Členské štáty Európskej únie vo štvrtok ráno definitívne prijali 19. balík sankcií proti Rusku za jeho agresiu na Ukrajine. Nový súbor reštriktívnych opatrení okrem iného zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, informuje agentúra AP. „Nemôžeme sa nechať vydierať Ruskom,“ povedal komisár EÚ pre energetiku o dovoze ruského plynu Oslabenie Ruska Schválenie […]
Menej ako 1 min. min.
Členské štáty Európskej únie vo štvrtok ráno definitívne prijali 19. balík sankcií proti Rusku za jeho agresiu na Ukrajine. Nový súbor reštriktívnych opatrení okrem iného zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, informuje agentúra AP.
„Nemôžeme sa nechať vydierať Ruskom,“ povedal komisár EÚ pre energetiku o dovoze ruského plynu
Oslabenie Ruska
Schválenie nových sankcií potvrdila na sociálnej sieti X aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Balík „je zameraný okrem iného na ruské banky, kryptoburzy, subjekty v Indii a Číne. EÚ obmedzuje pohyb ruských diplomatov, aby sa bránila pokusom o destabilizáciu. Pre Putina je čoraz ťažšie financovať túto vojnu,“ zdôraznila.
Prijatie 19. balíka protiruských sankcií označila za „kritický krok“ pri vzďaľovaní sa od Ruska ohľadne fosílnych palív aj šéfka europarlamentu Roberta Metsolová. V príspevku na platforme X podotkla, že to “nie je len o podpore Ukrajiny“. „Je to o našej kolektívnej bezpečnosti,“ zdôraznila.
Podľa Dánska, ktoré teraz EÚ predsedá, ide o významný balík, ktorý sa zameriava na hlavné ruské zdroje príjmov prostredníctvom nových energetických, finančných a obchodných opatrení. Jeho cieľom je „oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu“.
Brusel zapracoval požiadavky Slovenska
Slovensko bolo až do stredajšieho večera poslednou členskou krajinou, ktorá blokovala prijatie nových sankcií. Premiér Robert Fico pred ich odobrením žiadal, aby sa do záverov z Európskej rady zapracovali záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenia klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu.
Podľa vyhlásenia Alexandra Kováča z Úradu vlády Brusel napokon všetky požiadavky Slovenska zapracoval do návrhu záverov štvrtkového summitu Európskej rady. Jeden z diplomatov pre TASR uviedol, že tieto časti sú už stabilizované a nemali by sa počas rokovaní meniť.
Fico opakovane zdôraznil, že Slovenská republika nemá zásadný problém so samotnými sankciami, chcela ich však využiť ako nástroj na presadzovanie svojich priorít. Na prijatie nových reštriktívnych opatrení je pritom potrebný súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.
Zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Ruska by sa mal zavádzať v dvoch fázach – krátkodobé kontrakty skončia po šiestich mesiacoch, dlhodobé zmluvy prestanú platiť od 1. januára 2027. Úplný zákaz by tak mal vstúpiť do platnosti o rok skôr, než pôvodne navrhovala Európska komisia vo svojom pláne na ukončenie závislosti Únie od ruských fosílnych palív.
Nový balík zahŕňa aj cestovné obmedzenia pre ruských diplomatov v rámci eurobloku a na sankčný zoznam pridáva ďalších 117 plavidiel z ruskej tieňovej flotily, väčšinou tankerov. Celkový počet sankcionovaných lodí sa tak zvýši na 558. Na zoznam pribudnú aj banky z Kazachstanu a Bieloruska.
Dotknú sa aj Číny
Podľa diplomatických zdrojov EÚ, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, sa na sankčný zoznam dostali aj štyri subjekty napojené na čínsky ropný priemysel.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak privítal odobrenie nového balíka sankcií. Prezradil, že doň bolo zahrnutých viacero návrhov Kyjeva. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová už v pondelok avizovala, že po prijatí tohto balíka by sa malo začať pracovať na príprave 20. súboru protiruských sankcií.
Lídri členských krajín EÚ budú vo štvrtok v Bruseli rokovať o posilnení podpory pre Kyjev a zvýšení tlaku na Moskvu. Medzi hlavné body zasadnutia bude patriť aj nová iniciatíva eurokomisie na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške viac než ako 140 miliárd eur.
