vieme, že extrémne výkyvy počasia budú čoraz častejšie a ich následky nákladnejšie.