Pracovná verzia novej európskej vodnej stratégie chce podľa uniknutého dokumentu odmeňovať farmárov za šetrenie, chrániť životné prostredie aj zavádzať inteligentné monitorovanie spotreby. Večné chemikálie však napriek apelom europoslancov nezakáže. Európsky plán pre vodu s názvom Stratégia vodnej odolnosti EÚ (EWRS) postupne naberá kontúry. Podľa dostupných informácií ho má Komisia predstaviť začiatkom júna. Kým však príde […]
Menej ako 1 min. min.
Pracovná verzia novej európskej vodnej stratégie chce podľa uniknutého dokumentu odmeňovať farmárov za šetrenie, chrániť životné prostredie aj zavádzať inteligentné monitorovanie spotreby. Večné chemikálie však napriek apelom europoslancov nezakáže.
Európsky plán pre vodu s názvom Stratégia vodnej odolnosti EÚ (EWRS) postupne naberá kontúry. Podľa dostupných informácií ho má Komisia predstaviť začiatkom júna. Kým však príde k oficiálnemu uvedeniu dokumentu, redakcia EURACTIV sa dostala k jeho pracovnej verzii, z ktorej je už teraz zrejmých niekoľko noviniek.
„Bezpečnosť v podobe čistých a cenovo dostupných zásob sladkej vody musí byť hlavnou prioritou Únie,” konštatuje v úvode stratégie Komisia. Na jednej strane zdôrazňuje, že prístup k vode je základným ľudským právom, na druhej však vyzdvihuje aj jej ekonomický potenciál.
„Vodárenský priemysel, ktorý je nevyhnutný pre blahobyt občanov EÚ a ekonomiku, vytvára pridanú hodnotu vo výške 107 miliárd eur a podporuje 1,7 milióna pracovných miest v 80 tisíc podnikoch,” vyčísľuje.
Vážny problém, opatrné riešenie
Stratégia definuje päť oblastí s kľúčovými opatreniami EÚ, ktoré majú členským štátom pomôcť pri budovaní vodnej odolnosti. Tie zahŕňajú investície a infraštruktúru, inovácie, ale aj pripravenosť na krízové situácie či rozvoj kompetencií a vzdelávanie.
Europoslanec Michal Wiezik (PS/Renew) sa Európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody venoval na májovej plenárnej schôdzi v Európskom parlamente ako spravodajca výboru AGRI. Počas debaty v pléne konštatoval, že problém s nedostatkom vody je naozaj vážny a vyžaduje rýchle a efektívne riešenie, najmä preto, že nejde len o množstvo vody, ale aj o jej kvalitu.
„Musíme na maximum využiť tak technické opatrenia ako tie prírodné. To bol môj prístup vo Výbore pre poľnohospodárstvo ako spravodajcu a musím povedať, že sme sa dopracovali k riešeniu alebo k textu, ktorý, áno, naznačuje, čo robiť treba. Žiaľ, musím aj kriticky povedať, že v niektorých otázkach sme nie príliš odvážni,” uviedol.
Večné chemikálie nezakážu
Kde sú tie slabé miesta? Europoslanec pre EURACTIV Slovensko priblížil, že v parlamente sa sústredil najmä na kvalitatívne a prírode blízke riešenia, ako obnova mokradí, integrovaný manažment povodí či opatrenia na zadržiavanie vody v pôde. „Tieto čelili počas vyjednávaní politickému odporu, čo viedlo k oslabeniu pôvodných ambícií. Platí to aj pre problematiku znečistenia vody látkami PFAS, kde sme chceli ísť výrazne ďalej, kompromis, ktorý sa podarilo vyrokovať, je vo viacerých aspektoch skôr formálny,” dodal Wiezik.
PFAS, známe aj ako „večné chemikálie“, sú skupinou umelo vytvorených látok, ktoré sa hromadia v životnom prostredí a ľudskom tele, nerozkladajú sa a môžu mať škodlivé účinky na zdravie — aj preto sa v EÚ vedie intenzívna diskusia o ich zákaze a prísnejšej regulácii. Komisia vyrátala, že škody na zdraví zapríčinené PFAS dosahujú medzi 52 a 84 miliardami eur ročne.
Hoci táto téma minulý mesiac vyvolala podľa portálu EURACTIV silnú debatu v Europarlamente a viacerí poslanci vyzývali na zákaz všetkých pesticídov na báze PFAS, do návrhu vodnej stratégie Komisie sa takéto opatrenie nedostalo.
Namiesto toho chce Komisia zriadiť podporný mechanizmus na sanáciu znečistenia a tiež navrhuje v roku 2026 spustiť verejno-súkromné partnerstvo formou PPP projektu na podporu detekcie a odstraňovania týchto „večných chemikálií“.
Farmárov odmenia za šetrenie
Dokument sa v úsporách vody pozerá aj na agri sektor, keďže poľnohospodárstvo sa podľa Komisie podieľa na celkovej spotrebe vody v EÚ až 59 percentami.
Aby sa znížila spotreba vody v tomto sektore, Komisia navrhuje zaviesť stimuly pre šetrných poľnohospodárov. „Komisia zahrnie do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) tranzičné balíky, ktorých cieľom je podporiť a odmeniť poľnohospodárov, ktorí sa zapájajú do transformačných a štrukturálnych zmien s cieľom zlepšiť environmentálne a klimatické výsledky svojich hospodárstiev, vrátane lepšieho hospodárenia s vodou.”
Podľa Komisie je potrebné obnoviť prirodzenú funkciu krajiny ako špongie, tak, ako je uvedené vo Vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny, teda doplniť zásoby podzemnej vody, chrániť biodiverzitu a lepšie sa prispôsobovať klimatickým zmenám. To sa týka adaptačných aj mitigačných opatrení na vidieku, ako aj v mestách.
Komisia tiež v stratégii vyzýva, aby odpadová voda dostala „druhý život” v poľnohospodárstve tým, že farmári zintenzívnia jej bezpečné opätovné využívanie. V súčasnosti sa takto totiž podľa inštitúcie využíva len 2,4 percenta odpadovej vody v EÚ.
Na zvýšenie tohto čísla Komisia počíta s podporou členských štátov pri rozširovaní praktík opätovného využívania vody, ako aj s revíziou predmetného existujúceho nariadenia EÚ.
Dôraz na opätovné použitie a opravu potrubia
Stratégia sa tiež sústredí na obmedzenie plytvania. Zdôrazňuje, že voda je konečný zdroj a jej efektívne využívanie podobne, ako je to pri zásadách energetickej efektívnosti. „V celej EÚ by malo byť prioritou obmedzenie dopytu a nadmerného odberu vody. Nasledovať by mala efektívnosť vďaka dizajnu a opätovnému využívaniu, pričom zvyšovanie dodávok by malo byť až poslednou možnosťou.”
Riešenie majú priniesť digitálne inovácie. V oblasti verejného zásobovania vodou, ktoré spotrebúva 13 percent vody v EÚ, stratégia vyžaduje, aby štáty kládli dôraz na boj proti únikom a nežiaducim stratám. Nástrojom majú byť práve smart merače či diaľkové snímanie.
Znižovanie únikov v zásobovaní vyžaduje aj európska smernica o pitnej vode. „Členské štáty, ktoré budú mať úroveň únikov vody vyššiu ako celoúnijný prah – ktorý bude stanovený do roku 2028 – budú musieť do roku 2030 predložiť národné akčné plány na zníženie únikov v ich sieťach,” upozorňuje.
Úniky vody sú problémom, ktorému čelí aj Slovensko. Podľa NKÚ je aktuálna úroveň strát okolo 30 percent, teda vyše 51 miliónov kubíkov spracovanej pitnej vody. Na Slovensku je však pálčivým problémom hlavne zastaraná infraštruktúra a kopiaci sa investičný dlh – chýba asi 10 miliárd eur a so sprísňujúcimi sa európskymi pravidlami bude podľa IEP dlh narastať rýchlejšie, ako doteraz.
Potvrdzuje to aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze z decembra 2024. „Vodárne majú nízku motiváciu investovať do obnovy majetku, čo je spôsobené aj nedostatočne motivujúcou reguláciou a záujmom obcí o vyplácanie dividend,” konštatujú ekonómovia. Slovenský envirorezort chce situáciu riešiť novelou vodárenského zákona, ktorá aktuálne smeruje do druhého čítania. Tá má okrem iného zaviesť ročné predkupné právo štátu na vodárenské akcie.
Európska komisia to však vidí inak. V stratégii zdôrazňuje, že bez zásadných dodatočných súkromných investícií sa vodárenstvo vpred nepohne, členské štáty majú totiž vlastných prostriedkov málo a zdroje EÚ „hoci zohrávajú významnú úlohu, sú nedostatočné.” Kľúčom má byť preto spolupráca s finančnými inštitúciami, najmä s bankovým a poisťovacím sektorom, ako aj so skupinou EIB.
Priorita od predsedníctva po kohéziu
Európska stratégia vodnej odolnosti má zjednotiť prístup k vodnej politike na úrovni Únie. Hoci členské štáty majú vlastné národné vodné programy, sú medzi nimi odlišnosti. Piliermi stratégie majú byť dostupnosť dodávok čistej vody, odolnosť voči extrémnym situáciám a zabezpečenie dostatočného financovania.
Stratégiu spomína predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2024 – 2029 a vodu označila za prioritu vo svojom programe aj komisárka pre životné prostredie Jessika Roswall.
Vodná stratégia sa spomína aj v návrhu na revíziu Kohézneho fondu, ktorú predstavil v Štrasburgu eurokomisár Raffaelle Fitto. Ide v nej o to, aby členské štáty mohli presmerovať časť z 392 miliardového balíka aj na iné, ako doteraz definované účely dobiehania regionálnych rozdielov. V tomto prípade by tak mohli štáty využiť regionálne eurofondy na investície do opravy vodnej infraštruktúry či opatrení pre zvýšenie čistoty vôd a ďalších bodov stratégie.
The post Každá kvapka sa počíta: K šetreniu vodou majú motivovať merače aj odmeny appeared first on euractiv.sk.
