Podľa nových smerníc máme obnoviť štvrtinu najmenej hospodárnych budov do ôsmich rokov. Keď sa to podarí preniesť z papiera do praxe, trh energetických služieb narastie oproti dnešku niekoľkonásobne, hovorí v rozhovore STANISLAV KOVALÍK zo ZSE. Stanislav Kovalík je v ZSE zodpovedný za riešenia tzv. novej energetiky v oblasti energetickej efektívnosti a dekarbonizácie. Patria sem napríklad obnoviteľné zdroje, […]
Menej ako 1 min. min.
Podľa nových smerníc máme obnoviť štvrtinu najmenej hospodárnych budov do ôsmich rokov. Keď sa to podarí preniesť z papiera do praxe, trh energetických služieb narastie oproti dnešku niekoľkonásobne, hovorí v rozhovore STANISLAV KOVALÍK zo ZSE.
Stanislav Kovalík je v ZSE zodpovedný za riešenia tzv. novej energetiky v oblasti energetickej efektívnosti a dekarbonizácie. Patria sem napríklad obnoviteľné zdroje, výroba a dodávka tepla a chladu, garantovaná energetická služba, batériové úložiská a tiež riešenia agregácie a flexibility. V rámci skupiny ZSE poskytujú tieto riešenia spoločnosti Ekoterm, VSE Solutions a BK.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa vyvíja trh s energetickými službami,
- čo motivuje odberateľov energie meniť sa z pasívnych na aktívnych spotrebiteľov,
- aký je rozdiel medzi tradičnou a modernou obnovou budov,
- prečo je pre verejný sektor výhodnejšie obstarávať garantované energetické služby ako investičné diela,
- s akým projektom obnovy mali ZSE slovenské prvenstvo.
ZSE okrem dodávky komodít začala rozširovať svoje podnikanie aj do oblasti energetických služieb. Čo vás k tomu viedlo?
Transformácia energetiky a zvyšujúci sa dôraz na udržateľnosť prinášajú zmeny a nové rastúce oblasti podnikania. Sú to pre nás jednoducho zaujímavé podnikateľské príležitosti. Chceme byť pre našich zákazníkov tými, ktorí im pomôžu týmito zmenami prejsť.
Zaujímajú sa odberatelia proaktívne o nové možnosti, ako pristupovať k výrobe a spotrebe energie, napríklad z lokálnych zdrojov? Čo ich k tomu motivuje?
Dopyt po decentrálnych riešeniach a energetickej efektívnosti ťahajú najmä ceny energií. Dôležitý je tiež technologický pokrok a jeho dostupnosť. Ďalším silným faktorom sú dotačné schémy a regulácie. Bolo to vidno napríklad počas tzv. energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023, kedy cena za jednu megawatthodinu elektriny dosahovala niekoľko sto eur. Vtedy sme boli svedkami skokového rastu dopytu.
Odvtedy sa ceny stabilizovali, zmenilo to aj prístup odberateľov?
Dnes sú silným motorom dopytu technológie a ich dostupnosť. Napríklad náklady na fotovoltické zdroje a batériové úložiská klesli za posledných pár rokov o viac ako polovicu. Postupne sa tiež firemní zákazníci oboznamujú so zákonnými povinnosťami v oblasti ESG, ktoré sa stávajú ďalším významným stimulom dopytu.
Poskytovanie energetických služieb má svoje pravidlá, regulujú ho aj európske smernice a legislatívne požiadavky. Čo to znamená v praxi?
Rozvojom trhu s energetickými službami sa významne zaoberá hlavne politika európskej zelenej dohody z roku 2019. Hlavným cieľom je dosiahnuť udržateľnú uhlíkovú neutralitu, takzvaný „net zero“ do roku 2050. Na to nadväzuje celý rad smerníc a nariadení. Súčasne s tým sa ale objavujú aj početné nástroje financovania, ktoré majú zákazníkom pomôcť dosahovať dekarbonizačné ciele. Motivujú ich aj banky, ktoré zavádzajú pre zákazníkov scoring udržateľnosti a upravujú podmienky pre poskytovanie úverov, a taktiež ESG reporting, ktorý sa stane povinným pre stovky firiem už v budúcom roku. Okrem toho sa zavádza systém obchodovania s emisnými povolenkami pre dopravu a budovy EU ETS 2 s postupným štartom už od roku 2026. To znamená, že „uhlíkový trh“ narastie a stane sa transparentnejším. A napokon, máme na stole aj revidovanú smernicu EÚ o energetickej hospodárnosti budov, ktorá okrem iného zahŕňa povinnosť obnoviť viac, ako štvrtinu všetkých najmenej hospodárnych budov najneskôr do ôsmich rokov. Keď sa podarí tieto nové regulácie a povinnosti preniesť z papiera do praxe, trh energetických služieb za zvýši oproti dnešku niekoľkonásobne.
Ako sa na tieto ciele a nové pravidlá, či už zelenú dohodu, alebo smernicu o efektívnosti budov, pripravuje ZSE?
Pripravujeme sa jednak tým, že sami zvyšujeme energetickú efektívnosť vlastných budov a elektrifikujeme flotilu firemných vozidiel. Oveľa dôležitejšia príprava nás však čaká v hlavných oblastiach nášho podnikania. V distribučnej infraštruktúre bude kľúčové zvýšiť tempo investícií tak, aby bola sieť kapacitne pripravená na masívnu elektrifikáciu. V oblasti dodávok energií plánujeme zvyšovať podiel ponuky nízkoemisnej a bezemisnej energie pre zákazníkov. Dopyt tam je už dnes, dá sa povedať, že apetít zákazníkov meniť sa z odberateľov energií na prosumerov narastá.
Čo presne znamená „prosumer”?
Prosumer je zložené slovo z anglických výrazov „producer“ teda výrobca, a „consumer“ čiže spotrebiteľ. Po slovensky by sme ho mohli preložiť ako „výrobcospotrebiteľ“ alebo „aktívny spotrebiteľ“. Je to teda niekto, kto nielen spotrebúva energiu, ale ju zároveň aj vyrába, napríklad prostredníctvom solárnych panelov na streche svojho domu. Takýto prosumer môže následne prebytočnú energiu buď uskladniť, alebo odovzdať do siete a znížiť tak vlastné náklady.
Ako s tým súvisí poskytovanie energetických služieb?
V oblasti energetických služieb technológie upravujeme na mieru pre konkrétneho zákazníka. To môže byť obnova stavebnej časti budovy, inštalácia modernejších systémov kúrenia, chladenia, rekuperácie s meraním, prípadne regulácia a napojenie na non-stop dispečing, alebo integrácia decentrálnych výrobných zdrojov ako sú fotovoltické panely, batériové úložiská, elektromobilita. Plus do toho patrí aj kompletný servis a nastavenie financovania. Viacero takto komplexných projektov už máme za sebou a ich počet chceme do budúcna zvyšovať.
Pokryť kompletné náklady na takúto modernizáciu budovy môže byť pre majiteľa pomerne drahé, pokiaľ to má platiť iba z vlastných zdrojov. Vedia záujemcovia využiť napríklad granty?
Dotačná podpora je k dispozícii a je dostatočná. Je ale potrebné, aby ju inštitúcie, ktoré ju poskytujú, aj efektívne manažovali. Medzi hlavné zdroje patria Plán obnovy, v rámci ktorého sú programy, ako Obnov dom, Energetická efektívnosť verejných budov a štátnych budov, Dekarbonizácia priemyslu a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Ďalej sú to mechanizmy z Programu Slovensko zamerané na podporu podnikov, verejného sektora aj bytových domov v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti a využívania OZE. Spolu ide o stovky miliónov eur.
Ďalšou formou pomoci s financovaním, ktorú podporuje aj EÚ, sú garantované energetické služby (GES). Venuje sa tomu aj ZSE? Ako to vyzerá v praxi, keď sa záujemca o obnovu budovy o niečo podobné uchádza?
Keď o tom komunikujeme so zákazníkmi, začíname vždy detailným vysvetlením, že popri grantoch je GES jediný spôsob obnovy ich majetku. Verejný sektor dlhodobo trpí nedostatkom investičných zdrojov a naviac nedisponuje ani odbornými ľudskými kapacitami v oblasti energetiky v porovnaní so súkromníkmi. Navyše je limitovaný aj verejným obstarávaním. GES je na to dobré riešenie, pretože dodávateľ zastrešuje celú dodávku diela na kľúč – od návrhu, projektovej dokumentácie až po realizáciu vrátane financovania. Na rozdiel od obstarávania investičného diela, kde je každý krok potrebné obstarávať samostatne, je GES časovo, procesne aj finančne oveľa menej náročný model. V prípade súkromného sektora sa zas jedná prevažne o technologicky náročné, na mieru navrhnuté a realizované riešenia, kde investor požaduje rozsiahlejšie záruky.
Je možné to aj skombinovať, teda realizovať financovanie obnovy čiastočne z grantu a zvyšku prostredníctvom GES?
Legislatívne áno. Snažíme sa prostredníctvom APES-u (Asociácia poskytovateľov energetických služieb, pozn. red.) a aj individuálne presvedčiť vypisovateľov grantových schém, aby to v rámci jednotlivých výziev umožnili. Napríklad v susednej Českej republike takéto kombinované financovanie úspešne funguje už niekoľko rokov. Umožnenie kombinácie zdrojov by určite podstatne zvýšilo početnosť aj úspešnosť projektov.
Spomínali ste, že robíte projekty komplexnej obnovy budov, napríklad v oblasti fotovoltiky alebo modernizácie vykurovania. Aké konkrétne technológie a riešenia si pod tým vieme predstaviť?
Profilujeme sa primárne ako technologická spoločnosť. V oblasti vykurovania sú to tepelné čerpadlá, ale aj plynové kotly, napríklad tam, kde je existujúce napojenie na zemný plyn, prípadne kombinácia týchto zdrojov. Ďalej realizujeme regulovanie vykurovacej sústavy a inštaláciu termostatických hlavíc na vykurovacie telesá. Za oblasť obnoviteľných zdrojov sú to najmä fotovoltické a termické panely. Ďalšie opatrenia sú napríklad v oblasti osvetlenia a úspor na vode. Podstatné je však navrhnúť obnovu objektu tak, aby kombinácia všetkých prvkov fungovala spolu optimálne a efektívne.
Ako rozlišujete medzi tradičnými prístupmi obnovy, akým je napríklad zatepľovanie, a modernými riešeniami, napríklad zapájaním obnoviteľných zdrojov?
Rozlišujeme ich najmä z pohľadu návratnosti – kde stavebné opatrenia majú vzhľadom na ich vyššiu nákladovosť aj dlhšiu návratnosť. Neustále opakujeme, že najlepším riešením je takzvaná komplexná obnova budov, kde sa súčasne zrealizujú stavebné opatrenia a technologické riešenia sa potom dimenzujú v druhej fáze, priamo na nový stav zateplenej budovy. Bohužiaľ, málokedy je to finančne možné, keďže dlhodobo návratné opatrenia nie sú financovateľné cez GES. Práve preto apelujeme na možnosť kombinácie grantov a GES, kde by granty pokryli dlhodobo návratné opatrenia a GES tie krátkodobé.
V uplynulom roku ste zrealizovali viaceré GES projekty. Jedným z nich je aj projekt garantovanej energetickej služby v DSS Rožňava. Ako to prebiehalo, čím bol zaujímavý?
Ako poskytovateľ energetickej služby sme sa zaviazali nielen k 15-ročnej záruke za úspory, ale hlavne k 15-ročnej záruke za celé dielo. To v praxi znamená, že v súvislosti s dodaným dielom DSS najbližších 15 rokov nečakajú žiadne výdavky na opravu a údržbu a riziko funkčnosti technologických a stavebných opatrení v plnom rozsahu preberá poskytovateľ energetickej služby. Takýto prípad doposiaľ na Slovensku nebol zrealizovaný.
