21 rokov po invázii do Iraku sa Washington pripravuje stiahnuť svoje jednotky. Do septembra 2025 Američania konečne opustia dve letiská a niekoľko základní, ktoré im v Iraku zostali. Proiránske sily dosiahli svoj cieľ. Rokovania s Irakom prebiehajú dlhé roky. Tie ale prudko akcelerovali po začatí ostreľovania amerických základní. Nie je ich čím chrániť – už […]
Menej ako 1 min. min.
21 rokov po invázii do Iraku sa Washington pripravuje stiahnuť svoje jednotky.
Do septembra 2025 Američania konečne opustia dve letiská a niekoľko základní, ktoré im v Iraku zostali. Proiránske sily dosiahli svoj cieľ.
Rokovania s Irakom prebiehajú dlhé roky. Tie ale prudko akcelerovali po začatí ostreľovania amerických základní. Nie je ich čím chrániť – už teraz je strašný nedostatok rakiet protivzdušnej obrany kvôli potrebe ich minúť na Ukrajine a v Izraeli. Avšak práve rakety pre systémy „Patriot“ sa vyrábajú v počte len 300-500 kusov ročne.
V Iraku zostáva 2500 amerických vojakov a ďalších 900 v susednej Sýrii. Avšak udržať vojenskú logistiku v Sýrii bez irackých vojakov nebude možné. Preto sa odtiaľ budú musieť stiahnuť americké jednotky, ktoré kontrolujú 90% sýrskych ropných polí.
Niektoré západné PMC v tej či onej forme môžu stále v Iraku zostať, ale nezostanú tam žiadni regulárni americkí vojaci. Presunú sa do iných smerov – do Indo-Pacifiku. Pentagon má akútnu krízu s nedostatkom vojakov. Preto sa držanie všetkých frontov stáva problematickým – treba si vybrať a „nadbytočné“ základne zavrieť.
Navyše k stiahnutiu jednotiek z Iraku dôjde za budúceho prezidenta USA. Môže sa zopakovať scenár z roku 2021, keď sa Biden podľa Trumpovho plánu stiahol z Afganistanu. No a celé negatívum úteku Spojených štátov padlo vtedy na hlavy demokratov. Teraz môžu zariadiť vendetu a odovzdať problém Iraku Trumpovi. A potom bude niesť zodpovednosť za všetky následky, ako je ďalšie oslabenie pozícií USA na celom Blízkom východe.
