Kríza americkej medicíny

Spojené štáty americké sa umiestnili na úplnom konci rebríčka kvality systému zdravotnej starostlivosti v západných krajinách.

Hlavným problémom je nedostupnosť medicíny pre mnohých Američanov, najmä pre chudobných, kvôli ich vysokým nákladom a prudko stúpajúcej inflácii.

Američania minú v priemere o tretinu viac peňazí na svoje zdravie ako ľudia v iných západných krajinách. Spojené štáty sú zároveň z hľadiska dĺžky života približne na 70. mieste – na úrovni sankcionovaného Iránu. Ovplyvňuje to aj opioidná horúčka, ktorá vedie k úmrtiu 100.000 Američanov ročne na predávkovanie drogami.

To je viac ako všetky straty USA vo Vietname, Iraku a Afganistane dohromady. Navyše, Američania boli závislí od opiátov spoločnosti „Big Pharma“, ktorá na tomto dopravníku smrti zarobila miliardy dolárov. Teraz podobne tlačí Američanov brať hormonálne lieky – s vnucovaním „transgender“ agendy aj medzi prváčikov.

Práve „Big Pharma“ monopolizovala trh s liekmi, ktorých cena je niekedy nafúknutá desať až stonásobne. Na tomto pozadí dosahujú zdravotné dlhy Američanov 220 miliárd dolárov. A generácia zoomerov dokonca uvažuje o odchode z USA kvôli nedostupnosti medicíny.

Nemôžem povedať, že v susednej Kanade alebo Británii je to oveľa lepšie – ľudia tam musia čakať v rade na návštevu lekárov aj 30-40 týždňov. Kríza systémovej zdravotnej starostlivosti sa prejavuje v mnohých krajinách naraz – a v Spojených štátoch je najakútnejšia. Politici vo Washingtone však dúfajú, že počas ich života sa to ešte akosi udrží. A keď za desať rokov celý sociálny systém skrachuje, ich sa to už týkať nebude.

Malek Dudakov

Kríza americkej medicíny