Utorkové hlasovanie potvrdilo, že ľudovci, socialisti, liberáli a zelení sa snažili vytvoriť podľa vlastných vyjadrení „ochranné pásmo“ a nepustiť do predsedníctva Európskeho parlamentu kandidátov frakcií Patrioti pre Európu a ESN. Slovensko získalo v Európskom parlamente jeden zo 14 podpredsedníckych postov. Vo voľbách, ktoré sa konali v utorok večer v štrasburskom sídle europarlamentu, nebol do vedenia […]
Menej ako 1 min. min.
Utorkové hlasovanie potvrdilo, že ľudovci, socialisti, liberáli a zelení sa snažili vytvoriť podľa vlastných vyjadrení „ochranné pásmo“ a nepustiť do predsedníctva Európskeho parlamentu kandidátov frakcií Patrioti pre Európu a ESN.
Slovensko získalo v Európskom parlamente jeden zo 14 podpredsedníckych postov. Vo voľbách, ktoré sa konali v utorok večer v štrasburskom sídle europarlamentu, nebol do vedenia zvolený žiaden z poslancov zastupujúcich krajnú pravicu.
V prvom kole hlasovania sa podarilo vybrať 11 podpredsedov z ôsmich členských krajín a zo štyroch takzvaných proeurópskych politických frakcií. Po druhom kole platí, že podpredsedami budú zástupcovia desiatich krajín a šiestich frakcií.
Zo 720-členného europarlamentu v utorok hlasovalo 701 poslancov a kandidáti na podpredsedu museli získať najmenej 333 hlasov. V druhom kole hlasovalo 674 poslancov a stačilo získať 305 hlasov.
Vedúci ľudovci
Najviac hlasov (604) získala už v prvom kole nemecká poslankyňa Sabine Verheyen, druhá bola poľská expremiérka a europoslankyňa Ewa Kopacz (572) a tretí najvyšší počet hlasov (478) si pripísal Španiel Esteban González Pons. Všetci traja pochádzajú z Európskej ľudovej strany (EPP).
Nemecká poslankyňa Katarina Barley z frakcie Socialistov a demokratov (S&D) získala 450 hlasov a socialistka Pina Picierno z Talianska 405 hlasov. Za ňou nasledoval ďalší socialista Victor Negrescu z Rumunska (394 hlasov), a potom slovenský europoslanec Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) s 393 hlasmi.
V prvom kole získala dostatok hlasov aj socialistka Christel Schaldemose z Dánska (378), socialista Javi López zo Španielska (377), belgická expremiérka a liberálna poslankyňa Sophie Wilmés (371), a taktiež rumunský europoslanec Nicolae Štefanuta (347) od Zelených.
Ostatní kandidáti nezískali dostatok hlasov a v druhom kole sa rozhodlo o zvyšných troch menách. Najviac hlasov (490) dostal Roberts Zile z Lotyšska z radov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Talianka Antonella Sbernová taktiež z ECR (314), a potom francúzsky poslanec Younous Omarjee zo skupiny Ľavica (311).
Podpredsednícke funkcie nezískali Fabrice Leggeri z Francúzska z Patriotov pre Európu (177), Češka Klára Dostálová taktiež od patriotov (117) a ani Ewa Zajaczkowska-Herniková z Poľska z frakcie Európa suverénnych národov (ESN), ktorá v druhom kole dostala len 46 hlasov.
„Hrádza proti extrémizmu“
Hlasovanie potvrdilo, že europoslanci z tzv. proeurópskych rodín – ľudovci, socialisti, liberáli a zelení – sa snažili vytvoriť podľa vlastných vyjadrení „ochranné pásmo“ a nepustiť do predsedníctva Európskeho parlamentu kandidátov frakcií Patrioti pre Európu a ESN, združujúcich populistické, krajne pravicové, euroskeptické či prorusky zamerané strany.
Dvaja kandidáti patriotov v prvom kole však získali každý viac než 200 hlasov a členka ESN 102 hlasov, čo znamená, že tieto frakcie majú skrytú podporu aj medzi členmi iných politických skupín.
Frakcia ECR, ktorá sa označuje za „eurorealistickú“, sa podľa pozorovateľov čoraz viac snaží dostať do politického stredu a byť akceptovanou najmä v tábore ľudovcov.
Predsedníctvo europarlamentu tvorí 14 podpredsedov a päť kvestorov spolu s predsedom. Voľby kvestorov sa budú konať v stredu.
