Kryptomeny: Ignorovaný pokrok pod volatilitou trhu

Zatiaľ čo kryptotrhy prežívajú ďalšie kolo prudkých výpredajov a Bitcoin klesá pod 67 000 dolárov, jeden z najvplyvnejších mysliteľov v krypto priestore, Balaji Srinivasan, prichádza s úplne iným pohľadom. Podľa neho súčasná krátkodobá volatilita a denné pohyby cien úplne zakrývajú skutočný, fundamentálny vývoj decentralizovaných technológií.

V nedávnom príspevku (5. február 2026) a v niekoľkých rozhovoroch z prelomu januára a februára Srinivasan otvorene vyhlásil:

„Skutočný vývoj kryptomien je ignorovaný trhmi posadnutými volatilitou, zatiaľ čo decentralizované siete sa potichu pripravujú na nahradenie zlyhávajúcich globálnych inštitúcií a pretváranie ekonomiky, správy a koordinácie.“

Tento pohľad nie je len optimistickým heslom – ide o logické pokračovanie jeho dlhodobej tézy o Network State (sieťový štát), ktorú rozpracoval už v rokoch 2022–2024.

Prečo trhy vidia len padajúce grafy?

Srinivasan poukazuje na klasický rozpor medzi krátkodobým špekulatívnym trhom a dlhodobou technologickou realitou:

• Trhy dnes oceňujú kryptomeny takmer výlučne cez prizmu rizikového apetítu, makroekonomických dát a nálady voči technologickým akciám.
• Keď klesá Nasdaq alebo sa zvyšujú obavy z recesie, padajú aj Bitcoin, Ethereum aj altcoiny – často úplne nezávisle od ich vnútorného pokroku.
• Denné výkyvy o 5–15 % vytvárajú dojem, že sa „nič nedeje“, hoci pod povrchom sa buduje infraštruktúra, ktorá môže v nasledujúcich 5–15 rokoch zásadne zmeniť fungovanie spoločnosti.

Čo sa podľa Balajiho deje „potichu“?

Srinivasan vo svojich najnovších vyjadreniach (január–február 2026) zdôrazňuje niekoľko kľúčových oblastí, kde decentralizované siete už dnes ukazujú reálnu silu a škálovateľnosť:

1. Decentralizované financie (DeFi) ako nepretržitý, nespoliehajúci sa systém
   → Scalable smart kontrakty bežia 24/7 bez prerušenia už roky
   → Decentralizované burzy (DEX) spracovávajú miliardy dolárov denne bez jediného „výpadku servera“ centrálnej inštitúcie
2. Decentralizovaná identita a digitálne vlastníctvo
   → Projekty ako Worldcoin, ENS, decentralized ID systémy a ZK-proof identity sa stávajú použiteľnými
   → Ľudia si môžu prenášať svoje digitálne aktíva, reputáciu aj identitu bez závislosti na pasoch, bankách či vládnych databázach
3. Decentralizované sociálne siete a koordinácia
   → Alternatívy k Twitteru/X, YouTube, Facebooku (Nostr, Farcaster, Lens, atď.) získavajú trakciu práve v čase, keď tradičné platformy čelia čoraz väčšej kritike za cenzúru a centralizáciu
4. Kryptografia ako nový základ vlastníctva
   → Balaji opakovane tvrdí: „Všetok majetok sa stane kryptografiou“ – od peňazí, cez akcie, nehnuteľnosti až po autá a duševné vlastníctvo bude v budúcnosti zabezpečené kryptograficky, nie centrálnymi registermi
5. Network States ako praktická alternatíva
   → Startupové komunity, cloudové mestá a fyzické prototypy (Network School a podobné projekty) už existujú
   → Cieľ: vytvoriť komunity s vlastnou menou, pravidlami a koordináciou, ktoré môžu konkurovať tradičným štátom

Prečo je to dôležitejšie ako aktuálna cena BTC?

Srinivasan explicitne hovorí:

„Nikdy som nebol viac bullish na krypto ako teraz – a to aj napriek tomu, že dnešná cena to vôbec neodráža.“

Podľa neho ide o klasický jav technologických revolúcií:

• Internet v rokoch 1999–2002 tiež padal o 80–90 %, zatiaľ čo sa stavala základná infraštruktúra
• Mobilné telefóny a sociálne siete v rokoch 2008–2012 boli mnohými považované za bublinu
• Dnes sa podobný príbeh odohráva v krypto priestore – len s oveľa vyššou rýchlosťou a globálnym dosahom

Záver – dve paralelné reality

Momentálne žijeme v dvoch paralelných svetoch:

• Trhový svet (krátkodobý): volatilita, strach, výpredaje, korelácia s akciami, makro data
• Technologický svet (dlhodobý): budovanie odolných, necenzurovateľných, globálnych systémov, ktoré môžu nahradiť zlyhávajúce inštitúcie 20. storočia

Balaji Srinivasan stavia na strane druhej reality. Tvrdí, že história ukáže, ktorá z týchto dvoch perspektív bola správna – a že tá prvá (trhová) bude v nasledujúcich rokoch čoraz viac irelevantná.

Otázka teda nie je, či Bitcoin dnes stojí 66 000 alebo 126 000 dolárov.
Otázka je, či budeme o 10 rokov stále závislí od centrálnych bánk, veľkých technologických monopolov a tradičných vlád – alebo či sa väčšina koordinácie, vlastníctva a správy presunie do decentralizovaných sietí.

Srinivasan si je istý tou druhou možnosťou. A presne preto hovorí, že nikdy nebol na krypto viac bullish – aj uprostred najväčšieho výpredaja za posledné mesiace.

Príspevok Kryptomeny: Ignorovaný pokrok pod volatilitou trhu je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.