Kamene zmiznutých: Nitra si nimi pripomenie rodinu Mauskopf

Mesto Nitra v spolupráci s rodinou Drori-Mauskopf pozýva verejnosť na pietne podujatie venované pamiatke obetí holokaustu z Nitry. V utorok 24. marca 2026 sa uskutoční osadenie Kameňov zmiznutých (Stolpersteine), ktoré budú pripomínať členov rodiny Mauskopf – Hermana Shmuela Mauskopfa a jeho syna Tibora Yakova Mauskopfa.

„Každý takýto kameň je silným symbolom pamäti. Pripomína nám konkrétnych ľudí a ich príbehy, na ktoré nesmieme zabudnúť,“ povedal primátor Nitry Marek Hattas.

Podujatie sa začne o 15. hodine na Párovskej ulici 40, kde budú kamene symbolicky uložené pred domom, v ktorom rodina pred vojnou žila. Následne o 16. hodine bude v nitrianskej Synagóge pokračovať spomienkové stretnutie venované nielen rodine Mauskopf, ale aj širšiemu historickému kontextu židovskej komunity v Nitre.

Príbeh rodiny Mauskopf

Rodina Mauskopf patrila k početnej židovskej komunite, ktorá po stáročia tvorila neoddeliteľnú súčasť života v meste. Herman Shmuel Mauskopf, obchodník s textilom, žil v Nitre so svojou manželkou Magdalenou Leah a štyrmi synmi. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa ich osudy tragicky rozdelili. Leah zomrela počas vojny na rakovinu a je pochovaná na nitrianskom židovskom cintoríne. Herman a jeho syn Tibor boli v roku 1942 deportovaní do koncentračného tábora Mauthausen.

Tibor Mauskopf bol deportovaný do Mauthausenu spolu s otcom. Bol prevezený do tábora Ebensee, kde 14. marca 1945 zomrel. Mal registračné číslo 121102. Príčina smrti je uvedená ako „akute Herzschwäche“ (t. j. „akútna srdcová slabosť“).

Osud Hermana po prevoze do tábora Gusen zostáva nejasný. Bol milujúcim manželom a veľmi zle znášal smrť svojej manželky. Má zle uvedený dátum narodenia v knihách z Mauthausenu. Bol vedený pod číslom 123067. Bol prevezený z Mauthausenu do tábora Gusen. Zdá sa, že tábor Gusen prežil. Ďalej nemáme žiadne dôkazy o jeho pohybe alebo smrti.

Dvaja mladší synovia, Ezra a Reuven, sa ukrývali u Márie Minárovej v Lužiankach a vojnu prežili. Najstarší syn Leo sa chvíľu skrýval v Drážovciach, ale chytili ho. Bol deportovaný cez Sereď do koncentračného tábora.

„Príbeh rodiny Mauskopf je mementom toho, kam môže viesť nenávisť a totalitná ideológia. Je našou povinnosťou tieto príbehy uchovávať a odovzdávať ďalej,“ dodal primátor.

Záchrankyňa Mária Minárová dostala ocenenie „Spravodlivý medzi národmi“ – najvyššie štátne vyznamenanie udeľované Izraelom (pamätník Yad Vashem) nežidom, ktorí s nasadením vlastného života zachraňovali Židov počas holokaustu. Oceneniu predchádza prísne preverovanie Komisiou pre rozpoznávanie spravodlivých, pričom mená sú vytesané do Múru cti v Jeruzaleme. Slovensko má vyše 570 takto ocenených, ktorí konali z ľudskosti. 

Po obnovení kontaktov s preživšími, z iniciatívy potomkov rodiny Márie Minárovej budú rodine Drori – Mauskopf osadené Stolpersteine pred ich bývalým domovom v Nitre.

Čo sú Kamene zmiznutých (Stolpersteine)

Kamene zmiznutých (Stolpersteine) sú mosadzné dlažobné kocky, ktoré nesú meno obete, dátum narodenia a jej osud. Vytvoril ich nemecký umelec Günter Demnig a od roku 1992 sú postupne osádzané po celej Európe pred posledné dobrovoľné bydliská prenasledovaných ľudí. Ide o najväčší decentralizovaný pamätník na svete, ktorý citlivým spôsobom vracia mená a príbehy obetí späť do verejného priestoru.

Osadením Kameňov zmiznutých si Nitra pripomína nielen konkrétnych členov rodiny Mauskopf, ale aj tisíce ďalších židovských obyvateľov mesta, ktorí sa stali obeťami holokaustu. Podujatie je otvorené širokej verejnosti a je vyjadrením úcty k minulosti, ako aj záväzkom, že na tieto príbehy nezabudneme.

„Pamäť mesta netvoria len budovy a ulice, ale aj ľudia, ktorí tu žili. Som hrdý, že Nitra si ich dokáže dôstojne uctiť,“ zdôraznil Marek Hattas.

PROGRAM

Koľko Kameňov zmiznutých už máme v Nitre?

Projekt Stolpersteine v Nitre sa začal v roku 2017, keď bol pred domom na Kamennej ulici osadený prvý pamätný kameň pripomínajúci obete holokaustu. Odvtedy pribudli na ďalších miestach a pripomínajú konkrétne mená a osudy obetí holokaustu. Každý kameň nesie meno, dátum narodenia a stručný osud osoby alebo rodiny – a to priamo pred ich posledným dobrovoľným bydliskom. Doteraz bolo v Nitre osadených šesť Stolpersteine na troch adresách, ktoré pripomínajú rodiny a jednotlivcov, ktorí žili v našom meste a stali sa obeťami holokaustu.

Kamenná ulica 2

Prvý Stolperstein v Nitre je poctou Márii Arpássy-Gerstl, ktorá bola deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz a tam zavraždená v roku 1941.

Mária pochádzala z vplyvnej židovskej rodiny, ktorá si koncom 19. storočia na Zobore postavila letné sídlo. Arpássyovci pendlovali medzi Viedňou, Budapešťou a Nitrou. Vila bola postavená na Kamennej ceste v secesnom štýle.

Otec Márie bol na tú dobu veľmi významný muž, stál na čele Credit Bank Nyitra a bol aj členom okresného súdneho výboru. Pôvod Márie však neunikol nacistom, ktorí ju odviezli do Osvienčimu.

Wilsonovo nábrežie 82

Kamene pripomínajú príbeh Felsenburgovcov. Ferdinandovi Felsenburgovi Nitra vďačí za podobu viacerých svojich stavieb, jednou z nich je dodnes stojaci most cez rieku spájajúci Mostnú ulicu a Zobor.

Ferdinanda a jeho manželku Hertu gestapo odvlieklo do Osvienčimu. Ferdinand sa zachránil, Herta bola zavraždená. Dcéru Evu sa podarilo zachrániť vďaka obetavej domácej – pani Cecílii Scheibenriefovej. Spolu so svojím vtedy 9-ročným synom Rudom ju ukrývali. Chlapec dokonca „prepašoval“ Evu na fúriku s hnojom a neskôr, pri razii gestapa u nich doma, ju schoval do kufra v skrini.

Štefánikova trieda 25

Tamojší Stolperstein je poctou rodine Starkovcov (Gabriela Stark, Jozef A. Stark a Július Stark). Július Stark ako prvý na Slovensku premietol hraný hovorený film, v dnešnom Starom divadle Karola Spišáka v Nitre prevádzkoval kino Tatra a vo dvore svojho vlastného domu otvoril záhradné kino. 

Niektorí členovia rodiny boli zatknutí, deportovaní do koncentračných táborov a tam zavraždení alebo prežili ťažké utrpenie.

Infopanel s príbehom rodín Felsenburg a StarkStiahnuť

Tieto kamene sú tichým, ale trvalým pripomenutím ľudských osudov, ktoré zasiahli historické udalosti 20. storočia – a pripomínajú nám, prečo je dôležité pamätať, vzdelávať a stáť proti nenávisti a diskriminácii.

Jana Krajčovičová
foto: www.nitra.eu, https://collections.yadvashem.org/, www.geni.com, Lužianske novinky (2016)