Generálna prokuratúra Ukrajiny eviduje vyše 159-tisíc prípadov údajných ruských vojnových zločinov. Do ich vyšetrovania sú zapojené aj Poľsko, Česko, Slovensko. Vo všetkých troch krajinách však stojí verejná debata o týchto zločinoch skôr v úzadí. Počet ruských vojnových zločinov narastá každým dňom prebiehajúcej agresie proti Ukrajine. Tá má v súčasnosti na stole viac ako 159-tisíc prípadov […]
Menej ako 1 min. min.
Generálna prokuratúra Ukrajiny eviduje vyše 159-tisíc prípadov údajných ruských vojnových zločinov. Do ich vyšetrovania sú zapojené aj Poľsko, Česko, Slovensko. Vo všetkých troch krajinách však stojí verejná debata o týchto zločinoch skôr v úzadí.
Počet ruských vojnových zločinov narastá každým dňom prebiehajúcej agresie proti Ukrajine. Tá má v súčasnosti na stole viac ako 159-tisíc prípadov na spracovanie. Borí sa však nepripravenosťou svojho právneho systému, s výzvou vyšetriť tieto skutky ešte počas trvania vojny, ale napríklad aj s nedostatočnou osvetou u svojich západných partnerov.
„Myslím si, že v Európe nechcú počuť alebo uveriť, že ruské vojnové zločiny sa naozaj dejú. Majú tam inú realitu. Niekedy, keď sem prídu, a ukážete dôsledky ruských útokov, tak si aj tak stále myslia, že si vymýšľame,“ uviedla právna expertka z Charkovskej skupiny na ochranu ľudských práv Tamila Bespala.
Platí to aj v prípade Česka, Slovenska aj Poľska, v ktorých zostáva téma ruských vojnových zločinov na okraji verejnej diskusie. Napriek tomu sa však všetky z nich aktívne zapájajú do dokumentovania a vyšetrovania vojnových zločinov a svoje zistenia zdieľajú s medzinárodnými súdmi. Každá s tým začala už krátko po vypuknutí invázie.
Ako pomáhajú s vyšetrovaním spojenci Ukrajiny
Česko
Ako v roku 2023 informoval Deník N, českí vyšetrovatelia hovorili s mnohými utečencami, ktorí poskytli dôkazy o znásilňovaní ukrajinských žien ruskými vojakmi, o vraždách alebo o únosoch detí z Ukrajiny do Ruska. Väčšina týchto informácií pochádza z oblastí, kde prebiehali boje.
Česká polícia vo vyšetrovaní podozrení na takéto zločiny naďalej pokračuje. „Jednotlivé zistenia alebo dôkazy sa vyhodnocujú, a to aj v spolupráci so zahraničnými orgánmi,“ vysvetlil portálu Euracti.cz Martin Bílý z vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe.
Podľa Bílého sa potom české zistenia môžu dostať pred Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, pred súd iného štátu, alebo aj priamo na český súd. Jeden prípad už skončil v januári právoplatným odsúdením českého občana za rabovanie a službu v cudzích ozbrojených silách.
Česi sú aktívni aj inde. V roku 2023 skupina českých vojenských policajtov posilnila tím ICC, ktorý striedavo pôsobí na Ukrajine aj v Holandsku. Česká stopa sa objavuje aj v misiách Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Veronika Bílková, odborníčka na medzinárodné humanitárne a trestné právo z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, sa zúčastnila štyroch takýchto misií. Ako uviedla pre portál HlídacíPes.org v lete 2024, správy z misií získali inde vo svete pomerne veľkú pozornosť, ale „v Českej republike nevzbudili veľký záujem“.
V súčasnosti nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje o miere záujmu Čechov o tému vojnových zločinov na Ukrajine. „Nikdy sme sa na to [respondentov] nepýtali a neviem, že by sa na to pýtal niekto iný v Česku,“ povedal analytik sociologického výskumného ústavu (STEM) Jaromír Mazák.
Na politickej úrovni sa však téma vojnových zločinov na Ukrajine objavuje pomerne často. „Rusko sa sústavne dopúšťa vojnových zločinov, Rusko brzdí rokovania a robí všetko pre to, aby zabíjanie pokračovalo,“ povedal český prezident Petr Pavel k útoku na mesto Sumy. Rovnakú rétoriku používa aj vláda premiéra Petra Fialu a najmä minister zahraničných vecí Jan Lipavský (nezávislý).
Naproti tomu sa najsilnejšie opozičné strany k tejto téme príliš nevyjadrujú. Krajne pravicová SPD aj populistické hnutie ANO sú voči Rusku zhovievavejšie, aj keď bývalý premiér a šéf druhej menovanej strany Andrej Babiš v januári 2023 vyhlásil, že ruský prezident Putin patrí pred vojnový tribunál.
Slovensko
Slovenská republika je jedným zo šiestich členských štátov EÚ, ktoré sa v spolupráci s Europolom zapojili do spoločného vyšetrovacieho tímu zameraného na vyšetrovanie najzávažnejších medzinárodných trestných činov spáchaných počas vojny.
Ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou sa podieľala na vyšetrovaní ruských vojnových zločinov hneď od začiatku – naše OČTK vykonávali výsluchy potenciálnych svedkov, ktorí prekročili slovensko-ukrajinské hranice.
„Procesné úkony boli vykonávané na základe dohody o vytvorení špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ktorá bola prijatá na medzinárodnej úrovni,“ uviedlo portálu Euractiv Slovensko Prezídium policajného zboru s tým, že k jednotlivým procesným úkonom sa vyjadriť nemôže.
Do procesu dokumentácie a vyšetrovania sa zapojili aj viaceré ďalšie slovenské inštitúcie a mimovládne organizácie. K nim patrí napríklad Liga pre ľudské práva (HRL), ktorá sa do procesu zapájala v spolupráci a koordinácii s Generálnou prokuratúrou SR a niekdajšou NAKA.
„Pri vykonávaní našej hlavnej činnosti, teda poskytovaní právnych informácií odídencom z Ukrajiny, sme aktívne vyhľadávali svedkov a obete vojnových zločinov a informovali sme ich o možnosti vo veci vypovedať pred slovenskými OČTK,“ uviedla hlavná koordinátorka právnej pomoci HRL Barbora Moravčíková.
Ak osoba prejavila záujem vypovedať, organizácia o nej zozbierala potrebné informácie, ktoré s jej súhlasom poskytla NAKA. Taktiež pomáhala dojednávať konkrétne termíny výpovedí, obetiam a svedkom v prípade záujmu poskytla tlmočníkov a pomáhala im sa na výsluchy pripraviť.
O možnosti podať svedectvo o vojnových zločinoch pracovníkom prokuratúry informovalo aj Integračné centrum Košického kraja. „Existovala k tomu aj kampaň generálneho prokurátora na Ukrajine – video v ukrajinčine, ktoré sa šírilo aj v rámci Slovenska aj cez kampaň slovenskej prokuratúry. Boli organizované aj výjazdy pracovníkov prokuratúry v rámci Slovenska,“ dodal pracovník prvého kontaktu Denys Ladin.
Predošlé slovenské vlády pomáhali Ukrajine vo veľkej miere a dôrazne odsudzovali ruské vojnové zločiny. Neraz tiež prišli priamo na Ukrajinu navštíviť miesta, kde sa udiali. Komunikačné oddelenia ministerstiev a štátnych orgánov tiež otvorene upozorňovali na dezinformácie, ktoré Kremeľ šíril ohľadom svojich útokov proti Ukrajine.
Tieto aktivity s nástupom Ficovej vlády v roku 2023 ustali. Hoci predseda vlády vyzýva na mier a dodržiavanie medzinárodného práva, často si voči rôznym udalostiam osvojuje prokremeľské naratívy, alebo sa ich snaží nekomentovať.
Napríklad, pri ruskom masakri v Buči tvrdil, že „nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme niekoho usvedčili“. Ruské odmietanie zodpovednosti bolo pritom opakovane vyvrátené – napríklad portálmi Bellingcat, New York Times a BBC. Rovnaký argument zvolil aj po útoku na civilistov v meste Sumy, čím sa zároveň stal jedným z mála lídrov, ktorí ho neodsúdili.
Priame prieskumy verejnej mienky špecificky zamerané na vnímanie ruských vojnových zločinov na Slovensku chýbajú. Dostupné výskumy však naznačujú, že slovenská verejnosť je v názoroch na zodpovednosť za vojnu na Ukrajine a v postojoch k Rusku veľmi polarizovaná.
Odborníci výsledky odôvodňujú vysokou aktivitou proruských aktérov a naratívov na Slovensku, úrovňou školstva, spôsobom komunikácie popredných (dnes vládnych) politikov a proruským sentimentom časti obyvateľstva, ktorý má korene v histórii.
Poľsko
Poľsko neochvejne podporuje vytvorenie osobitného tribunálu na vyšetrenie ruských zločinov na Ukrajine. Tento postoj bol konzistentný tak u predchádzajúcej vlády PiS, ako aj u súčasnej administratívy Donalda Tuska.
Zločiny Ruska na Ukrajine dokumentujú v Poľsku rôzne inštitúcie a organizácie. Napríklad Pileckého inštitút založil Centrum Raphaela Lemkina pre dokumentovanie ruských zločinov na Ukrajine.
„Lemkinovo centrum zhromažďuje individuálne svedectvá civilistov z prvej ruky. Na základe týchto výpovedí sa vytvára anonymizovaný archív, ktorý dokumentuje zločiny spáchané ruskými silami na ukrajinskom území,“ uviedlo centrum pre portál Euractiv.pl. Od svojho založenia zhromaždilo približne 1 600 písomných a audiovizuálnych svedectiev.
Vzťahy s Kyjevom označilo za „dobré, dokonca blízke“ a uviedlo, že ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar pozval riaditeľa Krzysztofa Ruchniewicza na pracovné stretnutie. Hlavnú kanceláriu centra navštívil aj námestník ukrajinského ministra kultúry Andrij Nadžos.
Centrum zdôraznilo, že ako výskumný inštitút nemá právomoc vznášať obvinenia ani nikoho stíhať. Úzko však spolupracuje s poľskou prokuratúrou, ktorej okrem iného poskytuje informácie získané od svedkov možných vojnových zločinov.
Hoci je ruská invázia na Ukrajinu častou témou v poľskom politickom diskurze, zvyčajne sa rámcuje skôr v súvislosti s potenciálnou hrozbou pre Poľsko než s dokumentovaním a stíhaním ruských vojnových zločinov na Ukrajine.
Napriek tomu, že poľské obyvateľstvo prechováva negatívne sentimenty voči Rusku, prejavuje prekvapujúci nezáujem o vyšetrovanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine. Tento nezáujem je jasne viditeľný v nápadnej absencii tejto témy v tradičných aj sociálnych médiách.
Napriek tomu Rusko a Ukrajina zostávajú opakujúcou sa témou počas prebiehajúcej prezidentskej kampane.
Ako zločiny agresora riešia v napadnutej Ukrajine
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec v reakcii na ruské popravy ukrajinských vojnových zajatcov vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „odsúdilo konanie Ruska ako vojnové zločiny a akty genocídy“ a pomohlo Ukrajine zdokumentovať vojnové zločiny. Reakcie európskych lídrov však boli rôzne.
Zatiaľ čo Viktor Orbán povedal, že Putin „pre neho nie je vojnový zločinec“, predstavitelia iných európskych krajín odsúdili odhalené zverstvá a na ukrajinskú výzvu zareagovali kladne.
Šesť členských štátov EÚ – Poľsko, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko – a Europol sa zúčastňujú na spoločnom vyšetrovacom tíme (SVT), ktorý sa zaoberá údajnými najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi spáchanými počas vojny.
SVT začal svoju činnosť už tri týždne po začiatku invázie a v súčasnosti dostáva podporu od ICC a ministerstva spravodlivosti USA. Jeho experti vypočuli 4-tisíc svedkov a databázy dôkazov, s ktorými pracujú, obsahujú viac ako 3 700 spisov predložených 16 krajinami.
Na účinné vyšetrovanie údajných vojnových zločincov po celom svete však musia mať krajiny právne predpisy, ktoré ustanovujú univerzálnu jurisdikciu, vysvetľuje právna poradkyňa Občianskej siete OPORA Olha Kociuruba. Až potom budú môcť vo svojich krajinách vyšetrovať a stíhať vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
Je známych len niekoľko prípadov, keď zahraničné súdy otvorili konanie vo veci ruských vojnových zločinov – a ešte v menšom počte z nich padol aj finálny verdikt.
Napríklad SVT po zhromaždení mnohých svedectiev pomohla litovskej prokuratúre vydať oznámenia o podozrení v neprítomnosti proti šiestim podozrivým. Súd vo Fínsku zase odsúdil na doživotie Rusa za spáchanie vojnových zločinov v roku 2014.
Kociuruba preto varuje, že ak krajiny v EÚ nezačnú viac riešiť ruské vojnové zločiny, agresorovi to nevyšle potrebný signál. „Teraz zbierajú dôkazy, iste. Prešli však už tri roky a vyvstávajú určité otázky. Kto sa bude za tie činy zodpovedať?“ pýta sa.
Najťažšie dokumentovateľné zločiny
Ako pre Gwara Media uviedla právna expertka Tamila Bespala, vojnovým zločinom, ktorého dokumentácia je najzložitejšia, je ruské ostreľovanie civilných budov.
Dôvodom je nedostatok odborníkov na vykonanie všetkých vojensko-technických forenzných posudkov, ktoré by dokázali zodpovednosť Ruska. Nie však preto, že by jeho vina nebola jasná – faktom je, že takýchto útokov je jednoducho priveľa.
„Vo väčšine prípadov sme zhromaždili relevantné údaje a teraz čakáme na lepšie časy,“ uviedla Bespala. Bez týchto posudkov podľa nej nie je možné dané prípady predložiť medzinárodným súdom.
V súčasnosti Generálna prokuratúra Ukrajiny eviduje 159-tisíc prípadov údajných ruských vojnových zločinov. Všetky z nich musia byť vyšetrované ešte počas trvania vojny a na základe legislatívy, ktorá často nie je pripravená na riadne označenie zločinu.
Zera Kozlyjeva z organizácie Truth Hounds, ktorá vyšetruje a dokumentuje ruské vojnové zločiny na Ukrajine a vo východnej Európe uviedla, že sa o prípady delia s právnymi a justičnými organizáciami v európskych krajinách, napr. v Holandsku, aby znížili tlak na ukrajinský právny systém.
Takáto spolupráca tiež pomohla prekryť „legislatívne medzery“ v ukrajinskom trestnom zákone pre vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré boli badateľné najmä pred tým, ako Ukrajina ratifikovala Istanbulský dohovor.
Hlavný dôvod zapojenia zahraničných právnych organizácií do vyšetrovania ruských vojnových zločinov však nesúvisí s ukrajinskou legislatívou ani s intenzívnym zaťažením ukrajinského právneho systému.
„Ak [súd v inej krajine] vynesie rozsudok, medzinárodné spoločenstvo ho bude vnímať ako objektívnejší, než keď sa rozsudok vynesie na Ukrajine, keďže zostávame stranou tohto konfliktu,“ vysvetlila Kozlyjeva.
Vplyv Trumpovej politiky na psychiku preživších
Správy z „mierových“ rokovaní medzi USA a Ruskom či napádanie prezidenta Zelenského Donaldom Trumpom ovplyvňujú ochotu preživších podeliť sa o svoje svedectvá, približuje Kociuruba.
„Ak otvorenie Registra škôd (financované Radou Európy) malo pozitívny účinok (…) tieto veci majú opačný účinok. Po takýchto správach zvyčajne máme menej respondentov v utečeneckom centre. Ľudia sú z nich sklamaní, a je ich potom ťažšie presvedčiť, že je potrebné zdokumentovať ich výpovede o prežitých vojnových zločinoch,“ vysvetľuje.
Projekt spolufinancujú vlády Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Krajiny V4 napredujú vo vyšetrovaní ruských vojnových zločinov, záujem verejnosti však zaostáva appeared first on euractiv.sk.
