Poľsko, Slovensko a Česko vo všeobecnosti podporujú rozširovanie EÚ. Týka sa to rozširovania smerom na východ aj vstupu krajín západného Balkánu do EÚ. Politici však zdôrazňujú, že je dôležité, aby kandidátske krajiny plnili potrebné kritériá. Ukrajina pripúšťa, že jej vstup do EÚ bude dlhodobý proces, no zároveň zdôrazňuje, že každý krok k členstvu znamená ďalší […]
Menej ako 1 min. min.
Poľsko, Slovensko a Česko vo všeobecnosti podporujú rozširovanie EÚ. Týka sa to rozširovania smerom na východ aj vstupu krajín západného Balkánu do EÚ. Politici však zdôrazňujú, že je dôležité, aby kandidátske krajiny plnili potrebné kritériá.
Ukrajina pripúšťa, že jej vstup do EÚ bude dlhodobý proces, no zároveň zdôrazňuje, že každý krok k členstvu znamená ďalší odklon od ruskej sféry vplyvu.
SLOVENSKO
Hoci sa prístup štvrtej vlády Roberta Fica v mnohých otázkach značne líši od tých predošlých, k téme rozširovania EÚ sa snaží zaujímať „rovnovážny postoj“, či už smerom k rozširovania na východ (Ukrajina, Moldavsko), alebo na juh (krajiny západného Balkánu).
Ako totiž vysvetľuje Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), vo vyjadrení oficiálnych vládnych predstaviteľov nevidí priestor pre prioritizáciu niektorých kandidátskych krajín.
Napriek často kontroverzným alebo protiukrajinským stanoviskám Ficova vláda opakovane vyjadruje „bezpodmienečnú podporu vstupu Ukrajiny do EÚ“.
V tomto bode sa líši aj od svojho tradičného spojenca, maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý v januári vyslovil počudovanie nad tým, prečo Slovensko vstup Ukrajiny podporuje.
Strážay prístup Ficovej vlády k podpore Ukrajiny vysvetľuje jednoduchým „pragmatizmom“.
„Rozumejú, že keď bude Ukrajina integrovaná, tak to jednoducho bude pre ňu znamenať aj ekonomický rozvoj. A ten ekonomický rozvoj bude následne hmatateľný alebo prítomný aj v tých východných oblastiach Slovenska, ktoré dlhodobo zaostávajú,“ poukázal expert.
Aj keby si Fico pre svoje konflikty s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zvolil, že bude viac podporovať integráciu západného Balkánu, nebolo by to preňho ideálne. Ako totiž upozornil Strážay, Slovensko má v tejto oblasti „jeden nedoriešený problém, ktorým je Kosovo“.
Slovensko ho spolu s ďalšími štyrmi krajinami EÚ neuznáva. Od tohto roka už v Kosove navyše nemá ani pobočku zastupiteľského úradu, čo Strážay nevníma ako pozitívny vývoj.
„Myslím si, že dialóg s kosovskými predstaviteľmi a rôznymi sférami spoločnosti treba udržiavať, pretože bez Kosova nebude integrácia západného Balkánu do EÚ kompletná,“ vysvetlil.
Tri politické strany, ktoré reagovali na otázky portálu EURACTIV Slovensko – opozičné strany Progresívne Slovensko (PS/RE), Sloboda a Solidarita (SaS) a vládna strana Hlas-SD (NI) – „rovnovážny postoj“ Slovenska k rozširovaniu taktiež viac či menej reflektujú.
Žiadna z nich nepriorizovala vstup konkrétnej krajiny. Výnimkou bol europoslanec Branislav Ondruš z Hlasu-SD, ktorý síce uviedol, že jeho prioritou je západný Balkán, avšak zdôraznil, že ide o jeho osobné stanovisko vyplývajúce z toho, že sa tomuto regiónu roky venuje.
Všetci sa však zhodli, že prvoradé je, aby kandidátska krajina spĺňala dohodnuté podmienky pre vstup do EÚ a mala strategickú ambíciu byť v európskom hodnotovom priestore.
„Dôležitejšia než rýchlosť či počet [prijatých štátov] musí byť transparentnosť procesu a rovnaký prístup ku každému kandidátskemu štátu,“ povedal za stranu Hlas-SD jej europoslanec Ondruš s tým, že dané krajiny musia cítiť, že EÚ k nim pristupuje férovo.
V tomto smere strany preto aj zhodne vnímajú výrok eurokomisárky pre rozšírenie Marty Kos, že veľké rozšírenie Únie je v blízkej budúcnosti nepravdepodobné a že krajiny budú prijímané skôr individuálne.
Juraj Krúpa z SaS podotkol, že ide schválenú stratégiu v rámci EÚ, ktorá je postavená na princípe „merit-based“, teda na plnení kritérií.
„S týmto postupom súhlasili všetky členské krajiny. Skúsenosti z Gruzínska potvrdzujú, že ide o správny prístup,“ uviedol s narážkou na proruskú vládu v Tbilisi, ktorá proti vôli občanov mení smerovanie krajiny na východ.
Na otázku, či vidia v rozširovaní EÚ skôr príležitosť alebo zdroj problémov, strany volili skôr prvú možnosť.
Europoslankyňa za stranu PS Ľubica Karvašová uviedla, že „rozširovanie je jednoznačnou príležitosťou pre EÚ a aj pre kandidátske krajiny“.
„Pre Slovensko bolo rozširovanie vždy zahraničnopolitickou prioritou, ale aj príležitosťou odovzdávať svoje skúsenosti z prístupového rokovania,“ uviedla, pričom spomenula aj slová experta Strážaya o potenciáli pre ekonomický rozvoj východného Slovenska, ktoré susedí s Ukrajinou, a tvorí tak „externú hranicu EÚ“.
Vstupom Ukrajiny do EÚ by sa stalo, podobne ako svojho času východné Rakúsko, dynamickým regiónom, ktorý čaká ekonomický rast a budovanie infraštruktúry.
„Presunul by sa z okraja Únie do vnútra Únie. Je to jednoznačne veľká príležitosť, ktorú nesmieme ako krajina premárniť,“ podotkla opozičná poslankyňa a zároveň skritizovala Ficovu vládu za to, že „namiesto rozvoja spolupráce si vybrala radšej konflikt so susedom, ktorý čelí vojenskej agresii Ruska“.
Krúpa z SaS uviedol, že rozširovanie EÚ je „samozrejme veľkou a lákavou príležitosťou“ pre kandidátske krajiny a má na ne aj stabilizačný geopolitický dopad.
Upozorňuje však, že môže spôsobovať aj problémy. O to dôležitejšie podľa neho je, aby vstupujúce krajiny zdieľali základné hodnoty, na ktorých je EÚ postavená.
„Opatrnosť zo strany EÚ je na mieste, keďže sú krajiny ako Slovensko a Maďarsko, ktoré tieto hodnoty opustili a sú vnímané ako problémové,“ uviedol s tým, že táto dvojica sa momentálne stala „výstrahou a jedným z dôvodov opatrného prístupu“ Komisie pri rozširovaní EÚ.
Ondruš z Hlasu-SD doplnil, že EÚ musí zaistiť, aby sa rozšírenie nestalo zdrojom problémov, a toto riziko odstrániť práve už počas prístupového procesu. Na to poukazujú aj Strážay aj Karvašová s tým, že proces rozširovania je úzko naviazaný aj na proces vnútornej reformy EÚ.
„V minulosti bola každá zásadná reforma Únie sprevádzaná prijatím nových členov. Verím, že by to tak malo ostať aj teraz,“ uzavrela europoslankyňa.
POĽSKO
Poľsko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré sú najviac naklonené rozširovaniu. Spomedzi kandidátskych krajín, ktoré sa usilujú o vstup do bloku, Varšava uprednostňuje tie najnovšie: Ukrajinu a Moldavsko.
Tento prístup vyplýva nielen z pocitu solidarity s juhovýchodným susedom a z ambície posilniť svoju pozíciu v EÚ obhajovaním záujmov Kyjeva, ale aj z hroziacej ruskej hrozby.
Vstup Ukrajiny do EÚ konzistentne podporovali rovnako bývalá nacionalistická vláda Práva a spravodlivosti (PiS), ako aj súčasná proeurópska koalícia pod vedením Donalda Tuska, ktorá po voľbách v roku 2023 nahradila PiS.
„Urobíme všetko pre to, aby bolo členstvo Ukrajiny v NATO čoraz reálnejšie, hoci vieme, že to nebude jednoduché,“ povedal Tusk ukrajinským predstaviteľom počas svojej návštevy Kyjeva v decembri 2024.
Dodal, že Poľsko využije svoje nadchádzajúce predsedníctvo v Rade EÚ na podporu prístupových rokovaní Ukrajiny a bude s ňou spolupracovať, aby zabezpečilo plnenie všetkých podmienok potrebných na dosiahnutie pokroku v rokovaniach.
Keď však premiér Tusk vo svojom januárovom prejave v Európskom parlamente načrtol priority poľského predsedníctva, o rozšírení sa nezmienil. Namiesto toho sa zameral na rôzne aspekty bezpečnosti v EÚ.
V prioritách predsedníctva uvedených na jeho oficiálnej webovej stránke sa rozšírenie spomína len v súvislosti s potenciálnymi výzvami, ktorým čelí európske poľnohospodárstvo.
Hoci to svedčí o tom, že poľské predsedníctvo kladie väčší dôraz na bezpečnosť, obranu a riadenie migrácie ako na rozširovanie, neznamená to odpor voči novým členom EÚ. Tusk opätovne potvrdil, že Poľsko bude podporovať euroatlantickú integráciu Ukrajiny, ale zároveň neodmietol ani vstup krajín západného Balkánu.
Naopak, v roku 2024 vyhlásil, že Poľsko bude podporovať Srbsko a ďalšie balkánske krajiny v ich ašpiráciách na vstup do EÚ, a to aj napriek niektorým rozdielom v zahraničnej politike.
„Vo vzťahoch medzi EÚ a Srbskom neexistujú žiadne nedorozumenia alebo problémy, ktoré by sme nemohli vyriešiť alebo ktoré by mali brániť rozširovaniu EÚ,“ povedal Tusk počas svojej októbrovej návštevy Belehradu.
Poľská vládnuca koalícia, rovnako ako PiS, vo všeobecnosti podporuje rozširovanie. Europoslanci tvrdia, že EÚ si musí udržať kandidátske krajiny blízko seba a zároveň zabezpečiť, aby boli plne pripravené na členstvo.
Ľavicový europoslanec Robert Biedroń (S&D) pre poľský EURACTIV povedal: „Som plne za rozšírenie. Je v záujme Poľska, aby EÚ bola väčšia, silnejšia a efektívnejšia. V týchto neistých časoch potrebujeme nových spojencov a nič nás nezjednocuje viac ako príslušnosť k európskemu spoločenstvu.“
„Som presvedčený, že je v našom záujme, aby sme aktívne dozerali na všetky kandidátske krajiny. To platí aj pre tie, v ktorých demokratické procesy a proeurópske reformy prebiehajú s ťažkosťami. Ak pred tým budeme zatvárať oči, nepriateľské mocnosti to využijú,“ dodal.
Europoslanec Bogdan Rzońca (PiS, ECR) zdôraznil potrebu „premysleného a zodpovedného procesu rozširovania založeného na jasných kritériách“.
„Podporujem rozširovanie, pretože posilňuje stabilitu, bezpečnosť a hospodársky rozvoj nášho kontinentu,“ povedal. „EÚ zároveň potrebuje revitalizáciu – noví členovia, najmä zo západného Balkánu, môžu do spoločenstva priniesť novú energiu, hospodársku aj politickú dynamiku.“
„Hlbšia európska integrácia je v záujme EÚ aj Poľska,“ povedal europoslanec Łukasz Kohut (EPP). Poukázal však na vstup Ukrajiny do EÚ ako na potenciálnu výzvu pre poľské poľnohospodárstvo a podotkol, že integrácia Ukrajiny musí byť starostlivo riadená. „Nepochybne je integrácia s Kyjevom prioritou po skončení vojny,“ zdôraznil Kohut.
Na otázku o tempe a poradí budúceho rozširovania odpovedali Biedroń aj Rzońca zhodne, že by to malo závisieť od pripravenosti kandidátskych krajín.
„Prispôsobiť sa legislatíve EÚ nie je jednoduché. Na rozšírenie musí byť pripravená samotná EÚ. Verím, že vedúci predstavitelia členských štátov a inštitúcií EÚ vyvinú potrebné úsilie,“ povedal Biedroń.
Rzońca varoval, že „politické rozhodnutie o rozšírení by nemalo predchádzať pripravenosti kandidátskych krajín plniť svoje záväzky. EÚ si musí zachovať schopnosť efektívne fungovať, preto musí byť každé pristúpenie starostlivo pripravené a musí mu predchádzať dôkladné zhodnotenie.“
Ďalej upozornil, že neintegrácia rozvíjajúcich sa krajín by mohla vytvoriť geopolitické vákuum, ktoré by mohli využiť mocnosti ako Čína a Rusko.
„Absencia jasnej perspektívy členstva v EÚ umožňuje týmto štátom finančne sa angažovať v regióne, často s pripojenými politickými podmienkami,“ dodal a poukázal na investície Číny na Balkáne a vplyv Ruska v Moldavsku a na Ukrajine.
„EÚ nemôže dovoliť, aby sa strategicky dôležité krajiny dostali pod vplyv autoritárskych režimov,“ uzavrel Rzońca.
Kohut poukázal na Island ako na potenciálneho kandidáta na skorší vstup do EÚ, pričom spomenul možnosť konania referenda o členstve.
„Ako tieňový spravodajca Európskeho parlamentu pre vzťahy s Islandom dúfam v pozitívny výsledok a rýchle obnovenie rokovaní,“ povedal. „Členstvo Islandu v EÚ by posilnilo bezpečnosť EÚ aj Islandu.“
Poľská strana, ktorá je najviac skeptická voči rozširovaniu EÚ, je krajne pravicová Konfederácia. Europoslankyňa Anna Bryłka (Konfederácia, Patrioti) sa domnieva, že proces rozširovania by sa mal zastaviť, kým sa vo fungovaní EÚ neurobia významné zmeny.
„Je tu príliš veľa chybných právnych predpisov a príliš veľa zlých strategických rozhodnutí na to, aby sa teraz začalo ďalšie veľké rozširovanie,“ povedala pre poľský EURACTIV. „EÚ musí prehodnotiť legitimitu svojej súčasnej podoby, ktorá je neatraktívna pre kandidátske krajiny a škodlivá pre členské štáty.“
Pokiaľ ide o tempo a poradie rozširovania, tvrdila, že pre kandidátske krajiny by bolo lepšie vytvoriť spoločné bloky a rokovať s EÚ kolektívne. „Toto bola hlavná chyba v prístupovom procese samotného Poľska,“ dodala Bryłka.
ČESKO
Česko tradične patrí k jednému z hlavných advokátov ďalšieho rozšírenia Európskej únie, vidí v ňom totiž kľúčový proces pre zaistenie stability, bezpečnosti a prosperity v Európe. A nejde iba o rétoriku.
„Nad rámec toho, ako proces rozšírenia podporujú ďalšie štáty s podobnými prioritami, je Česko v posledných rokoch proaktívne v rámci Rady EÚ cez tzv. non-papery zamerané na možnosti postupnej integrácie krajín uchádzajúcich sa o členstvo do EÚ,“ vysvetlila Jana Faktor Juzová, ktorá pôsobí ako seniorná výskumná pracovníčka v Inštitúte pro európsku politiku EUROPEUM.
Kandidátske krajiny podľa nej vnímajú Česko ako dôveryhodného partnera, od ktorého aj konštruktívnu kritiku neberú tak negatívne, ako keď prichádza od „starých“ členských krajín zo západnej Európy. Zároveň sú Česi kritickí k tým členským štátom Únie, ktoré proces rozširovania blokujú kvôli bilaterálnym sporom.
Aj napriek tomu je podľa nej čo zlepšovať. „Na európskej úrovni by mohla byť Česká republika v budúcnosti aktívnejšia v ,presviedčaní‘ krajín Únie, ktoré nie sú typicky ďalšiemu rozšíreniu pozitívne naklonené,“ myslí si Faktor Juzová.
Prístup českej vlády kladne hodnotí tiež europoslankyňa Markéta Gregorová (Piráti, Zelení/ESA), ktorej strana je momentálne v opozícii.
„Zdá sa mi, že [Česko] má pozitívny, ale opatrný prístup k rozširovaniu a vychádza aj zo svojej vlastnej skúsenosti, ktorá nebola zas tak dávno,“ povedala europoslankyňa s tým, že český postoj jej pripadá veľmi podobný ako ten Európskej komisie.
Česko vstupovalo do EÚ v roku 2004 v rámci veľkej „rozširovacej vlny“ 10 krajín. Teraz je podľa ministra pre európske záležitosti Martina Dvořáka (STAN, EPP) otvorené rovnako podobným „vlnám“, ako aj postupnému prijímaniu jednotlivých krajín. Dôležité ale podľa neho je, aby každý kandidát „splnil potrebné kritéria a prijal hodnoty EÚ“.
Práve to je podľa Jany Faktor Juzovej pre Čechov typické – opakovane zdôrazňujú, že rozširovací proces má byť vedený výkonom jednotlivých kandidátskych krajín a mal by adekvátne reagovať na pokrok každej krajiny v požadovaných reformách.
Pokiaľ ide o to, či prijať do EÚ najprv Ukrajinu a Moldavsko, alebo skôr západný Balkán, Česko je podľa expertky jednou z mála krajín EÚ, u ktorej je skutočne možné povedať, že usiluje o vyvážený prístup k európskej integrácii oboch regiónov.
To ale neznamená, že Česi nevnímajú rozdielnu realitu týchto dvoch regiónov.
„Ukrajina je špecifický prípad – aj keď ju Česko dlhodobo podporuje, nemôžeme ignorovať fakt, že je stále vo vojnovom stave a nemá pod kontrolou celé svoje územie. Napriek tomu, že uskutočňuje reformy v rekordnom čase a snaží sa, stále nespĺňa všetky podmienky, obzvlášť tie ekonomické. Sme tomu naklonení, ale Ukrajinu ešte čaká dlhá cesta,“ povedal minister Dvořák.
Podobne to vidí aj europoslankyňa Gregorová. „Napriek tomu, že je pochopiteľná túžba a naliehavosť podporiť predovšetkým Ukrajinu a Moldavsko, je v tejto chvíli pragmatickejšie a výhodnejšie podporiť najprv štáty západného Balkánu,“ uviedla. Krajiny ako Severné Macedónsko, Albánsko a Čierna Hora sú podľa nej v procese približovania, stability aj celkovej pripravenosti na vstup do EÚ jednoducho ďalej.
Každopádne platí, že Česko vidí v rozšírení EÚ predovšetkým pozitíva – posilnenie bezpečnosti a väčšiu stabilitu regiónu, nové obchodné príležitosti alebo hospodársky rast českej ekonomiky.
„Zároveň je však nutné počítať s výzvami, akými sú harmonizácia legislatívy či zaistenie súdržnosti medzi členskými štátmi,“ pripomenul minister Dvořák. Ďalšou výzvou je podľa neho určite tiež samotný schvaľovací proces, ktorý je zložitý a vyžaduje „hľadanie efektívnejších rozhodovacích mechanizmov.“
Expertka Faktor Juzová sa domnieva, že v Česku panuje politická zhoda na význame ďalšieho rozšírenia z hľadiska dlhodobej stability a prosperity na európskom kontinente, a to aj napriek potenciálnym krátkodobým ekonomickým a politickým nákladom. Táto zhoda je podľa nej viditeľná medzi všetkými stranami okolo politického stredu.
Odborníčka ponúkla tiež náhľad do názorov českej populácie. Prieskumy verejnej mienky vraj ukazujú, že česká spoločnosť je v otázke ďalšieho rozšírenia rozdelená a patrí medzi tie skôr skeptické v rámci Únie. Zároveň sa však ukazuje aj to, že ľudia nie sú dostatočne informovaní a nemajú o problematike rozširovania prehlaď.
„Dalo by sa tak konštatovať, že česká verejná mienka je skôr nepopísanou doskou a bude záležať na politickej reprezentácii, akým spôsobom sa tejto témy chopí a či dokáže rozšírenie presvedčivo vyobraziť ako príležitosť pre Českú republiku viac než ako riziko,“ uzavrela Faktor Juzová.
UKRAJINA
Až 76 percent európskych respondentov Eurobarometra z roku 2024 súhlasilo s tvrdením, že „ruská invázia na Ukrajinu predstavuje hrozbu pre bezpečnosť EÚ“. To je jeden z dôvodov, prečo sa s plnohodnotnou inváziou Ruska na Ukrajinu postoj EÚ k rozširovaniu zmenil.
Približne 74 percent ľudí na Ukrajine zároveň vlani podporilo vstup do EÚ a podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu má vstup do Únie najväčší význam pre dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny, ekonomické vyhliadky a budúcnosť demokracie v štáte.
Od Euromajdanu nebola podpora vstupu Ukrajiny do EÚ spochybňovaná ani v politických, ani vo verejných debatách. To isté platí aj pre rozširovanie Únie ako také – a to nielen preto, že samotná Ukrajina je kandidátskou krajinou.
„Ak sa Moldavsko stane súčasťou EÚ skôr než my, nebude to pre nás vôbec zlé,“ povedala pre Gwara Media doktorka ekonomických vied na Ukrainian-American Concordia University Ľubov Žarova. „Možno sa potom vyrieši otázka Podnesterska. Čím stabilnejšie budú naše hranice, tým lepšie pre nás.“
V januári Marta Kos, eurokomisárka pre rozširovanie, uviedla, že prvá a šiesta kapitola rokovaní o členstve Ukrajiny v EÚ by sa mohli otvoriť v roku 2025 (otvorenie prvej kapitoly neskôr zablokovalo Maďarsko). Žarova sa domnieva, že zabezpečenie dodržiavania pravidiel a predpisov EÚ môže urobiť Ukrajinu stabilnejšou, demokratickejšou a transparentnejšou.
Pre Ukrajinu čo i len postupné prechádzanie jednotlivými negociačnými klastrami znamená vymanenie sa zo sféry vplyvu Ruska, domnieva sa Žarova. Vzostup krajne pravicových strán a populistov v Európe tomu nemusí nevyhnutne odporovať, aj keď to určite neuľahčuje situáciu.
„Ak nebudeme motivovaní k zmene, budeme mať tendenciu zamrznúť a nič nerobiť,“ povedala Žarova. „Vyjednávacie klastre nás prinútia k zmene. Nemyslím si, že v najbližších piatich rokoch vstúpime do EÚ, ale dodržiavanie nariadení by nám umožnilo pomaly rozširovať naše obchodné a hospodárske vzťahy s krajinami EÚ,“ dodala.
Prechod cez klastre by zároveň vyvrátil argumenty, že ukrajinské výrobky nespĺňajú európske normy – čo je tvrdenie, ktoré využívali protestujúci v Poľsku a Rumunsku pri blokádach na ukrajinských hraniciach. „Ak splníme požiadavky, nedáme im zámienku na naše vylúčenie z obchodovania, sociálnych predpisov či iných foriem medzinárodnej spolupráce,“ veria experti.
Hoci vstup do EÚ na Ukrajine väčšinou nevyvoláva spory a politické strany ho často vnímajú ako „súčasť svojej identity“, tak obraz, ktorý prezentujú – a predstava Ukrajincov o tom, čo členstvo v EÚ prinesie – sa nemusí zhodovať s realitou toho, čo Európska únia v skutočnosti je.
„Približujeme sa k EÚ, pretože ju vnímame ako cestu opačnú k Rusku, a naše chápanie je formované touto [dichotómiou], nie skutočnou politikou a reformami EÚ,“ povedal historik skúmajúci dejiny strednej a východnej Európy a ľavicový aktivista Vladyslav Starodubcev.
„EÚ sa v mnohých aspektoch snaží uzavrieť pred svetom a byť klubom bohatých krajín. Zároveň sa EÚ prezentuje ako nespochybniteľná morálna sila a reprezentant regiónu. Krajiny na hraniciach EÚ sú však vylúčené z prijímania rozhodnutí, ktoré majú na ne vplyv, a stávajú sa nárazníkmi pre EÚ alebo zónami pre obchodnú expanziu EÚ,“ zdôraznil Starodubcev.
„V demokratických krajinách je na to zrejmá odpoveď: v ničom sa nerozhoduje o nás bez nás,“ zdôraznil.
Pre samotnú EÚ podľa neho rozšírenie, prijatie Ukrajiny a ďalších kandidátskych krajín znamená „príležitosť získať väčšiu medzinárodnú, morálnu, hospodársku a regulačnú moc – a šancu vyhnúť sa stagnácii a zmeniť rovnováhu síl [v regióne]“.
Žarova dodala, že tempo rozširovania EÚ bude teraz závisieť nielen od toho, či integrácia novej krajiny prebehne hladko, ale aj od novej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Ak bude podporovať miestnych výrobcov a obmedzovať dodávky európskych výrobkov na americké trhy, Európa ich bude musieť niekde predávať,“ poznamenala.
Pokiaľ ide o nový individuálny prístup k prijímaniu jednotlivých kandidátskych krajín do Únie, „prístup bol vždy individuálny a bude ešte individuálnejší, pretože prijatie nových členov si vyžaduje konsenzus súčasných členov,“ tvrdí Žarová.
„Vývoj regulácií a sociálnych, ekonomických a ekologických požiadaviek a záruk pre obyvateľstvo ešte viac sťažuje hľadanie konsenzu,“ uviedla expertka.
Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
