Ruské sily sa začali sťahovať z Náhorného Karabachu. Toto sporné územie vlani na úkor arménskych separatistov ovládol po bleskovej ofenzíve opäť Azerbajdžan. Oznámil to v stredu Kremeľ, informuje agentúra AFP. Azerbajdžanské médiá tento týždeň informovali, že ruskí vojaci opúšťajú svoje pozície v Náhornom Karabachu, kam ich vyslali v rámci prímeria sprostredkovaného Moskvou medzi Arménskom a Azerbajdžanom […]
Menej ako 1 min.
min.
Ruské sily sa začali sťahovať z Náhorného Karabachu. Toto sporné územie vlani na úkor arménskych separatistov ovládol po bleskovej ofenzíve opäť Azerbajdžan. Oznámil to v stredu Kremeľ, informuje agentúra AFP.
Azerbajdžanské médiá tento týždeň informovali, že ruskí vojaci opúšťajú svoje pozície v Náhornom Karabachu, kam ich vyslali v rámci prímeria sprostredkovaného Moskvou medzi Arménskom a Azerbajdžanom v roku 2020. Médiá zverejnili i videá odchádzajúcich ruských obrnených vozidiel.
„Je to pravda,“ reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov o správach azerbajdžanských médií. Viac detailov však neposkytol.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny, začiatkom 90. rokov a v roku 2020. Rusko vyslalo mierovú misiu zloženú z asi 2000 príslušníkov armády do Náhorného Karabachu v rámci dohody o ukončení šesťtýždňovej krvavej ofenzívy v roku 2020, počas ktorej azerbajdžanské sily dobyli rozsiahle časti tohto sporného územia.
Baku napokon Náhorný Karabach ovládlo vlani v septembri po bleskovej ofenzíve. Región podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ho prevažne Arméni. Väčšina z nich odtiaľ však vlani ušla, keď Azerbajdžan získal v oblasti kontrolu.
Vlaňajší konflikt týkajúci sa Karabachu narušil vzťahy medzi Ruskom a Arménskom, tradičnými spojencami. Arménsky premiér Nikol Pašinjan Rusko opakovane kritizoval za to, že nezasiahlo a nepostavilo sa na stranu jeho krajiny, ktorá podľa neho čelila agresii Azerbajdžanu.
Arménsko nedávno v podstate vystúpilo z Ruskom vedenej Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a pristúpilo k Medzinárodnému trestnému súdu, a to napriek námietkam zo strany Moskvy. Krajina tak má povinnosť zatknúť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak vstúpi na jej územie. Medzinárodný trestný súd totiž na šéfa Kremľa vydal zatykač za vojnové zločiny páchané na Ukrajine aj s nimi súvisiacu deportáciu ukrajinských detí do Ruska.
Arménsko a Azerbajdžan sa v súčasnosti snažia vyrokovať širšiu mierovú dohodu, na základe ktorej by Azerbajdžan mohol získať ešte väčšiu kontrolu nad týmto sporným územím.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
