Kontakt so záhrobím. Ako sa darí AI simulovať blízkych, ktorí nás navždy opustili

O zosnulého človeka neprídeme, ak uložíme jeho „digitálne pozostatky“ (napríklad texty, zvukové nahrávky, fotografie, videá, e-maily, príspevky na sociálnych sieťach) do umelej inteligencie, pretože tá nám z nich vytvorí avatara, s ktorým sa budeme môcť porozprávať rovnako ako s drahým zosnulým. Stále budeme mať možnosť sa mu zverovať s radosťami i strasťami, nachádzať pri ňom útechu i povzbudenie.

Snahy o komunikáciu s nebožtíkmi nie sú ničím novým. Starí Egypťania písali zosnulým listy, ktoré kládli na hrobku. Kresťanstvo síce kontakty s mŕtvymi zakázalo, ale len čo vplyv cirkvi na konci devätnásteho storočia zoslabol, vynorilo sa silné hnutie spiritualistov, ktorí sa snažili o nadviazanie kontaktov s duchmi zosnulých.

Dnešní deathboti sú pokračovateľmi týchto tradícií na oveľa vyššej technickej úrovni. Aký vplyv má na pozostalých komunikácia s deathbotom? Je jeho vytvorenie akýmsi digitálnym zmŕtvychvstaním?

Rady psychologičky k smútku: rituály, ktoré najviac pomáhajú a či môže byť jeho potláčanie nebezpečné

Odpovede na tieto otázky hľadali Eva Nieto McAvoyová z londýnskej King‘s College a Jenny Kiddová z univerzity v írskom Cardiffe. Výsledky ich bádania zverejnil vedecký časopis Memory, Mind and Media.

Vedkyne si zaobstarali deathboty z produkcie firiem Almaya, HereAfter, Séance AI a You Only Virtual a zadali do nich svoje vlastné dáta. Vystupovali potom v dvoch rôznych rolách.

Jednak mohli vyskúšať, aké to je, keď niekto zhromažďuje dáta, aby si po jeho smrti mohli pozostalí vytvoriť jeho deathbota. A mohli tiež vystupovať v úlohe pozostalých, keď sledovali, čo sa z ich osobnosti do deathbota premietlo a ako…