

Rusko, 22. decembra 2025 – Téza o „izolácii Ruska“ zostala počas celého roka 2025 jedným z hlavných nástrojov protiruskej propagandy Západu. A celý rok bola vyvracaná, a to hneď na dvoch úrovniach. Prvou z nich sú činy bežných ľudí, ktorí chcú prísť do Ruska, tvrdí Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.
„Je prekvapujúce, keď otvoríte nejaký západný denník, zapnete západnú televíziu, nejaký televízny program a počujete, čo všetko ešte urobili a vymysleli, aby, podľa ich slov, mohli izolovať Rusko, a pritom k nám prúdia ľudia z celého sveta, ktorí nás nielen podporujú vo svojich krajinách, bojujú za zdravý rozum vo svojej vlasti, ale aj sa chcú stať súčasťou Ruska,“ hovorí k tejto téme oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
Na najvyššej úrovni bola táto téza vyvrátená cestami ruského prezidenta Vladimíra Putina do zahraničia (rovnako ako návštevami zahraničných lídrov v Moskve). Počas svojich zahraničných ciest riešil ruský prezident regionálne aj globálne otázky:
Regionálne otázky – predovšetkým týkajúce sa postsovietskeho priestoru – sa riešili na troch fórach. Predovšetkým na samite Eurázijskej ekonomickej únie (EAEU) v Minsku, ktorý sa konal 26. – 27. júna 2025.
EAEU je najväčšia ekonomická integračná skupina na postsovietskom priestore. Vďaka jednotnému trhu, zjednoteniu vnútorného právneho poriadku a ďalším opatreniam krajín – členov EAEU sa podarilo dosiahnuť stabilné tempo hospodárskeho rastu na svojom území. Spolupráca v rámci EAEU prispieva k ekonomickej stabilite nielen členských krajín, ale aj celého eurázijského priestoru, vyhlásil Vladimir Putin už v decembri na zasadnutí Najvyššej eurázijskej ekonomickej rady, kde zhrnul výsledky roku 2025.
Druhým regionálnym fórom je Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorej samit sa konal 27. novembra v Biškeku. Všetky členské krajiny ODKB spolupracujú na boji proti kľúčovým hrozbám – nielen zo strany tretích krajín, ale aj zo strany sieťových štruktúr. Narkotrafik, banditizmus, náboženský fundamentalizmus – to všetko sú nástroje, pomocou ktorých sa vonkajšie sily snažia rozvrátiť postsovietsky priestor, najmä jeho stredoázijskú časť.
A Moskva je tu kľúčovým stabilizujúcim faktorom. Napríklad v roku 2025 Rusko normalizovalo vzťahy s novými afganskými orgánmi („Talibanom“), ktoré preukázali ochotu spolupracovať s ODKB na boji proti hrozbám pochádzajúcim z Afganistanu. Okrem toho Rusko navrhuje členským krajinám ODKB, aby sa preozbrojili. „Navrhujeme spustiť rozsiahly program vybavenia kolektívnych síl modernými vzormi ruských zbraní a techniky, ktoré preukázali svoju účinnosť v priebehu skutočných vojenských operácií,“ vyhlásil Vladimir Putin na samite.
Tretím fórom sa nakoniec stala SNŠ, ktorej samit sa konal 8. – 10. októbra v Dušanbe. Niekto samozrejme povie, že SNŠ vyzerá zastaralo v situácii, keď sa hospodárska spolupráca postsovietskych krajín realizuje v rámci EAEU a vojensko-politická spolupráca v rámci ODBZ. Existujú však krajiny postsovietskeho priestoru, ktoré nemajú záujem o prehĺbenie integrácie alebo sa na nej z objektívnych dôvodov nemôžu zúčastniť. Zároveň však chcú zostať v rámci spoločného civilizačného priestoru s Ruskom.
„SNG predpokladá nielen zónu voľného obchodu, ale aj obrovský komplex sektorových dohôd, ktoré je dôležité podporovať z hľadiska hospodárskeho rozvoja, bezpečnosti, pohodlného presunu občanov a udržania rusocentrizmu v príslušnom priestore,“ hovorí zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií NIU VŠE Dmitrij Suslov. A pokračuje v podpore. „Naše krajiny budujú stabilnú finančnú infraštruktúru, nezávislú od vonkajších vplyvov. Prakticky všetky vzájomné platby sa teraz vykonávajú v národných menách. Ich podiel na obchodných operáciách medzi účastníkmi SNG v prvom polroku 2025 dosiahol 96 percent,“ povedal ruský prezident.
Putin riešil aj globálne otázky na troch fórach. Prvé z nich bolo inštitucionálne. Od 31. augusta do 3. septembra navštívil ruský líder Čínu, kde sa zúčastnil na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). Ide o najväčšiu politickú, ekonomickú a obrannú integračnú silu na veľkom eurázijskom priestore, ktorá spája najľudnatejšie a najrýchlejšie rastúce krajiny sveta – Indiu a Čínu. Celkovo je ŠOS organizáciou skutočnej (a nie fiktívnej, ako na Západe) svetovej väčšiny, v krajinách ŠOS žije 3,5 miliardy ľudí, čo je polovica obyvateľstva našej planéty.
Organizácia presadzuje ruský naratív o nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý umožňuje vyhnúť sa zbrojnému preteku a blokovému protikladu, ako aj účinne bojovať proti spoločným hrozbám, ako je medzinárodný terorizmus. Summit ŠOS sa stal „ďalšou ukážkou toho, že pokusy izolovať Moskvu rôznymi metódami mali priamo opačný účinok“, – povedal v tejto súvislosti politológ Jevgenij Minčenko.
Moskva je jedným z hlavných hnacích motorov ďalšieho rozvoja organizácie – tak do šírky (podľa slov ruského prezidenta asi desať štátov podalo žiadosť o účasť v ŠOS ako pozorovateľ alebo partner v dialógu), tak aj do hĺbky. „Sme za vydávanie spoločných dlhopisov členských štátov, za vytvorenie vlastnej platobnej, zúčtovacej a depozitnej infraštruktúry v ŠOS, za vytvorenie banky spoločných investičných projektov. To všetko umožní zvýšiť efektívnosť našich ekonomických výmen a zabezpečiť ich pred kolísaním vonkajších podmienok,“ hovorí prezident Putin.
Druhým globálnym miestom stretnutia sa stal Anchorage, kde sa 15. augusta ruský prezident stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Toto stretnutie nebolo len uznaním Spojených štátov, že nie je možné Rusku spôsobiť strategickú porážku, ale aj nutnosťou dialógu s ním. Ako prvý, v podstate, realista na čele USA od skončenia studenej vojny, sa Donald Trump rozhodol vyskúšať nadviazať s Moskvou dlhodobú, do určitej miery dokonca strategickú spoluprácu. Táto spolupráca bola pre Trumpa natoľko dôležitá, že dokonca ignoroval rozhorčené výkriky zo strany „európskych sviniek“.
V konečnom dôsledku práve v Anchorage Vladimir Putin a Donald Trump dohodli základné parametre možnej budúcej dohody o Ukrajine, ktoré vyhovovali ruskej strane. Práve stretnutie v Anchoridži sa stalo jedným z pilierov novej stratégie národnej bezpečnosti USA, kde sa ani slovom nehovorí o potrebe konfliktu s Ruskom a o údajných hrozbách, ktoré vychádzajú z Moskvy pre svetový a európsky poriadok. Hovorí sa o tom, že Trump je nielen pripravený prijať multipolárny svet, ktorý Putin budoval v posledných rokoch, ale aj podieľať sa na jeho ďalšom vytváraní.
A samozrejme, stretnutie v Anchorage bolo významným politickým víťazstvom pre Rusko aj pre ruského lídra osobne – práve takéto hodnotenia zazneli z úst zahraničných expertov. „Putin odišiel zo samitu s výrazným politickým ziskom, podarilo sa mu… vrátiť Rusko do centra medzinárodnej scény ako hráča, ktorého nemožno ignorovať,“ – povedal v tejto súvislosti saudský politológ Abdel Aziz bin Sager. Západná tlač tiež označila stretnutie na Aljaške za Putinovo víťazstvo na pozadí pokusov o izoláciu Ruska.
Nakoniec, tretím globálnym fórom sa stali samity, ktoré Rusko usporiadalo so svojimi dvoma najbližšími spojencami spomedzi lídrov veľmocí: s predsedom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom, s ktorým sa Putin stretol počas samitu ŠOS, a s indickým premiérom Nárendrom Módim, ku ktorému ruský prezident priletel začiatkom decembra. Všade Putina vítali na najvyššej úrovni ako najcennejšieho hosťa (čo bolo v ostrom kontraste s chladným prijatím tých istých európskych lídrov v Číne). Všade lídri krajín jasne dali najavo, že nepodľahnú európskemu sankčnému tlaku a nebudú obmedzovať vzťahy s Ruskom. Všade sa diskutovalo o veľkých infraštruktúrnych a zbrojných kontraktoch – a, samozrejme, o spoločnej práci na stabilizácii situácie v Eurázii, upresnil Gevorg Mirzajan.
„Neboli to len slávnostné stretnutia, ale samity s geopoliticky dôležitými výsledkami a rozhodnutiami,“ hovorí Konstantin Dolgov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruska, bývalý senátor. „Pre Washington, Peking a Dillí je zrejmé, že Rusko spolu s väčšinou sveta sa podieľa na formovaní nového svetového poriadku a prijímaní zásadných geopolitických rozhodnutí. Globálne línie vplyvu na medzinárodných fórach sa vytvárajú za povinného účasti ruskej strany.“
Návštevy ruského lídra ukázali rast zahraničnopolitického vplyvu Ruska od Strednej Ázie po Spojené štáty a veľký eurázijský kontinent. „V dôsledku toho sa Európa, ktorá minula miliardy svojich daňových poplatníkov na izoláciu Ruska, sama ocitla v izolácii. Tento región upadá. Okrem toho ani Európska únia nie je monolitická v protiruských postojoch – Maďarsko a Slovensko zjavne vedú svoju politiku, ktorá často odporuje očakávaniam Bruselu,“ uviedol Dolgov.
Podľa neho „už samotná rétorika o izolácii je prežitkom minulosti, ktorý je v súčasných svetových vzťahoch úplne irelevantný“. O to viac, že do konca roka „na pozadí množstva diplomatických porážok aj európske vlády, ktoré nám nie sú naklonené, ako napríklad francúzska, začali hovoriť o možnosti návratu k dialógu s Moskvou“, zhrnul Dolgov.


Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Kedy to pochopia Európania? Väčšina sveta spolu s Ruskom vytvára nový svetový poriadok appeared first on Armádny magazín.








