Koniec Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ?

Smer pred voľbami hovoril, že európske peniaze na rozvoj agropotravinárstva nestačia, štátnu pomoc svojich predchodcov označoval za „smiešnu“ a ohlasoval Národný program štátnych stimulov pre farmárov a potravinárov. Skončilo to tak, že poľnohospodárstvu štátnu pomoc znižuje a potravinárstvu ju zrušil úplne.

Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a slovenského agropotravinárskeho sektora. Toto je jeho prvé vydanie. 

Správa mesiaca:

Koniec spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Keď poľnohospodári minulú zimu vyrazili na traktoroch do ulíc, žiadali v prvom rade viac pozornosti nie dotácií. Dlhodobo sa sťažujú na to, že na poliach musia plniť zadania úradníkov, ktorí ch nepočúvajú.

Po protestoch už ale európske inštitúcie boli samé ucho. Rýchlo sa dohodli na výnimkách z ekologických pravidiel a na každom fóre vrátane predvolebných diskusií začali hovoriť o nevyhnutnosti zaručiť im spravodlivý príjem za ich prácu.

Vyvrcholilo to strategickým dialógom o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, ktorý ešte pred voľbami ohlásila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen. Tridsiatku odborníkov z celého sektora poverila, aby vymysleli plán, ako zmeniť Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.

Po zverejnení ich výslednej práce zavládla na chvíľu v európskom poľnohospodárstve lepšia nálada, pretože nielenže si farmári, potravinári, ochranári či zástupcovia spotrebiteľov sadli za jeden stôl, ale našli aj spoločnú reč.

Kým agrolobisti celé leto brainstormovali, Európska komisia pripravovala ešte jeden plán, ktorý robí celý strategický dialóg úplne zbytočným.

Nedávno totiž do médií unikol dokument, podľa ktorého chce von der Leyen prestavať európsky sedemročný rozpočet. Veľká časť európskych peňazí by sa po vzore Plánu obnovy EÚ nečerpala cez tradičné programy a politiky ale 27 národných investičných plánov.

To by bol prakticky koniec spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a teda aj potreby diskutovať o jej reforme.

Členský štát by z rozpočtu EÚ dostal jeden balík peňazí a bolo by len na jeho politikoch, či a koľko peňazí z neho nasmerujú do poľnohospodárstva.

Takýto model európskych financií by mohol ešte viac prehĺbiť výkonnostný rozdiel medzi slovenským agrosektorom a ostatnými krajinami EÚ.  V krajinách, kde je poľnohospodárstvo dlhodobo politickou prioritou sa farmárom určite ujde podstatný časť peňazí. V prípade Slovenska to tak nie je, čo dokazuje, že na rozdiel od kolegov spoza hraníc slovenskí poľnohospodári nedostali z plánu obnovy ani euro.

Teoreticky by to ale pre domáce agropotravinárstvo nemusela byť zlá správa. Slovensko by si mohlo nastaviť poľnohospodársku politiku podľa vlastných predstáv. Nepáči sa nám systém priamych platieb na hektár pôdy? Zmeňme to tak, aby dotovanie farmárov bolo čo najspravodlivejšie, najadresnejšie a najefektívnejšie.

Chceme konečne podporiť výrobu konkrétnych plodín a potravín? Dajme tam toľko peňazí, koľko bude treba.

Po pláne obnovy by tento systém mal prebrať aj podmienenosť čerpania peňazí. Ak by sme chceli prostriedky využiť v poľnohospodárstve, museli by sme za to sľúbiť nejaké reformy, ktoré tento sektor potrebuje ako soľ. V tomto momente by sa ukázalo, ktoré politické sily majú víziu, čo slovenské poľnohospodárstvo potrebuje a čo pre to treba spraviť – a ktoré nie.

Momentálne môže byť predpoveď dopadov návrhu Komisie predčasná. Ide zatiaľ len o interný dokument, ktorý kabinet Ursuly von der Leyen Európy zrejme pustila vedome, aby si otestoval nálady. Európskemu agrobiznisu, ktorý má na európskej úrovni stále silné postavenie, sa tento nápad Komisie pravdepodobne nebude páčiť. Aj vplyvom jeho tlaku sa dá predpokladať, že rozpočet EÚ bude mať nakoniec úplne inú podobu a iné pravidlá.

Číslo mesiaca: 54

Toľko miliónov, ako upozornil portál Poľnoinfo, pôjde v roku 2025 na podporu poľnohospodárstva zo štátnej pokladnice. Vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý 10. októbra zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva. Po rokoch rastu sa tak krivka štátnej pomoci opäť otáča smerom nadol.

Ako sme informovali po parlamentných voľbách, slovenský agrosektor mimo európskych fondov dlhé roky nemohol počítať s finančnou podporou štátu. Situácia sa začala meniť v roku 2019, kedy sa do rozpočtu dostali peniaze na dotačný program Zelená nafta.

Najnižšia – takmer žiadna podpora do sektora išla v období jednofarebnej vlády Smeru. Najvyššiu hodnotu – vyše 102 miliónov eur – dosiahla v roku 2022, keď rezort viedol Samuel Vlčan (nominant OĽaNO).

V roku 2024 sa podľa rezortu financií očakávaná štátna pomoc dostane na 92,5 milióna eur, hoci bola pôvodne rozpočtovaná na 76 miliónov. Ak by rozpočet prešiel v navrhovanej podobe, medziročne by spadla o 40 percent.

Hoci škrtanie treba vnímať v kontexte konsolidácie verejných financií, navyšovanie štátnej pomoci pre poľnohospodárov mal Smer ako hlavným bod programu pre sektor pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Strana dokonca sľubovala Národný program štátnych stimulov do slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.

Súčasný premiér Robert Fico pred voľbami nazval národné podpory, kedy ešte výrazne prevyšovali objem, ktorý na budúci rok rozpočtuje jeho vláda, „smiešnou sumou“. To bolo ale tiež v čase, kedy druhým kľúčovým sľubom Smeru bolo skrotenie potravinovej inflácie.

Národný stimulačný program v tejto chvíli teda vyzerá tak, že poľnohospodárom vláda štátnu podporu zníži a potravinárov od pomoci od štátu pre zmenu už stihla odstrihnúť úplne.

Otázka je, ako na to zareagujú poľnohospodári a či si na národný program stimulov niektorý z nich spomenie na ďalšom zasadnutí vlády na niektorom z poľnohospodárskych družstiev. A ak áno, či sa aj opýta, ako vyzerá.

Udalosť mesiaca

Pre slovenských poľnohospodárov to nevyhnutne musí byť predĺženie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Akreditáciu udeľuje takzvaný príslušný orgán – čo je vlastne ministerstvo pôdohospodárstva -, ak splní aspoň minimálne akreditačné kritériá určené európskou legislatívou. Až potom môže agentúra farmárom vyplácať dotácie, čo je ročne aj miliarda eur.

Splnila ich PPA? Podľa agroministra Richarda Takáča áno. Dá sa na to spoľahnúť? Veľmi nie, pretože o akreditácii nevieme skoro nič, ani len to, kto jej súčasný stav auditoval a čo zistil. Ministerstvo na otázky neodpovedá, rovnako tak platobná agentúra a Európska komisia zatiaľ volí diplomatický slovník.

„Európska komisia pozorne sleduje situáciu ohľadom akreditácie Slovenskej platobnej agentúry,“ odpísal na naše otázky hovorca Komisie Olof Gill. A hoci dodáva, že rozhodnutie je zodpovednosťou príslušného orgánu, v nejakom momente bude musieť zaujať jasné stanovisko, pretože chrániť európske peniaze je povinnosťou exekutívy EÚ.

V minulosti, po prevalení kauzy Dobytkár, už časť agrodotácií Slovensku zablokovala, lebo PPA nedôverovala.

Problémy, ktoré agentúra mala s vyplácaním priamych platieb a teraz má v Programe rozvoja vidieka, nenasvedčujú, že by v nej teraz už fungovalo všetko, ako má a ako vyžaduje EÚ. Vyhraté teda agentúra ešte určite nemá. Úplne kľudní by preto nemali byť ani farmári, potravinári či samosprávy. My budeme v najbližších dňoch a mesiacoch zisťovať, čo sa dá a so všetkým podstatným sa podelíme.

Krátke správy mesiaca

Audítori EÚ sa obuli do agrodotačných plánov. Európsky dvor audítorov skúmal, či sú národné strategické plány – a teda pravidlá čerpania agrodotácií – ekologickejšie oproti minulosti, čo si EÚ dal ako cieľ. Záverečný verdikt je áno, ale len trochu, vôbec nie sú zosúladené s Európskou zelenou dohodou a členské štáty pri ich písaní nedbali na odporúčania eurokomisie.

Sudcovia EÚ sa zastali vegánov. V Európe je nezanedbateľný počet ľudí, ktorí prestanú jesť mäso nie preto, že nemôžu alebo im nechutí, ale z etických dôvodov. Niektoré štáty EÚ chcú ale výrobcom znemožniť predaj rastlinných alternatív k mäsovým potravinám aj s ich názvami, ako veggie burger alebo klobása. Súdny dvor rozhodol, že zákaz označovania rastlinných výrobkov týmito názvami porušuje pravidlá EÚ.

Lovecká sezóna vlkov začína. V EÚ už dlho buble nespokojnosť s prísnou ochranou vlka dravého. Pre človeka je prakticky neškodný a tak hlasy po jeho odstrele sa odvolávajú na škody, ktoré spôsobuje farmárom. Súdny dvor nedávno rozhodol, že pri súčasnej právnej ochrane vlka strhnuté ovce nestačia a tak inštitúcie EÚ uvedomili, že musia zmeniť právne predpisy. Preto eurokomisia navrhla znížiť jeho ochranársky status, čo členské štáty ochotne posvätili. Reakcia zo Slovenska nenechala dlho čakať – vláda prakticky okamžite začala pripravovať kvóty na lov. Naša predpoveď: odstrel vlkov sa utrhne z reťaze, znížiť škody na hospodárskych zvieratách nepomôže, časom vlkov ubudne natoľko, že sa Únia znova zľakne a vráti sa k dnešnému režimu.

Očakávané udalosti:

Grilovanie agrokomisára: poľnohospodársky výbor Európskeho parlamentu bude grilovať kandidáta na eurokomisára pre poľnohospodárstvo. Tým je Luxemburčan Christophe Hansen a jeho vypočúvanie sa uskutoční 4. novembra.

Summit lídrov G20 v Brazílii: koná sa 18. novembra a dá odpoveď na to, či sa európski vyjednávači dohodli s juhoamerickými zástupcami na obchodnej dohode Mercosur, ktorá by do Únie otvorila dvere poľnohospodárskej produkcii z Južnej Ameriky.

Fórum vidieka: v dňoch 25. – 26. októbra 2024 sa uskutoční v Žiline konferencia Fórum vidieka o budúcnosti rozvoja vidieka na Slovensku. Jeho súčasťou bude aj panelová diskusia o Smart Villages, ktorej spoluorganizátorom je portál EURACTIV Slovensko. Viac informácií aj s prihlasovaním formulárom nájdete na tomto odkaze.