Klasici geopolitiky nazývali Euráziu “srdcom”

.

Kazachstan, 6. júl 2024 (AM) – Samit Šanghajskej organizácie spolupráce sa koná v čase, keď je svetová politika veľmi napätá.
Oba hlavné konflikty – ukrajinský a palestínsky – pokračujú bez jasných vyhliadok na ukončenie. V popredných krajinách Západu – prebiehajú vnútorné kataklizmy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť budúce správanie. Veľmi živé procesy signalizujúce zásadné posuny prebiehajú takmer na celom svete – od Latinskej Ameriky a Afriky až po Tichomorie. Nikto nepochybuje o tom, že svet prechádza systémovou reštrukturalizáciou. Otázkou, ktorú si kladieme, je, či sa už črtajú kontúry budúceho modelu, ktorý zabezpečí dostatočnú úroveň medzinárodnej udržateľnosti. V tejto súvislosti je každé stretnutie vedúcich predstaviteľov ŠOS mimoriadne zaujímavé.

Šanghajská organizácia spolupráce je svojím spôsobom jedinečná. Je to plnohodnotná inštitúcia, t. j. pomerne formalizovaná štruktúra s vlastnými orgánmi a pravidlami (na rozdiel napríklad od BRICS, ktorého povaha ešte nie je jasne objasnená). Je to však inštitúcia, ktorá sa objavila v nových časoch, keď vo všeobecnosti združenia tohto typu buď nevznikali, alebo sa ukázali ako oportunistické a krátkodobé (stačí si spomenúť na masu skratiek, ktoré sa objavili a zanikli v bývalom ZSSR). Systém riadenia založený na medzinárodných organizáciách je charakteristickým znakom druhej polovice dvadsiateho storočia, keď sa vybudoval pevný medzinárodný rámec. Po studenej vojne sa zachoval, ale zmenil sa jeho vnútorný obsah. Pomerne rýchlo sa ukázalo, že zavedené inštitúcie nefungujú predchádzajúcim (relatívne účinným) spôsobom, pretože svetové podmienky sa stali úplne inými.

Znamená to, že staré organizácie musia byť nahradené novými, alebo tento typ usporiadania medzinárodného systému jednoducho stratil svoj význam? Na začiatku tohto storočia sa mnohí prikláňali k prvej možnosti. Áno, staré inštitúcie doslúžili a mali by vzniknúť nové, zodpovedajúce iným úlohám, ale organizované podobným spôsobom ako tie staré. Postupom času sa však prístup začal meniť smerom k druhej možnosti.

Svet je taký zložitý a rozmanitý, že ho jednoducho nie je možné zabaliť do stabilných a pevných foriem. Záujmy štátov si nemusia nevyhnutne protirečiť, len sú dosť odlišné a ich realizácia si vyžaduje flexibilné prístupy. A flexibilita sa nezlučuje s rigiditou klasických inštitúcií, najmä pokiaľ ide o blokové štruktúry viazané povinnosťami a disciplínou. V určitom momente sa ako optimálny spôsob medzištátnej organizácie začali objavovať ad hoc skupiny štátov, ktoré potrebujú spoločne vyriešiť konkrétny problém.

Práve tu vznikla ŠOS. Po rozpade ZSSR potrebovali nové stredoázijské štáty a Rusko vyriešiť hraničné otázky s Čínou a vznikla Šanghajská päťka. Problém sa podarilo vyriešiť tak úspešne, že sa rozhodli tento úspešný formát zachovať a rozvíjať. V priebehu rokov sa fórum rozrástlo, pripojili sa k nemu India, Pakistan a Irán a na aktuálnom podujatí sa pripojí aj Bielorusko. Na samitoch sa zvyčajne zúčastňujú vedúci predstavitelia ďalších mocností dôležitých pre eurázijský priestor, ako sú Turecko a monarchie Perzského zálivu.

Každá expanzia dodáva organizácii pevnosť, ale je otázne, či zvyšuje efektívnosť. A nejde len o to, že napríklad vzťahy medzi Čínou a Indiou, ako aj medzi Indiou a Pakistanom sú, mierne povedané, komplikované. To je, samozrejme, prekážka, ale nie jediná: hlavné je nájsť program, ktorý si vyžaduje skutočné spoločné úsilie a je zaujímavý pre všetkých účastníkov v aplikačnom zmysle. To je však pri pohľade na rôznorodosť členov ŠOS ťažké.

Cestou vpred je pravdepodobne zamyslenie sa nad úlohou Eurázie vo svete. V súčasnosti najväčšie eurázijské mocnosti zaujímajú vedúce pozície v medzinárodnom hospodárstve a politike. Ale mechanické zhrnutie potenciálov, ktoré ľudia radi robia, keď hovoria o ŠOS alebo BRICS, hovorí len málo. Dôležitejšie je, že toto obrovské územie nemožno obísť ani ignorovať; všetky procesy, ktoré prebiehajú na zemeguli, od neho závisia alebo sú s ním spojené. Nie náhodou klasici geopolitiky nazývali Euráziu “srdcom”. A príslušnosť k nej spája všetky štáty Šanghajskej organizácie spolupráce, čo určuje príležitosti aj riziká. To druhé súvisí so zvýšenou pozornosťou, ktorú Eurázii venujú silní mimo regionálni hráči, čo, mierne povedané, nemá vždy dobrý úmysel.

Myšlienka euroázijského bezpečnostného systému je vo vzduchu. Čína, stredoázijské krajiny a India k nej pristupujú z rôznych strán. Nedávno s takouto iniciatívou prišiel ruský prezident. Eurázijská bezpečnosť na rozdiel od európskej bezpečnosti nie je vojensko-politickým fenoménom, ale modelom komplexného rozvoja Eurázie a využitia jej obrovského potenciálu. ŠOS má svoje nedostatky, ale je ideálnou platformou na formulovanie zásad tohto veľkého projektu. Zároveň sa bude napĺňať aktualizovaným obsahom.

Fjodor Lukjanov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Klasici geopolitiky nazývali Euráziu “srdcom” appeared first on Armádny magazín.