Súdna reforma bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) nepriniesla podľa súčasného ministra Borisa Suska (Smer-SD) žiadne pozitíva. Vyhlásil to po štvrtkovom hlavnom zhromaždení Združenia sudcov Slovenska, ktoré sa konalo na Štrbskom Plese. Zároveň uviedol, že rezort chystá v tejto súvislosti zmeny. „Vytvoril sa chaos na súdoch najmä z hľadiska sťahovania spisov, dochádza k prieťahom a […]
Menej ako 1 min. min.
Súdna reforma bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) nepriniesla podľa súčasného ministra Borisa Suska (Smer-SD) žiadne pozitíva. Vyhlásil to po štvrtkovom hlavnom zhromaždení Združenia sudcov Slovenska, ktoré sa konalo na Štrbskom Plese. Zároveň uviedol, že rezort chystá v tejto súvislosti zmeny.
„Vytvoril sa chaos na súdoch najmä z hľadiska sťahovania spisov, dochádza k prieťahom a predlžovaniu konaní. Druhá vec súvisí so zrušením jednotlivých súdov, zväčšením obvodov a vytvorením pracovísk. To paradoxne sťažuje prístup občana k súdu a zvyšuje aj náklady z hľadiska cestovania, presúvanie sa so spismi hore dole po krajine spôsobuje aj ďalšie prieťahy,“ vymenoval Susko.
Nová súdna mapa
Za pravdu dal ministrovi aj prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner, ktorého vo štvrtok opätovne zvolili do funkcie na ďalšie tri roky. Zdôraznil, že na možné problémy upozorňovali ešte pred schválením novej súdnej mapy, neboli však vypočutí.
„Musím konštatovať, že naše výhrady sa do značnej miery potvrdili. Základné problémy sú spojené s cestovaním, dostupnosťou, zvýšenými nákladmi. Ak pracovisko a sídlo súdu nemajú vlastné územné obvody, tak sa bežne stáva, že z jedného pracoviska musia ľudia aj prokurátori cestovať,“ objasnil Mozner. Ďalší problém vidí v istej forme dualizmu z pohľadu rozhodovania okresných a krajských súdov.
Nové vedenie rezortu chce postupnými krokmi docieliť zmenu, sú však podľa ministra limitovaní ohrozením čerpania prostriedkov z plánu obnovy.
Negatívne dopady
„Budeme hľadať v spolupráci s jednotlivými súdmi také riešenia, aby sme odstránili najviac negatívne dopady z hľadiska dostupnosti občana k súdu a rýchlosti a efektívnosti konaní. Minimálne sa zamýšľame nad tým, že urobíme niečo s obvodmi súdov, v ktorých prebieha náhodný výber,“ prezentoval Susko.
Prezident Združenia sudcov Slovenska tiež kritizoval verejné vyhlásenia na adresu sudcov, ktoré podľa neho nemajú nič spoločné s vecnou kritikou ich rozhodnutí.
„Nebránime sa kritike, tá ale musí byť vecná a nesmie skĺznuť do osobnej roviny a útokov na konkrétnych sudcov. Toto je neustály problém, špecifický od roku 2021. Je veľmi nebezpečné, ak si politici, ale aj iní vrcholní predstavitelia verejnej moci neuvedomujú, že sú pre voličskú základňu a pre ľudí určitým vzorom správania. Ak sa takýmto spôsobom vyjadrujú na adresu sudcov, prispievajú k tomu, že tá dôvera verejnosti sa znižuje. Toto je faktor, ktorý ide zvonku a my ho nevieme ovplyvniť,“ upozornil Mozner.
V tejto súvislosti je podľa ministra problém aj to, že sa zo súdnych konaní robí „reality šou“ a médiá komentujú súdne konania ešte pred právoplatným rozhodnutím.
Na hlavnom zhromaždení Združenia sudcov Slovenska zároveň podpísalo memorandá o spolupráci so Súdnou radou, Najvyšším súdom, Najvyšším správnym súdom, Generálnou prokuratúrou a Slovenskou advokátskou komorou.
