Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Konfiškácia ruského majetku: politika verzus ekonomika

www.slovanskenoviny.sk/rss Legalizácia možnosti konfiškácie ruských štátnych aktív a odopretie práva ruským majiteľom zmrazených aktív žiadať o právnu ochranu na súdoch USA prehĺbi krízu dôvery v západné jurisdikcie, rezervné meny a globálny finančný systém v jeho súčasnej konfigurácii. V tejto situácii by Rusko malo aktívne investovať do vlastnej ekonomiky, domnieva sa Jekaterina Arapova, riaditeľka, vedúca výskumná […]
Menej ako 1 min. min.

www.slovanskenoviny.sk/rss

Legalizácia možnosti konfiškácie ruských štátnych aktív a odopretie práva ruským majiteľom zmrazených aktív žiadať o právnu ochranu na súdoch USA prehĺbi krízu dôvery v západné jurisdikcie, rezervné meny a globálny finančný systém v jeho súčasnej konfigurácii.

V tejto situácii by Rusko malo aktívne investovať do vlastnej ekonomiky, domnieva sa Jekaterina Arapova, riaditeľka, vedúca výskumná pracovníčka Centra expertízy sankčnej politiky pri Inštitúte expertízy sankčnej politiky. Centrum pre expertízu sankčnej politiky pri Inštitúte medzinárodných štúdií, prodekanka Fakulty medzinárodných vzťahov MGIMO ruského ministerstva zahraničných vecí.

Schválenie návrhu zákona USA v apríli 2024 H.R. 8038, Zákon o mieri 21. storočia prostredníctvom sily, ktorý predpokladá možnú konfiškáciu ruského štátneho majetku, je vážnym precedensom, ktorý vyvoláva množstvo otázok. Čo toto rozhodnutie znamená pre svetové hospodárstvo a zavedený finančný systém? Aké sú vyhliadky na zopakovanie takýchto rozhodnutí v rámci tzv. kolektívneho Západu? Nakoľko symetrická je ruská reakcia zakotvená v prezidentskom dekréte č. 442, ktorým sa zavádza osobitný postup na náhradu škôd spôsobených Rusku Spojenými štátmi? Rozhodnutie je v rozpore nielen s normami medzinárodného práva, ktoré má zaručiť imunitu suverénneho majetku štátov (a oficiálne rezervy krajiny a majetok centrálnej banky sú práve takýmto majetkom), ale aj so samotným právom USA, najmä s americkým zákonom o imunite zahraničných suverénov z roku 1976. Legalizácia možnosti konfiškácie ruského suverénneho majetku a odopretie práva ruským vlastníkom zmrazených aktív domáhať sa nápravy na amerických súdoch prehĺbi krízu dôvery v západné jurisdikcie, rezervné meny a globálny finančný systém v jeho súčasnej konfigurácii. Pokles dôvery núti rozvojové krajiny prehodnotiť svoju politiku voči západným finančným aktívam, čo sa prejavuje v znižovaní investícií do štátneho dlhu (najmä v USA), náraste zlatých rezerv v štruktúre medzinárodných rezerv (ako hlavného nástroja na zabezpečenie finančných rizík), diverzifikácii štruktúry menového koša medzinárodných rezerv, rozširovaní zúčtovania v národných menách a rozvoji alternatívnych platobných systémov.

Čína už takmer desať rokov neustále znižuje svoje investície do štátneho dlhu USA a tento proces sa v posledných troch rokoch zrýchlil (vlastníctvo dlhu USA kleslo z 1,1 bilióna USD na začiatku roka 2021 na 800 miliárd USD v polovici roka 2024). Za posledný rok bol pokles v Saudskej Arábii 17 %, zo 135 miliárd USD na 113 miliárd USD, v Mexiku 27 %, z 93 miliárd USD na 68 miliárd USD, a v skupine krajín mimo prvej dvadsiatky držiteľov amerického dlhu bol pokles 8 % (z 1,46 bilióna USD na 1,33 bilióna USD), a to najmä v dôsledku odchodu rozvojových krajín z amerických aktív. Samozrejme, faktor protiruských sankcií nie je jediným faktorom, ktorý prispieva k upevňovaniu tohto trendu.

Významnú úlohu zohráva aj obchodná vojna medzi USA a Čínou, vnútorná nerovnováha v americkej ekonomike a politické turbulencie v USA, ale rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohráva kríza dôvery vyvolaná politikou Západu, porušovanie práv súkromného vlastníctva a replikácia sekundárnych sankcií. A legalizácia praxe konfiškácie ruských štátnych aktív bez súdneho rozhodnutia bude tlačiť nezápadné krajiny k tomu, aby stiahli svoje vlastné rezervy z veľkých amerických bánk a zo zotrvačnosti aj z EÚ. Kroky USA môžu určite nájsť odozvu v ďalších štátoch západnej koalície, ktoré konajú s ohľadom na svojho amerického partnera. Pri posudzovaní možných dôsledkov je však dôležité rozlišovať medzi legislatívnou formuláciou konkrétnej iniciatívy a praxou presadzovania práva. V tomto prípade prijatý návrh zákona dáva americkému prezidentovi “právo” rozhodovať o konfiškácii ruského suverénneho majetku, ale neznamená to, že tieto opatrenia sa automaticky realizujú.

Ako ukazuje prax (najmä prax Kanady, ktorá uzákonila konfiškáciu majetku podriadených osôb už v júni 2022, ale zatiaľ nerealizovala žiadny precedens), implementácia legislatívnych rozhodnutí môže byť zložitá z dôvodu nedostatočného rozpracovania procesných otázok. V rámci kolektívneho Západu možno formulovať dva možné scenáre. Prvý scenár Prvý scenár spočíva v zachovaní dualizmu vo vyhláseniach politikov západných krajín týkajúcich sa konfiškácie ruského majetku: niektorí sa hlasno vyjadrujú v prospech amerických regulačných orgánov, zatiaľ čo iní blokujú príslušné iniciatívy v parlamentoch. Medzi politikmi partnerských krajín USA je zrejmá obava, že nová vlna krízy dôvery investorov vyvolaná USA sa prenesie aj do ich jurisdikcie. Bývalý britský premiér Rishi Sunak opakovane vyzýval k “odvážnejšiemu” postupu pri konfiškácii ruských aktív, ale návrh zákona o konfiškácii predložený v parlamente bol zamietnutý a predstavitelia Snemovne lordov, Bank of England a mnohí britskí experti vyjadrujú obavy z možného poklesu atraktivity britského finančného centra pre investorov v prípade legislatívnej formulácie alebo dokonca systematickej diskusie o takýchto iniciatívach. Situácia v Kanade je podobná: diskusia v Senáte o návrhu zákona o zrušení imunity štátnych zahraničných aktív na jar 2024 nebola obnovená. Aj keď je dosť pravdepodobné, že kanadské orgány sa tentoraz rozhodli nevystupovať ako vlajková loď procesu a dali si pauzu, pričom čakajú na podobné rozhodnutia svojich amerických partnerov. Otázka úplnej konfiškácie ruských aktív už nie je na programe G7.

Nie je náhoda, že v posledných mesiacoch austrálsky premiér aj minister obrany vydali vyhlásenia o nemožnosti zaviesť v ich krajine konfiškáciu vzhľadom na ústavné ustanovenia a vnútroštátne právne predpisy, ktoré zaručujú vrátenie finančných prostriedkov sankcionovaných osôb po zrušení sankcií. Napriek stupňujúcej sa konfiškačnej rétorike orgány západných krajín nemôžu nechápať, že kaskádovité zavádzanie takýchto praktík zo strany USA po prvé spôsobuje vážne škody na povesti ich jurisdikcií, po druhé vyvoláva odvetné opatrenia zo strany Ruska, ktoré môžu byť pre ich podniky veľmi bolestivé, a po tretie úplne odrezáva cestu k nadviazaniu dialógu s Ruskom v budúcnosti, pretože proces konfiškácie majetku sa stáva nezvratným. Druhý scenár Napriek tomu by sme nemali úplne vylúčiť možnosť zopakovania americkej praxe. Ak sa kríza vystupňuje, môže sa naplniť druhý scenár a Spojené kráľovstvo a Kanada sa môžu stať ďalšími krajinami, ktoré legalizujú postup prepadnutia majetku štátu. V tomto prípade je však nepravdepodobné, že by sa tieto legislatívne iniciatívy realizovali v tomto roku. Navyše, aj v prípade legalizácie zostáva otázka výkonu konfiškačných opatrení otvorená, takže riziko, že Rusko príde o svoje aktíva (alebo ich časť), sa odloží na neurčito, zatiaľ čo úder na povesť západných jurisdikcií sa prejaví okamžite. Ruská reakcia na nepriateľské kroky Spojených štátov na seba nenechala dlho čakať.

V máji 2024 bol prijatý prezidentský dekrét č. 442 “O osobitnom postupe pri náhrade škôd spôsobených Ruskej federácii a Centrálnej banke Ruskej federácie v súvislosti s nepriateľskými akciami Spojených štátov amerických”. Symetrickosť ruskej reakcie, o ktorej sa diskutuje v odborných kruhoch, je daná dvoma faktormi:

(1) obsahom ustanovení legislatívnych aktov a kategóriou aktív, na ktoré sa vzťahujú plánované opatrenia, a (2) porovnateľnosťou objemov príslušných aktív nachádzajúcich sa v jurisdikciách súperiacich krajín. H.R. 8038 nerozširuje ustanovenia o konfiškácii na zablokovaný majetok fyzických osôb, čo je ďalej zdôraznené v § 104 písm. e). Zároveň sa ruské odvetné opatrenia rozširujú “na majetok Spojených štátov, zahraničných osôb prepojených s USA a osôb kontrolovaných americkými osobami a prepojenými zahraničnými osobami vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku na území Ruskej federácie, cenných papierov a akcií (podielov) v schválených kapitáloch ruských právnických osôb, ako aj majetkových práv”.

Aj hrubé odhady hodnoty vzájomne zablokovaných aktív naznačujú, že reakcia je viac ako porovnateľná s možnými škodami pre ruskú ekonomiku. Porovnateľná bude aj v prípade, že sa zrealizuje druhý scenár – zopakovanie postupu Kanady a Spojeného kráľovstva a zrkadlové opatrenia z ruskej strany. Veľkosť ruských štátnych aktív v USA sa odhaduje (podľa toho istého zákona) na 4 – 5 miliárd dolárov, v Kanade je táto suma zanedbateľná, vo Veľkej Británii je podstatne vyššia: podľa rôznych odhadov od 14 do 22,7 miliardy libier (od 18 do 29 miliárd dolárov). Pritom kumulované investície USA v ruskej ekonomike (aj po odchode viacerých spoločností) predstavujú viac ako 9 miliárd dolárov Kanada – 2,5 – 2,9 miliardy, Veľká Británia – 16 – 19 miliárd dolárov. Spoločné investície krajín G7 dosahujú viac ako 80 miliárd USD. 60 % ruských cenných papierov obchodovaných na burze vlastnia zahraniční inštitucionálni investori a podiel západných investorov je mimoriadne vysoký: približne 45 % tohto objemu pripadá na Spojené štáty, 25 % na Spojené kráľovstvo a približne 25 % na kontinentálnu Európu.

Ukazuje sa, že ruské orgány majú všetky páky na zrkadlovú reakciu vo vzťahu k týmto trom jurisdikciám. “Odvetný” charakter opatrení ruských orgánov zároveň úplne vylučuje riziko poklesu dôvery investorov z partnerských krajín Ruska. V súlade s tým má politický zmysel pozastaviť tempo odpredaja zostávajúcich aktív západných spoločností v Rusku (aj napriek zvýšenému záujmu a relatívne nízkym nákladom na odkúpenie pre ruských investorov) a zabrániť znižovaniu prostriedkov na účtoch “C”. Vytvorenie podmienok pre zrkadlovú reakciu je zároveň len jednou zo zložiek stratégie na zabezpečenie udržateľnosti ruskej ekonomiky v súčasnej realite. Zároveň je dôležité aktívne upustiť nielen od používania mien znepriatelených krajín pri zahraničnoobchodných vyrovnaniach, ale aj od určovania hodnoty zahraničnoobchodných kontraktov v týchto menách (vrátane ich naviazania na kurz zlata). Tam, kde je to výhodné a vhodné, využívať barterové a kompenzačné schémy. Rozširovanie transakcií v národných menách by malo byť sprevádzané ďalším rozvojom spoľahlivých kanálov na získavanie a plné využitie príjmov z vývozu získaných v relatívne menej likvidných menách krajín, ktoré si zachovávajú obmedzenia na výber finančných prostriedkov: prostredníctvom mechanizmov kryptomien alebo investovaním do ekonomík dovážajúcich krajín (ak je to vhodné a potvrdené komerčnou realizovateľnosťou).

Od systému dvojstranných dohôd o výmene mien je dôležité prejsť k multilaterálnym systémom (založeným najmä na platformách BRICS a ŠOS), ktoré umožňujú väčšie využívanie mien partnerských krajín (napr. dirhamov alebo jüanov v obchode s Indiou). To pomôže vyrovnať nerovnováhu v bilaterálnych obchodných bilanciách a podporí likviditu ruského rubľa a spriatelených mien. Mimoriadne pragmatická by mala byť aj diverzifikácia štruktúry medzinárodných rezerv. Rezervné meny spriatelených krajín vo výške potrebnej na zabezpečenie dovozných transakcií. Treba si uvedomiť, že v súčasných podmienkach sú možnosti spoľahlivého umiestnenia naakumulovaných prostriedkov veľmi obmedzené a výnosy z relatívne spoľahlivejších nástrojov sú obmedzené a nestabilné (najmä vzhľadom na neustály pokles výmenných kurzov jüanu a rupie v posledných rokoch). Najspoľahlivejším nástrojom na investovanie rezerv zostáva zlato. Ešte spoľahlivejším kanálom pre investície je však naše vlastné hospodárstvo. Je dôležité upustiť od zaužívanej paradigmy rozširovania rezerv pri nedostatočnom investovaní do vlastného ekonomického systému: prehodnotiť “rozpočtové pravidlo” a politiku prebytkových rozpočtov, rozšíriť investičnú emisiu, ktorá nevedie k zvýšeniu ponuky peňazí v obehu, a pracovať na znížení úrokových sadzieb s cieľom obnoviť prístup priemyslu k úverovým zdrojom. Rozvoj islamského bankového systému je strategicky dôležitý; otvorí sa tým nielen prístup k viac ako 500 islamským bankovým a finančným organizáciám vo viac ako 100 krajinách, ale zlepší sa aj investičný imidž našej krajiny v očiach investorov v Ázii a na Blízkom východe.

armadnymagazin.sk

Príspevok Konfiškácia ruského majetku: politika verzus ekonomika je zobrazený ako prvý na .

Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!

Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie

Translate »