Extrémy počasia stáli v roku 2023 nemecké poisťovne o 1,7 miliardy eur viac ako rok predtým, len krupobitie spôsobili na autách škody za dve miliardy eur. Stratám sa podľa expertky na klimatické riziká nevyhnú ani Slováci, ktorí ich dlhodobo podceňujú. Extrémy počasia stáli minulý rok nemecké posťovne rekordné sumy – vyšplhali sa až do výšky […]
Menej ako 1 min. min.
Extrémy počasia stáli v roku 2023 nemecké poisťovne o 1,7 miliardy eur viac ako rok predtým, len krupobitie spôsobili na autách škody za dve miliardy eur. Stratám sa podľa expertky na klimatické riziká nevyhnú ani Slováci, ktorí ich dlhodobo podceňujú.
Extrémy počasia stáli minulý rok nemecké posťovne rekordné sumy – vyšplhali sa až do výšky 5,7 miliardy eur, uviedla Nemecká asociácia poisťovní (GDV) pre portál Clear Energy Wire.
„Je to o 1,7 miliardy eur viac ako v roku 2022,“ upozornil šéf GDV Jörg Asmussen. Škody na motorových vozidlách spôsobené krupobitím dosiahli dve miliardy eur. Podľa asociácie poisťovní stoja za rekordnými škodami na automobiloch okrem čoraz častejších extrémnych prejavov počasia aj vysoké náklady na prácu v autoservisoch a zvýšenie cien náhradných dielov.
Najviac utrpeli spolková krajina Bavorsko so škodami vo výške vyše dvoch miliard eur a Hesensko s 892 miliónmi eur.
„Alpský región a nízke pohoria Taunus a Odenwald v Hesensku boli obzvlášť často zasiahnuté krupobitím,“ objasňuje Asmussen.
Investičná medzera
Povinné poistenie – téma, o ktorej sa v Nemecku intenzívne diskutuje, nie je podľa neho riešením. Namiesto toho by vláda mala zaviesť opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy, ktoré by zabezpečili lepšiu odolnosť pred extrémnymi poveternostnými javmi.
Podľa Európskej centrálnej banky (ECB) členské štáty Únie podceňujú riziko škôd spôsobené prívalovými dažďami, vetrom či suchom, ktoré sú čoraz častejšie v dôsledku meniacej sa klímy. V Európe je preto poistená len asi štvrtina celkových ekonomických strát spôsobených extrémnymi klimatickými udalosťami.
Poisťovne zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane podnikov a ľudí pred katastrofickými škodami spôsobenými klímou, lebo sú schopné rýchlo poskytnúť financie na obnovu, zdôrazňujú ECB a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov – EIOPA. Vysoká miera krytia a rýchle výplaty môžu teda podstatne zmierniť ekonomické škody.
Môžu tiež znížiť náklady daňových poplatníkov na vládne kompenzácie, ktoré väčšinou nahrádzajú nepoistené straty.
Poistená je v súčasnosti len štvrtina potenciálnych strát spôsobených klimatickými katastrofami v Európe. Podľa EIOPA je Slovensko v tej horšej polovičke. Poistených je do 20 percent majetku občanov a firiem. V Taliansku a Grécku, ktoré bývajú pravidlne zasiahnuté povodňami a požiarmi je v súčasnosti miera postenia len päť percent.
Podľa predsedníčky slovenských aktuárov Márie Kamenárovej ide o takzvanú medzeru v poistnej ochrane (insurance protection gap).
„Znamená to, že európske štáty a ich obyvatelia nie sú v dostatočnej miere poistení proti extrémnym prejavom počasia. Tie môžu zničiť všetky aktíva, ktoré sú v určitej postihnutej oblasti – majetky, domy a autá. Tu už nehovoríme iba o škodách na majetku občanov, ale aj na majetku štátu,“ povedala v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
Nepoistiteľné lokality
ECB a EIOPA sa obávajú, že čím ničivejšie a častejšie budú extrémne prejavy počasia, miera krytia sa ešte viac zníži. Poistenie bude totiž v niektorých oblastiach s častým výskytom extrémov také drahé, že si ho domácnosti a firmy nebudú môcť dovoliť. Druhým faktorom je, že poisťovatelia nechcú poisťovať majetok v rizikových oblastiach. Poisťovne si preto musia vyberať, ktoré riziká akceptujú a ktoré nie.
Ak je pravdepodobnosť škôd príliš vysoká, je to pre poisťovňu jasná strata a preto musí stanoviť vysoké poistné, vysvetľuje Kamenárová. Aj poisťovne totiž musia byť poistené u zaisťovní, čo je väčšia finančná inštitúcia, ktorá jej poskytne ochranu práve v prípade extrémnych udalostí.
Ak má poisťovňa príliš veľa klientov z rizikových lokalít a sama sa nemôže poistiť, v prípade vzniku extrémnych škôd môže tak ohroziť schopnosť poskytnúť ochranu ďalším svojim klientom, ktorí nemajú také vysoké riziká. „To by bolo nefér voči tým klientom, ktorí majú menšie riziká. Ak to poisťovňa finančne neustojí a skrachuje, tak potom sú ohrození všetci klienti,“ zdôrazňuje expertka.
Slovensko riziká podceňuje
„Najvyššou prioritou by malo byť plánovanie, výstavba a renovácia prispôsobené zmene klímy,“ myslí si Asmussen. Po smrtiacich záplavách v lete v roku 2021 nemecké poisťovne zaznamenali najvyšší objem škôd spôsobených prírodnými katastrofami vo výške 12,6 miliardy eur. Škody spôsobené extrémnym počasím v Nemecku dosiahli v roku 2021 viac ako 80 miliárd eur, čo zahŕňa aj nepoistené škody, uvádza správa ministerstva hospodárstva.
Nízke poistné krytie domácností a firiem znamená, že škody kompenzuje verejný sektor. Národné vlády teda hrajú pri adaptácii a prevencii veľkú rolu. Medzi preventívne opatrenia patria napríklad protipovodňové múry, ale aj vytváranie fiškálnych rezerv, ako sú národné rezervné fondy pre núdzové situácie.
Úlohu štátu vidí Kamenárová v tom, že vypracuje aktuálne povodňové mapy, ktoré Slovensko nemá. „Občania a obce tak budú vedieť, kde nemajú stavať, lebo sú to oblasti so zvýšeným rizikom. Môžu teda robiť rozhodnutia, ktoré sú pre nich výhodnejšie. Slovensko v tejto pomoci občanom a samosprávam zaostáva za okolitými krajinami,“ objasňuje.
Základom podľa nej je, aby sa nové domy nestavali napríklad na svahoch s rizikom zosuvu, v záplavových alebo lavínových oblastiach. „Riešením je v týchto oblastiach nestavať novostavby. Skrátka to nie sú oblasti, ktoré sú vhodné na dlhodobý spokojný život. Keby som vedela, že niekde príde každých päť rokov tornádo, tak by som tam nechcela bývať,“ dodáva.
