Dekarbonizáciu Únie povedie holandský exminister financií Wopke Hoekstra. Pred europarlamentom sa zaviazal k cieľu 90-percentného zníženia emisií do roku 2040, zákazu predaja áut so spaľovacím motorom a predstavil aj stratégiu zdaňovania nadnárodných gigantov po výhre Donalda Trumpa. Holanďan Wopke Hoekstra prevzal agendu zelenej politiky už minulý rok po svojom predchodcovi v Európskej komisii Fransovi Timmermansovi. […]
Menej ako 1 min.
min.
Dekarbonizáciu Únie povedie holandský exminister financií Wopke Hoekstra. Pred europarlamentom sa zaviazal k cieľu 90-percentného zníženia emisií do roku 2040, zákazu predaja áut so spaľovacím motorom a predstavil aj stratégiu zdaňovania nadnárodných gigantov po výhre Donalda Trumpa.
Holanďan Wopke Hoekstra prevzal agendu zelenej politiky už minulý rok po svojom predchodcovi v Európskej komisii Fransovi Timmermansovi. Ako eurokomisár pre klímu by mal pokračovať aj v novom kabinete pod vedením Ursuly von der Leyen. Počas vypočúvania v Európskom parlamente prisľúbil, že predstaví reformu envirodaní a bude trvať na všetkých plánovaných európskych emisných cieľoch, vrátane zákazu predaja vozidiel so spaľovacími motormi v roku 2035.
Europoslanci po vypočutí hodnotili Hoekstrov výkon zväčša pozitívne, no bez prekvapení. Martin Hojsík (PS/Renew) pre portál Politico opísal vystúpenie komisára ako „prejav sebavedomia,“ no dodal, že mu chýbala zmienka o emisiách metánu.
Holanďan grilovanie ustál a popoludní mu europarlament oficiálne dal zelenú: v hlasovaní ho podporili zástupcovia EPP, S&D, Renew, Zelení a ECR, pričom navrhovali, aby názov jeho funkcie bol rozšírený na „komisár pre klímu a zdaňovanie”.
Koniec pre fosílne palivá, zelená elektromobilite
Nové predávané autá v EÚ by mali byť od roku 2035 bezemisné a tento cieľ by sa nemal meniť, zdôraznil Hoekstra trvajúc na tom, že už schválené emisné ciele poskytujú v EÚ stabilné prostredie pre investície.
Zároveň Hoekstra sľúbil, že urobí všetko pre to, aby vytvoril spravodlivé hospodárske prostredie pre automobilový, batériový a environmentálny priemysel v EÚ a podporil rozšírenie infraštruktúry pre nabíjanie áut a investície do elektrickej siete. Na vypočutí sa tiež vyjadril proti revízii rámca pre biopalivá a povedal, že sa chce namiesto toho zamerať na elektrifikáciu.
„Mnoho generálnych riaditeľov automobiliek, s ktorými som hovoril, povedalo, že tieto ciele dokážu splniť,“ vyhlásil Hoekstra, bez toho aby menoval konkrétne spoločnosti. Napriek výhradám niektorých štátov – vrátane Česka či Talianska – sa vznikajúca Európska komisia zatiaľ nechystá pustiť do zásadnejších revízií.
Výrobcovia automobilov v EÚ už teraz upozorňujú, že budú mať problémy s plnením limitov na budúci rok a očakávajú pokuty v miliardách eur. Práve na túto záležitosť sa ho spýtal aj český europoslanec Ondřej Krutílek (ODS/ECR).
Hoekstra však pripomenul skúsenosti z roku 2020 – vtedy mala EÚ tiež stanovené emisné ciele a napriek obavám automobiliek bolo udelených len minimum sankcií za ich nedodržiavanie.
„Nakoniec len jedna spoločnosť čelila pokute, a tá bola výrazne nižšia, ako mnohí pozorovatelia predpovedali,“ povedal Hoekstra s odkazom na skúsenosť nemeckej automobilky Volkswagen, ktorá čelila potenciálnym sankciám presahujúcim 100 miliónov eur.
V dopravnom sektore sa komisár venoval aj takzvanej leteckej dani. „Medzinárodné letectvo bude súčasťou systému ETS, ale nie na úkor európskych leteckých spoločností – zahrnie všetky letecké spoločnosti z celého sveta,“ reagoval na otázku predsedníčky Výboru pre dopravu a cestovný ruch Elizy Vozemberg (EPP), ako chce predísť úniku emisií v doprave.
Hoekstra plán odôvodnil tým, že nie je „presvedčený“ o schopnosti Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) splniť klimatické záväzky na zníženie emisií vo svojom odvetví.
Slovenský parlament bol proti zákazu, europoslanci za
Ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi do roku 2035 schválil Európsky parlament vo februári 2023 v rámci zmeny Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá. Plénum schválilo návrh pomerom hlasov 340 za a 279 proti, 21 sa zdržalo.
Spomedzi slovenských zástupcov podporili zákaz všetci europoslanci zvolení za stranu Smer, teda Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Róbert Hajšel, ktorí boli v tom čase členovia politickej skupiny sociálnych demokratov. Rovnako za neho hlasovali aj progresívci Michal Šimečka a Martin Hojsík (PS), Michal Wiezik (SPOLU) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z Renew Europe. Návrh podporil aj člen konzervatívnej skupiny európskych ľudovcov Vladimír Bilčík (SPOLU/EPP).
Proti zákazu spaľovacích motorov hlasovali Eugen Jurzyca (SaS/ECR), Ivan Štefanec a Miriam Lexmann (KDH/EPP), poslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) vykázal nulu.
Národná rada SR následne v máji 2023 prijala uznesenie, ktorým by sa vláda zaviazala vystupovať v prospech spaľovacích motorov na pôde Únie. Podľa uznesenia má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má aktívne rokovať s partnerskými štátmi EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality.
„Slovenská republika je proti všetkým iniciatívam a reguláciám na úrovni EÚ smerujúcim k znevýhodňovaniu a predražovaniu využívania spaľovacích motorov alebo k zákazu spaľovacích motorov, pri ktorých nie je jednoznačne zrejmé, že sú na prospech vyššieho cieľa, akým je osobitne zdravé životné prostredie,“ uviedli poslanci za strany SaS a Sme rodina v schválenom dokumente.
Čistá dohoda pre priemysel
Počas vypočúvania sa debata dotkla aj ďalších priemyselných sektorov, napríklad oceliarstva. To sa podľa Hoekstru musí s podporou Európy modernizovať a „zazeleniť“. Pomôcť by s tým mala sľubovaná iniciatíva „Clean Industrial Deal“, teda „Dohoda pre čistý priemysel“, ktorá by mala zahŕňať zjednodušenie povoľovacích procesov, mobilizáciu verejného aj súkromného kapitálu a rozvoj zručností. Dôležitým aspektom je pre Hoekstru aj cenovo dostupná energia. Viac však o iniciatíve, s ktorou by mala Komisia prísť v prvých sto dňoch svojho mandátu, neprezradil.
Po otázke ďalšieho českého europoslanca Ondřeja Knotka (ANO/Patrioti) sa dotkli aj témy vysokých cien emisných povoleniek. Hoekstra európsky systém emisných povoleniek označil za efektívny spôsob znižovania emisií a nesúhlasil s Knotkom, že aktuálna cena emisnej povolenky 65 eur za tonu je vysoká – najmä vzhľadom na to, že ešte minulý rok stála 82 eur.
Zdôraznil tiež, že únijný systém obchodovania s emisiami obsahuje aj tzv. bezplatné povolenky a ďalšie flexibilné nástroje, ktoré majú zabrániť tomu, aby cena povoleniek bola pre priemysel likvidačná.
Hoekstra sa tiež zaviazal, že podporí cieľ 90 percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2040.
Komisár zdaňovania
Najráznejšie vyhlásenia dal Hoekstra ohľadom zdaňovania bohatých a zásahu proti schránkovým spoločnostiam. Konkrétne prisľúbil, že bude vyvíjať tlak na hlavné mestá EÚ, aby ustúpili pri legislatíve Unshell, ktorá by sa zamerala na tzv. schránkové firmy, ktoré často nemajú takmer žiadne spojenie s krajinou, v ktorej sú registrované.
Od európskych socialistov v parlamente si získal pochvalné reakcie zmienkou, že súčasné úrovne majetkovej nerovnosti v EÚ sú podľa neho „poburujúce“ a povedal, že je otvorený zdaňovaniu miliardárov na úrovni G20.
Nakoľko Hoekstrovo vypočutie sa konalo po výsledku amerických prezidentských volieb, nechýbala ani otázka, ako chce spolupracovať s novou garnitúrou Donalda Trumpa. Hoekstra povedal, že jeho plán A je dohodnúť sa so Spojenými štátmi na základnej dani pre nadnárodné firmy. Pokiaľ však Donald Trump vystúpi z dohody OECD o stanovení globálnej minimálnej daňovej sadzby, EÚ musí nájsť podľa komisára „druhé najlepšie riešenie a konať sama.“
Na poslednú otázku z pléna Hoekstra tiež odpovedal, že v roku 2026 navrhne zásadné preskúmanie európskej daňovej politiky a využívania výnosov zo systému EU ETS.
Dovtedy majú byť jeho prioritami dve iniciatívy Európskej komisie, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie a harmonizáciu daňového prostredia pre podniky v rámci Európskej únie, konkrétne BEFIT (Business in Europe: Framework for Income Taxation) a HOT (Head Office Tax).
BEFIT má za cieľ vytvorenie jednotného rámca na zdaňovanie príjmov právnických osôb v celej EÚ. Pomocou BEFIT-u by sa harmonizovalo zdaňovanie príjmov medzi krajinami, čo by pomohlo eliminovať rozdiely v daňových politikách a znížilo by riziko dvojitého zdanenia alebo vyhýbania sa daniam.
Iniciatíva HOT upravuje zdaňovanie hlavných sídel spoločností, ktoré majú pobočky alebo pôsobia vo viacerých členských štátoch. Cieľom je spravodlivejšie a efektívnejšie zdaňovanie centrálnych sídel firiem, čo má pomôcť členským štátom lepšie rozdeliť daňové príjmy a zabezpečiť, aby firmy platili spravodlivý podiel na daniach tam, kde vytvárajú hodnotu.
Kontroverzná minulosť: Shell aj Panama Papers
Okrem klimatických otázok čelil Hoekstra v Európskom parlamente aj osobnej kritike ohľadom svojej minulosti. Poslankyňa Manon Aubry (Ľavica) počas vypočúvania pripomenula Hoekstrovo angažmán vo fosílnej spoločnosti Shell či korporácii McKinsey. Zdôraznila tiež, že jeho meno figurovalo v „Pandora Papers“, kde bol uvedený medzi politikmi zapletenými do skrytých a niekedy eticky pochybných investícií.
Hoekstra to vysvetlil tak, že v roku 2006 investoval do startupu svojho známeho, ktorý sa zameriaval na rozvoj ekoturistiky v Afrike. Transakcia cez daňové raje, ktorú aj on sám vtedy použil, bola podľa jeho slov bežnou praxou. Hoekstra sa bránil aj tým, že pred svojím pôsobením v Komisii pôsobil ako holandský minister financií a je tak dostatočne preverovaný ohľadom konfliktu záujmov a ďalších káuz. Zisky z tejto sporné investície podľa svojich slov poslal na podporu onkologicky chorých detí.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
