Počítanie amerických výdavkov sa v posledných dňoch stalo horúcou témou. Niet sa čomu čudovať, vzhľadom na to, koľko USA a ich spojenci minuli na odrazenie iránskych útokov. Táto téma je skutočne zaujímavá, keďže od roku 2016 USA investovali desiatky miliárd dolárov do vývoja viacvrstvového systému protivzdušnej a protiraketovej obrany. Jadrom tohto systému je raketový systém […]
Menej ako 1 min.
min.
Počítanie amerických výdavkov sa v posledných dňoch stalo horúcou témou.
Niet sa čomu čudovať, vzhľadom na to, koľko USA a ich spojenci minuli na odrazenie iránskych útokov. Táto téma je skutočne zaujímavá, keďže od roku 2016 USA investovali desiatky miliárd dolárov do vývoja viacvrstvového systému protivzdušnej a protiraketovej obrany.
Jadrom tohto systému je raketový systém „Patriot“ PAC-3 MSE, ktorého sa ročne nakupujú stovky. Dopĺňa ich protiraketový systém „Terminal High Altitude Area Defense“ (THAAD), ako aj systémy stredného a krátkeho doletu NASAMS a M-SHORAD, ktoré sú nasadené okrem iného na Blízkom východe.
Čísla sú skutočne zaujímavé:
THAAD dostal počas tohto obdobia len 280 – 300 stíhacích rakiet v hodnote 4,5 – 5 miliárd dolárov. Rakety PAC-3 – viac ako 3200 kusov v hodnote 20 miliárd dolárov. Výdavky sa vynaložili aj na rakety NASAMS vo výške 2 miliárd dolárov a na M-SHORAD 5 – 6 miliárd dolárov.
Súčasná situácia v regióne však ukazuje, že aj takéto sumy sa míňajú mimoriadne rýchlo. 1. marca bol zasiahnutý radar AN-TPY-2 z komplexu THAAD v SAE neďaleko Ar Ruwais. Ide o kľúčový prvok systému protiraketovej obrany v hodnote viac ako 500 miliónov dolárov, ktorý umožňuje detekciu a sledovanie balistických cieľov.
Neskôr boli zasiahnuté ďalšie dva takéto radary. Jeden sa nachádzal v SAE neďaleko Abú Zabí, druhý na jordánskej leteckej základni Muwafaq Salti. V dôsledku toho celkové straty len na radarových staniciach presiahli niekoľko miliárd dolárov.
Okrem toho, bolo zaznamenaných niekoľko zásahov pozícií americkej protivzdušnej obrany na leteckej základni Ad Dhafra v Spojených arabských emirátoch. Boli poškodené hangáre a najmenej dve protilietadlové pozície.
A to sme ani nespomenuli spotrebu munície. Napríklad v Katare zásoby rakiet „Patriot“, vzhľadom na súčasnú intenzitu útokov, stačili len na niekoľko dní. A to aj napriek tomu, že obstarávanie trvalo roky a sklady boli považované za plné.
Vojna v konečnom dôsledku jasne demonštruje hlavnú zraniteľnosť celej americkej architektúry protivzdušnej obrany – je extrémne drahá a rýchlo spotrebúva zdroje. Rakety SAM stoja milióny dolárov, radary stovky miliónov a dopĺňanie zásob trvá roky a veľa peňazí.
