Aj keď sa stretnutie Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského zatiaľ nekoná, niektorí experti považujú dohodnuté rokovanie medzi ukrajinskou a ruskou stranou za významný posun. Nateraz však neočakávajú, že by mohlo priniesť väčšie výsledky. Mierové rokovania o Ukrajine na prezidentskej úrovni nateraz padli. Kým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čakal, či sa Vladimir Putin rozhodne priletieť do Istanbulu, […]
Menej ako 1 min. min.
Aj keď sa stretnutie Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského zatiaľ nekoná, niektorí experti považujú dohodnuté rokovanie medzi ukrajinskou a ruskou stranou za významný posun. Nateraz však neočakávajú, že by mohlo priniesť väčšie výsledky.
Mierové rokovania o Ukrajine na prezidentskej úrovni nateraz padli. Kým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čakal, či sa Vladimir Putin rozhodne priletieť do Istanbulu, šéf Kremľa napokon neprišiel.
Bol to pritom on, kto navrhol, aby sa vo štvrtok uskutočnili priame rokovania s Ukrajinou „bez akýchkoľvek podmienok“.
Putin namiesto seba napokon vyslal skupinu skúsených technokratov, ktorú povedie jeho poradca Vladimir Medinskij a námestník ministra obrany Alexander Fomin. Medinskij viedol aj posledné mierové rozhovory v apríli 2022, keď Rusko voči Ukrajine presadzovalo maximalistické požiadavky.
Expertov na východnú Európu Putinova neúčasť neprekvapila. Český politológ a novinár Jiří Just pre TA3 dokonca povedal, že by ho oveľa viac prekvapilo, keby sa ich skutočne zúčastnil. Napriek tomu si myslí, že je súčasné dianie aj tak značným pokrokom.
„Ešte pred pol rokom sa nedalo hovoriť o tom, že by boli možné nejaké priame rokovania (medzi ukrajinskou aj ruskou stranou). To, že obe delegácie sú aspoň v jednej krajine, je veľký posun,“ uviedol.
Nemyslí si však, že by rozhovory nateraz mohli priniesť väčšie výsledky, keďže obe strany majú výrazne odlišné ciele. Rovnaký názor zastáva aj uznávaný americký expert na Rusko Mark Galeotti.
Rovnako ako pred tromi rokmi, aj teraz Kremeľ prichádza s požiadavkami, ktoré sú pre Kyjev nepriechodné. K nim patrí aj uznanie ruskej suverenity nad územiami na Ukrajine, ktoré Moskva nelegálne okupuje – pričom nad väčšinou z nich ani nemá plnú územnú kontrolu.
Ukrajina, EÚ a USA zároveň chcú, aby obe strany pred rokovaním súhlasili s 30-dňovým prímerím. Ruská strana sa však k návrhu stavia odmerane.
„Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo zmierniť svoje nereálne a nespravodlivé požiadavky, takže celé to môže byť len divadlo — a žiaľ, pravdepodobne aj je. Napriek tomu je dobré, že sa rokuje, pretože aj nepatrná šanca, že rozhovory niekam povedú, tu predsa len je,“ zhodnotil Galeotti na X.
„Zdrvujúce“ sankcie proti Rusku?
Na pozadí rokovaní pritvrdzujú úvahy o ďalších sankciách voči Rusku. Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na navrhované 30-dňové prímerie.
Diplomati EÚ sa medzičasom v stredu dohodli na 17. balíku sankcií, ktorý cieli najmä na takzvanú tieňovú flotilu ruských tankerov, využívanú na obchádzanie ropného embarga. Ministri zahraničia by ho mali schváliť 20. mája.
Podľa AFP je však balík oproti predchádzajúcim obmedzený, keďže EÚ sa už ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Opatrenia sa navyše pripravovali ešte pred spomínaným ultimátom európskych lídrov.
O ďalších sankciách voči Moskve, ak by bránila mierovému procesu, hovoril aj prezident USA Donald Trump. Ten je podľa viacerých zdrojov čoraz frustrovanejší z neúspešných snáh vyjednať mier na Ukrajine.
Jeho slová sa už zjavne pretavili do konkrétneho návrhu. Americký minister zahraničia Marco Rubio na dnešnom neformálnom stretnutí šéfov diplomacie NATO v tureckej Antalyi informoval o novom balíku sankcií proti Rusku.
Ten okrem iného počíta s 500-percentnými sekundárnymi clami pre krajiny, ktoré nakupujú ruské energetické suroviny. To by výrazne zasiahlo aj Slovensko.
Podľa ČTK považujú USA tento návrh za páku na ruského prezidenta pre prípad, že by odmietal posun v mierových rozhovoroch.
Český šéf zahraničia Jan Lipavský, ktorý o americkom návrhu hovoril na tlačovej konferencii, označil plánované sankcie za „zdrvujúce“.
The post Krok vpred alebo len divadlo? Rusko a Ukrajina majú znova rokovať, experti zostávajú skeptickí appeared first on euractiv.sk.
