Automobilky sa od januára musia riadiť prísnejšími emisnými limitmi, inak im hrozia pokuty v miliardách eur. Viaceré európske závody však trápi pokles predajov, europoslanci preto vyzvali komisára pre klímu, aby pravidlá prehodnotil. Výrobcovia áut v Európe musia od tohto roka znížiť priemerné emisie na 94 gramov oxidu uhličitého na kilometer. Dosiahnuť to môžu tak, že predajú […]
Menej ako 1 min. min.
Automobilky sa od januára musia riadiť prísnejšími emisnými limitmi, inak im hrozia pokuty v miliardách eur. Viaceré európske závody však trápi pokles predajov, europoslanci preto vyzvali komisára pre klímu, aby pravidlá prehodnotil.
Výrobcovia áut v Európe musia od tohto roka znížiť priemerné emisie na 94 gramov oxidu uhličitého na kilometer. Dosiahnuť to môžu tak, že predajú viac elektroáut, hybridov, alebo menších a efektívnejších áut, aby znížili celkové emisie novo predaných áut o 15 percent oproti roku 2021.
V roku 2030 by mal sektor vďaka tomu dosiahnuť úsporu emisií na nových autách až 55 percent pri osobných a 50 percent pri ľahkých úžitkových vozidlách.
Ak pravidlá nedodržia, čaká automobilky pokuta. Prekročenie limitov ich bude stáť 95 eur za každý gram nad limit na auto, čo môže viesť k pokutám až do 17 miliárd eur.
Niektorí zástupcovia odvetvia, ako aj europoslanci sa však koncom minulého roka začali ozývať s obavami, že prísnejšie emisné pravidlá môžu uškodiť automobilkám aj ekonomike.
Holandský komisár pre klímu Wopke Hoekstra však dlhodobo otvorene vystupuje proti zmierneniu cieľov emisií CO₂ na rok 2025, a to sa týka aj dopravy. V písomnej odpovedi na otázky europoslancov, ktorá bola zverejnená pred pár dňami, svoj postoj potvdil. Uviedol, že veľkí výrobcovia automobilov mu odkomunikovali, že sú schopní plniť nové prísnejšie podmienky a podporujú zachovanie súčasného rámca pravidiel.
Revízia má pomôcť zaseknutému trhu
Otázku poslalo Hoekstrovi ešte v novembri minulého roka spoločne cez 50 europoslancov, viacero z Česka či z Poľska, slovenskí zástupcovia medzi nimi neboli. V dokumente sa odvolávali na spoločnosť Stellantis, ktorá na jeseň avizovala, že výrazne zníži výrobu vozidiel so spaľovacími motormi, aby sa vyhla sankciám, ktoré začali platiť od roku 2025.
Rozhodnutie má vychádzať z neúspechu predaja elektrických vozidiel v celej Európe, ktorý výrazne zaostáva za očakávanými environmentálnymi odhadmi a cieľmi, ktoré si EÚ stanovila.
Táto situácia podľa europoslancov stavia takmer všetkých výrobcov mimo predpísané limity, čím tým ich vystavuje hrozbe sankcií. Možné pokuty vyčíslili na miliardy eur.
„Vzhľadom na stagnujúcu situáciu na trhu s elektrickými vozidlami, nepovažuje Komisia za nevyhnutné revidovať sankcie stanovené pre výrobcov od roku 2025?” pýtali sa komisára. Druhou otázkou bolo, či Komisia nepovažuje za potrebné uskutočniť celkovú revíziu návrhu nariadenia do budúcna.
Na konci roka vyhodnotia progres
Komisár v odpovedi poslancov upozornil, že ustanovenia o pokutách za prekročenie emisných limitov pre výrobcov automobilov a dodávok sú známe, platné a nezmenené už od roku 2009 pre osobné automobily a od roku 2011 pre dodávky.
„Komisia si je vedomá, že niektorí výrobcovia vozidiel vyjadrili obavy týkajúce sa ich schopnosti splniť emisný cieľ pre rok 2025 v kontexte zvýšenej globálnej konkurencie a zmenšujúceho sa trhu s vozidlami. Na druhej strane viacerí ďalší významní európski výrobcovia vyjadrili dôveru, že svoje ciele splnia, a dôrazne sa postavili proti zmenám rámca pre rok 2025,” tvrdí Hoekstra.
Zmena pravidiel by podľa komisára narušila rovnaké podmienky na trhu a znevýhodnila tých výrobcov, ktorí už vynaložili úsilie na splnenie cieľov.
Komisár zároveň pripomenul, že elektromobily nie sú jedinou možnosťou na dosiahnutie cieľov – prispieť môžu aj hybridy a plug-in hybridy, zlepšenia v konvenčných motoroch, ako aj zavádzanie menších a efektívnejších vozidiel.
„Komisia vykoná v roku 2026 revíziu účinnosti a vplyvu tohto nariadenia. Táto revízia bude vychádzať zo správy o pokroku, ktorá má byť dokončená do konca roku 2025,” dodal na záver listu Hoekstra s tým, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen zvolá v blízkej dobe strategický dialóg o budúcnosti automobilového priemyslu v Európe
Hoekstra vedie agendu zelenej politiky na európskej úrovni už od roku 2023, mandát prevzal po svojom predchodcovi, komisárovi Fransovi Timmermansovi.
Počas minuloročného vypočúvania kandidátov na komisárov v Európskom parlamente prisľúbil, že predstaví reformu envirodaní a bude trvať na všetkých plánovaných európskych emisných cieľoch vrátane zákazu predaja vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035.
„Mnoho generálnych riaditeľov automobiliek, s ktorými som hovoril, povedalo, že tieto ciele dokážu splniť,“ vyhlásil Hoekstra v pléne parlamentu.
S názorom komisára súhlasí aj riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský. V nedávnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko uviedol, že každá nová úroveň emisných limitov je pre automobilky veľkou motiváciou.
„Automobilky ústami strešného európskeho združenia ACEA vypočítali hroziacu sumu pokút, ale to je zatiaľ hypotetické číslo. Skôr si myslím, že nakoniec hroziace pokuty budú vedieť z rôznych dôvodov efektívne buď úplne odstrániť, alebo aspoň výrazne znížiť,” zhodnotil.
Napomôcť im môžu podľa Križanského predaje elektromobilov, ktoré sa vďaka limitom v roku 2025 určite zvýšia. Pozitívnym znamením má byť tiež množstvo prichádzajúcich nových modelov v strednej a nižšej kategórii. Firmy sa tiež môžu spojiť do aliancie s výrobcami, ktorí ciele zvládajú plniť. Napríklad Volvo ich dosiahne úplne s prehľadom,” vysvetlil Križanský.
Slovenský automobilový sektor je v porovnaní so západnejšími európskymi susedmi v lepšej kondícii. Máme vysokú vyťaženosť a podľa Križanského výroba oproti obdobiu spred covidu klesla iba o pár bodov, na niečo pod 80 percent.
„Ak porovnáme Volkswagen Slovensko a Nemecko, sme výrazne konkurencieschopní z pohľadu nákladovosti. Len pre predstavu, priemerná hodinová sadzba na personálne náklady v Nemecku je cez 60 eur. A na Slovensku a v Čechách je trikrát nižšia,” priblížil šéf SEVA.
Slovensko je v náraste elektromobility na chvoste
Eurostat začiatkom týždňa zverejnil správu, podľa ktorej v roku 2023 bolo v EÚ zaregistrovaných 1 548 417 nových osobných áut s nulovými emisiami. To predstavuje podiel 14,5 percenta zo všetkých nových registrácií osobných áut v krajinách EÚ, oproti 0,5 percentu v roku 2013.
Najvyšší podiel osobných áut s nulovými emisiami na nových registráciách bol zaznamenaný vo Švédsku (38,6 percenta), Dánsku (36,1 percenta) a Fínsku (33,8 percenta), zatiaľ čo najnižší podiel bol v Chorvátsku (2,6 percenta), na Slovensku (2,9 percenta) a v Česku (3,1 percenta).
Počet nových registrácií osobných áut s nulovými emisiami v krajinách EÚ presiahol 1,5 milióna, čo je približne 70-násobne viac ako v roku 2013 a 11-násobne viac ako v roku 2018.
Štatistiky ďalších organizácii naznačujú, že v minulom roku situácia nebola zásadne lepšia. Podľa správy ACEA v novembri 2024 klesol počet nových registrácií áut v EÚ o 1,9 percenta. Francúzsko zaznamenalo najväčší pokles o 12,7 percenta, po ňom nasledovalo Taliansko, nemecký trh stagnoval. Spomedzi štyroch najvýznamnejších trhov EÚ zaznamenalo pozitívny rast iba Španielsko (6,4 percenta).
Analytik SEVA Martin Jelenek doplnil, že na Slovensku bolo v treťom kvartáli 2024 na Slovensku predaných 497 nových osobných batériových elektrických vozidiel, čo predstavuje medziročný pokles o 14 percent.“
„Celkovo ku koncu septembra 2024 jazdilo na slovenských cestách 14 197 osobných a malých úžitkových batériových elektromobilov (BEV), z toho 13 395 osobných,” vyčíslil.
