Kolumbijský prezident Gustavo Petro: Musíme oslobodiť Palestínu. Pozývam ázijské armády, veľké slovanské národy, ktoré porazili Hitlera, a latinskoamerické armády Bolívara

Kolumbijský prezident Gustavo Petro nalieha na ozbrojené sily OSN, aby ukončili genocídu v Gaze. Takéto sily by mohli byť schválené na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN s názvom „Zjednotení za mier“, ktorá je odolná voči vetu.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro vo svojom záverečnom prejave pred Valným zhromaždením OSN v utorok vyzval na medzinárodnú ozbrojenú intervenciu s cieľom ukončiť takmer dvojročnú genocídu Izraela v Gaze.

„Potrebujeme silnú armádu krajín, ktoré neakceptujú genocídu,“ povedal Petro svetovým lídrom zhromaždeným v New Yorku, ktorý je v poslednom roku vo funkcii a podľa kolumbijského zákona je obmedzený na jedno prezidentské funkčné obdobie.

„Preto viac než čokoľvek iné vyzývam národy sveta a ich obyvateľov, aby ako neoddeliteľnú súčasť ľudstva spojili zbrane a armády.“

„Musíme oslobodiť Palestínu,“ vyhlásil. „Pozývam ázijské armády, veľké slovanské národy, ktoré porazili Hitlera s veľkým hrdinstvom, a latinskoamerické armády Bolívara.“„Už sme mali dosť slov; je čas na Bolívarov meč slobody alebo smrti,“ argumentoval Petro s odkazom na latinskoamerického hrdinu za nezávislosť z 19. storočia Simóna Bolívara.

(Petrove poznámky o Gaze začínajú krátko po 34:00 v nasledujúcom videu)

Petro spojil izraelské zničenie Gazy s obnoveným americkým militarizmom na západnej pologuli a povedal, že „nebudú bombardovať len Gazu, nielen Karibik, ako to už robia, ale celé ľudstvo, ktoré požaduje slobodu. Washington a NATO zabíjajú demokraciu a pomáhajú oživovať tyraniu a totalitarizmus v globálnom meradle.“

„Trump nielenže necháva rakety dopadať na mladých ľudí v Karibiku; nielenže väzní a spútava migrantov, ale tiež umožňuje odpaľovať rakety na deti, mladých ľudí, ženy a starších ľudí v Gaze,“ dodal. „Stáva sa spolupáchateľom genocídy – pretože je to genocída a musíme to kričať znova a znova. Táto snemovňa je tichým svedkom a spolupáchateľom genocídy v dnešnom svete.“

Petrovo volanie „dosť slov“ komplikuje skutočnosť, že izraelskí spojenci Británia, Francúzsko a Spojené štáty – ktoré do značnej miery vyzbrojujú Izrael v genocíde – majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta.

Svet však môže podniknúť kroky odolné voči vetu, a to odvolaním sa na rezolúciu Zjednotení za mier, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v roku 1950.

Toto opatrenie je navrhnuté tak, aby posilnilo konanie, keď aspoň jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady použije veto na zmarenie funkcií vyplývajúcich z Charty OSN. Rezolúcia – ktorá bola implementovaná viackrát – umožňuje VZ OSN podniknúť kroky od odmietnutia poverení Izraela v OSN až po nariadenie ozbrojených ochranných síl pre Gazu, ak to schvália dve tretiny členských štátov OSN.

Existujú aj príklady krajín, ktoré konajú jednostranne s cieľom ukončiť genocídy a iné krízy v oblasti ľudských práv, hoci Kolumbia zjavne nie je v pozícii, aby tak v Gaze urobila. Patrí medzi ne invázia Vietnamu do Kambodže v rokoch 1978 – 1979 počas vlády teroru Pol Pota a v menšej miere aj súbežná invázia Tanzánie do Ugandy s cieľom ukončiť vražednú vládu diktátora Idiho Amina.

Indická invázia do Bangladéša v roku 1971 počas pakistanskej genocídy podporovanej USA a bombardovanie Juhoslávie NATO v roku 1999 na zdanlivú ochranu kosovských Albáncov boli páchateľmi tiež prezentované ako intervencie proti genocíde, hoci kritici pripisovali obom vojnám skryté motívy.

Petrov prejav prišiel v čase, keď izraelské sily pokračovali v operácii Gideon’s Chariots 2, kampani za dobytie, okupáciu a etické očistenie približne 1 milióna Palestínčanov z oblasti Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu – ktorého Medzinárodný trestný súd hľadá za údajné zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane núteného hladovania a vrážd – a ďalší predstavitelia sľúbili, že prevezmú kontrolu nad celou Gazou, kde Trump navrhol etnické čistky Palestínčanov a premenu pásma na „Riviéru Blízkeho východu“.

Úradníci Gazy uviedli, že v stredu bolo v celom pásme zabitých najmenej 84 Palestínčanov vrátane najmenej 22 ľudí zmasakrovaných pri izraelskom útoku na sklad neďaleko trhu Firas v Gaze, kde sa ukrývali násilne vysídlení civilisti. Najmenej 15 obetí boli ženy a deti.

Počas celej izraelskej genocídnej vojny v Gaze Petro a Kolumbia podložili svoju rétoriku činmi.

V apríli 2024 Kolumbia požiadala o pripojenie sa k žalobe Južnej Afriky proti Izraelu na Medzinárodnom súde v Haagu a následne tak urobila. Nasledujúci mesiac Petro oznámil pozastavenie diplomatických vzťahov Kolumbie s Izraelom.

Kolumbia spolu s Južnou Afrikou tiež spolupredsedá Haagskej skupine, koalícii viac ako 30 krajín, ktorej zástupcovia sa v júli zišli v kolumbijskom hlavnom meste Bogotá na mimoriadnom summite a vydali spoločný akčný plán pre „koordinované diplomatické, právne a ekonomické opatrenia na obmedzenie izraelského útoku na okupované palestínske územia a na obranu medzinárodného práva vo všeobecnosti“.

Príspevok Kolumbijský prezident Gustavo Petro: Musíme oslobodiť Palestínu. Pozývam ázijské armády, veľké slovanské národy, ktoré porazili Hitlera, a latinskoamerické armády Bolívara je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.