
Klimatický komisár EÚ Wopke Hoekstra v rozhovore pre portál Euractiv tvrdí, že jeho plán znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti úrovni z roku 1990 nie je len splniteľný, ale hlavne nevyhnutný pre budúcnosť Európy.
Krajiny musia byť „pragmatické“ a „vynaliezavé“, pokiaľ ide o spôsoby, akými naplnia vlastné klimatické ciele – aj keby to znamenalo, že EÚ presunie časť opatrení do rozvojových krajín, alebo upraví už existujúce zákony. V rozhovore pre portál Euractiv to povedal eurokomisár pre klímu, nulovú bilanciu emisií a čistý rast Wopke Hoekstra.
Európska komisia minulý týždeň navrhla cieľ znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s rokom 1990 – o celý rok neskôr, než stanovuje lehota v klimatickom zákone EÚ, ktorý zaväzuje Úniu dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Hoekstra využil toto oneskorenie na to, aby si medzi členskými štátmi vybudoval podporu pre cieľ, v čase, keď politická dynamika okolo Zelenej dohody – hlavnej agendou prvého mandátu Ursuly von der Leyen – začala slabnúť.
„Existuje mimoriadne silná podpora pre hlavný cieľ – dosiahnuť stopercentné zníženie emisií do roku 2050,“ povedal Hoekstra pre portál Euractiv. Zároveň uznal, že je „veľmi oprávnenou požiadavkou mnohých členských štátov“, aby boli klimatické politiky viac prepojené s udržaním konkurencieschopnosti, než doteraz.
Hoekstra tiež uviedol, že početné rozhovory, ktoré v posledných mesiacoch viedol s európskymi lídrami a poslancami Európskeho parlamentu, ho presvedčili, že medzi nimi naďalej „prevažuje silná podpora pre ambiciózne klimatické ciele“.
Jedným z výsledkov podľa neho je, že uznáva politickú priechodnosť cieľa len vtedy, ak vlády dostanú určitú mieru flexibility – najmä možnosť realizovať časť klimatických opatrení v rozvojových krajinách.
Otvorený uhlíkovým kreditom
Hoekstra uviedol, že bol vždy otvorený myšlienke využitia uhlíkových kreditov. Ide o koncept, ktorý bol formálne definovaný počas vlaňajšej klimatickej konferencie OSN COP29 v Baku a má poskytnúť spôsob, ako zmonetizovať klimatické opatrenia v rozvojových krajinách.
„Vieme, ako sa to nemá robiť,“ povedal a priznal, že minulé systémy kompenzácií boli poznačené obvineniami z greenwashingu. Fungovať to podľa neho môže len vtedy, ak bude systém „dôveryhodný, overiteľný a dodatočný“ (t. j. prinesie zníženia emisií navyše oproti existujúcim opatreniam).
„Ľudstvo už dokázalo, dokonca aj v oblasti klimatických opatrení, zvládnuť oveľa zložitejšie veci než výsadbu stromov, zachytávanie uhlíka či masové nasadenie obnoviteľných zdrojov,“ dodal Hoekstra.
Sadenie stromov a rozvoj obnoviteľných zdrojov sú všeobecne akceptované riešenia – najmä v Európe, ktorá nemá vlastné zásoby fosílnych palív. Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) však ostáva kontroverzné a donedávna bolo v Bruseli politicky tabu.
Teraz však legislatíva EÚ požaduje, aby ropný a plynárenský priemysel spoločne vybudoval infraštruktúru – typicky na báze vyťažených plynových ložísk – schopnú od roku 2030 trvalo uložiť 50 miliónov ton CO₂ ročne. Myšlienka je, že ak nebude kam CO₂ ukladať, nikto nebude investovať do technológií na jeho zachytávanie.
Zástupcovia priemyslu však teraz tvrdia, že tento cieľ je nesplniteľný, čo vyvoláva špekulácie, že by Komisia mohla pravidlá v rámci svojej iniciatívy na „zjednodušenie regulácií“ prehodnotiť. Ak nie, bude možno musieť pristúpiť k sankciám voči ropným firmám, ktoré cieľ nesplnia.
Jasne k technologickej neutralite
„Nepúšťajme sa teraz do hypotéz,“ povedal Hoekstra a zdôraznil, že Komisia si zachováva „úplne neutrálny postoj“ k tomu, ktoré technológie sa nakoniec presadia.
„Obnoviteľné zdroje jednoznačne podporujeme. Podporujeme aj jadro,“ uviedol. „Podporujeme aj CCS,“ dodal s odkazom na projekt zachytávania uhlíka vo Švédsku, ktorý nedávno navštívil a ktorý získal podporu EÚ vo výške 180 miliónov eur.
Šéf klimatickej politiky EÚ zároveň odmietol tvrdenia, že snahy Komisie o zníženie byrokracie znamenajú dereguláciu alebo rozklad Zelenej dohody.
„Sme uprostred jednej z najväčších transformácií, najmä v oblasti energetiky, akou ľudstvo kedy prešlo,“ povedal. „Jasne vieme, kde je sever (cieľ) a rovnako jasný máme celkový prístup.“
„Ale dáva zmysel byť pragmatický a „prefíkaný” pri tom, ako sa k tomu dostaneme? Myslím si, že áno.“
Uznanie nákladov na transformáciu
Hoekstra zároveň priznal rozsah investícií a spoločenských nákladov, ktoré súvisia s plánovaným energetickým prechodom – agendu dekarbonizácie EÚ teraz opisuje ako kombináciu „klimatickej stratégie, stratégie konkurencieschopnosti a stratégie nezávislosti“.
„Nerobme tú chybu, že si pomýlime náklady s investíciami,“ dodal s odkazom na 400 miliárd eur, ktoré Európa ročné vynakladá na dovoz ropy a plynu – „aj keby sme vynechali Rusov“.
„To celé sa udeje len vtedy, ak existuje predvídateľnosť, ktorú hľadajú dôchodkové fondy a iní veľkí investori,“ povedal. Hoekstra odmietol predstavu, že zmeny nedávno prijatých zákonov prostredníctvom tzv. „omnibusových“ návrhov by túto predvídateľnosť narušili.
Ako príklad uviedol uhlíkové clo EÚ (CBAM) – dovozné clo založené na uhlíkovej stope určitých kľúčových komodít – a poznamenal, že 90 percent pôvodne zahrnutých firiem bolo vylúčených, pričom opatrenie stále zachytáva 99 percent emisií.
„Prečo sme ich tam teda zaradili?“ spýtal sa Hoekstra. „Nemôže byť pravda, že náš návrh bol možno dobrý, ale nie výborný… čo si vtedy vyberiete?“
„Napravíte svoj kurz… alebo budete stále narážať do tej istej steny?“
The post Klimatický komisár: Štáty musia byť pri plnení zelených cieľov „vynaliezavé“ appeared first on euractiv.sk.
