Zastavenie tranzitu ruskej ropy do Maďarska je zo strany Ukrajiny nevyprovokovaný akt nepriateľstva, ktorý podkopáva energetickú bezpečnosť Maďarska. V dnešnom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi to napísal maďarský premiér Viktor Orbán. Orbána to vraj prinútilo prehodnotiť predchádzajúci postoj k unijnej pôžičke pre Ukrajinu a Budapešť jej schválenie teraz blokuje. Na decembrovom summite EÚ ešte […]
Menej ako 1 min.
min.
Zastavenie tranzitu ruskej ropy do Maďarska je zo strany Ukrajiny nevyprovokovaný akt nepriateľstva, ktorý podkopáva energetickú bezpečnosť Maďarska.
V dnešnom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi to napísal maďarský premiér Viktor Orbán. Orbána to vraj prinútilo prehodnotiť predchádzajúci postoj k unijnej pôžičke pre Ukrajinu a Budapešť jej schválenie teraz blokuje.
Na decembrovom summite EÚ ešte Maďarsko pôžičku podporilo po uistení, že sa za ňu rovnako ako Česko alebo Slovensko nebude musieť zaručiť.
„Od polovice februára Ukrajina z politických dôvodov odmieta prepravu ropy ropovodom Družba do Maďarska, čo je v rozpore s jej medzinárodnými záväzkami,“ uviedol Orbán v liste. „Kým to tak bude, Maďarsko nepodporí zmenu nariadenia o viacročnom finančnom rámci nevyhnutnú pre využitie rozpočtovej rezervy pre zriadenie pôžičky,“ dodal.
Poskytnutie pôžičky pre Kyjev na roky 2026 a 2027 v hodnote 90 miliárd eur odsúhlasili prezidenti a premiéri členských krajín EÚ po tom, ako sa na decembrovom summite nedokázali dohodnúť na financovaní, ktoré by využilo zmrazený ruský majetok.
Na pôžičku pre Ukrajinu si EÚ požičia na finančných trhoch a bude ručiť rezervou v unijnom rozpočte. Ukrajina potom bude zodpovedná za splatenie pôžičky, akonáhle dostane vojnové reparácie od Ruska.
Dve tretiny financií, teda 60 miliárd eur, majú pokryť obranné a vojenské výdavky Ukrajiny a 30 miliárd eur má podporiť ukrajinský rozpočet tak, aby krajina mohla napredovať v reformách a postupovať v modernizácii.
Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá EÚ, Česko, Slovensko a Maďarsko ale oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú. Česko vtedy na summite zastupoval nový premiér Andrej Babiš.
„My sme už pred voľbami hovorili, že nebudeme posielať peniaze na Ukrajinu, že potrebujeme peniaze v Čechách,“ uviedol po summite.
S pôžičkou súvisia celkovo tri legislatívne návrhy: návrh na zmenu a doplnenie nariadenia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027, nariadenie o posilnenej spolupráci na zriadenie pôžičky a zmena a doplnenie nariadenia o zriadení nástroja pre Ukrajinu.
Všetkých troch podporil 11. februára Európsky parlament a predtým 4. februára aj veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii. Následne sa malo odohrať ešte formálne potvrdenie členskými štátmi, v tejto fáze ale Maďarsko začalo schválenie jedného z textov blokovať. Prvé nariadenie je pritom potrebné prijať jednomyseľne, pre zvyšné dve stačí kvalifikovaná väčšina.
Bez schválenia pôžičky hrozí, že Ukrajina zostane už v apríli bez potrebných financií.
Ukrajina uvádza, že za prerušením tranzitu ropy sú ruské útoky na jej energetickú infraštruktúru, čo spochybnil aj slovenský premiér Robert Fico. Budapešť a Bratislava Ukrajinu obviňujú z politického vydierania, pretože Budapešť sa stavia proti prijatiu Ukrajiny do EÚ.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó cez víkend oznámil, že Maďarsko zablokuje tiež aj dvadsiaty balík protiruských sankcií, ktorý pripravuje Európska únia, ak Ukrajina tranzit neobnoví.
