Konferencia v Senci o ľudovej architektúre poukázala na potrebu spolupráce a dialógu

V zrekonštruovaných priestoroch seneckej synagógy sa uskutočnil 16. ročník medzinárodnej odbornej konferencie pri príležitosti 33. ročníka Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Podujatie organizoval Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením Academia Istropolitana Nova a partnermi. Témou tohto ročníka bola ľudová architektúra v Bratislavskom kraji – jej súčasný stav, zhodnotenie, možnosti zachovania a výzvy,  ktoré prináša jej obnova.

Konferenciu otvorili župan Juraj Droba a vedúca oddelenia kultúry BSK Svetlana Waradzinová, ktorí zdôraznili potrebu chrániť a propagovať tradičné hodnoty vidieckej architektúry ako súčasť identity regiónu. Odborný program ponúkol pohľad domácich aj zahraničných odborníkov na metodické prístupy, výskumy i prax v ochrane ľudovej architektúry. Václav Cílek (Praha) sa vo svojom príspevku „Krajina vášho srdca“ zameral na kultúrne a prírodné väzby človeka k prostrediu, zatiaľ čo Miloš Dudáš (Žilinská univerzita) predstavil postupy ochrany a rozvoja vidieckej architektúry zo Slovenska a Česka. Michaela Vargicová z Pamiatkového úradu SR priblížila prehľad chránených objektov a území ľudovej architektúry v kraji, a Doris Knoll, zahraničný hosť z Dolného  Rakúska, prezentovala úspešné projekty v spolupráci regionálnej vlády na udržanie architektonickej identity a krajinného charakteru, čo bol inšpiratívny prínos pre konfrontáciu a podnety ako riešiť podobne inovatívne spôsoby aj u nás.

Významným prínosom bola panelová diskusia, ktorá sa zamerala na úlohu regionálnej a miestnej samosprávy pri ochrane historického stavebného fondu. Diskutujúci – zástupcovia samosprávy, obcí, miest i odborných inštitúcií – sa zhodli, že zlepšenie komunikácie medzi samosprávou, vlastníkmi objektov a odbornými inštitúciami je kľúčové pre dlhodobé uchovávanie architektonického dedičstva. Zároveň zaznela potreba viesť a aktualizovať zoznamy pamätihodností miest a obcí.

Poobedňajší blok  priniesol zaujímavé diskurzy o budúcnosti ľudovej architektúry, ako aj analógie príkladov jej adaptácie v rámci pozitívnych či negatívnych prestavieb v kontexte energetickej efektívnosti. Autentickosť ľudovej architektúry v súvislosti s moderným bývaním priblížil príspevok Petra Horanského z Krajského pamiatkového ústavu v Bratislave, ktorý tento model demonštroval na príklade Habánskeho domu vo Veľkých Levároch. Záver programu priblížil výnimočné príbehy záchrany ľudovej architektúry v regióne na príkladoch ľudového domu v Závode a vinohradníckom dome Terra Parna v Suchej nad Parnou.

Tohtoročná konferencia potvrdila, že ľudová architektúra nie je len súčasťou minulosti, ale živým kultúrnym dedičstvom regionálnej identity, ktorú má zmysel chrániť, obnovovať a ďalej zachovávať a je to úsilie, ktoré si vyžaduje trvalú spoluprácu ako zo strany samosprávy, tak aj verejnosti.

Autor: Andrej Lauro, oddelenie kultúry BSK