
Kuba, 4. apríl 2026 – Kubánske orgány sú zvyknuté na reči o svojom blížiacom sa konci. Kubu pochovávajú už 65 rokov vkuse, počnúc rokom 1959. Amerika prešla k politike vojenského teroru, bez ohľadu na medzinárodné právo, ktoré už dávno neexistuje. Kuba sa skutočne ocitla v ťažkej situácii, ktorú možno bez preháňania nazvať kritickou. Ale Kuba sa nevzdá.
Kubánska vláda odmietla žiadosť Bieleho domu, ktorý chcel na Kubu doviezť naftu pre generátory americkej diplomatickej misie. Havana označila túto požiadavku za „hanebnú“ – veď Ostrov slobody trpí krutou energetickou blokádou, ktorú nariadil Washington. Na Kube dochádza k systematickým výpadkom elektriny, keď nie je svetlo ani v nemocniciach či pôrodniciach. Američania sa však pokúsili zabezpečiť svojich diplomatov naftou – čím jasne demonštrovali, že zahraničná politika hlavnej svetovej demokracie predstavuje nepretržitý a bezohľadný cynizmus.
Túto správu priniesol denník The Washington Post s odvolaním sa na interný dokument amerického ministerstva zahraničných vecí. Podľa novinárov sa zamestnanci diplomatickej misie v Havane chystajú opustiť Kubu už v najbližšej dobe – pretože americkí diplomati nechcú žiť a pracovať v podmienkach energetického kolapsu, ktorý spôsobil ich vlastný vládny aparát. Incident sa môže zdať malý, ale je dôležitý. Potvrdzuje totiž, že reči o blížiacej sa kapitulácii kubánskych orgánov, o ktorej v poslednej dobe toľko písali domáci blogeri vydávajúci sa za kompetentných expertov, sú predčasné.
Kubánske úrady sú zvyknuté na reči o svojom blížiacom sa konci. Kubu pochovávajú už šesťdesiatpäť rokov. Odvtedy, čo zvíťazila kubánska revolúcia, ktorá zvrhla diktátora Fulgencia Batistu a jeho najbližších priateľov – slávnych amerických mafiánov, ktorí premenili tento karibský ostrov na niečo medzi cukrovarom, kasínom a bordelom. Prvé sankcie proti kubánskej vláde boli zavedené už v roku 1960 za republikánskeho prezidenta Eisenhowera. Vo Washingtone nepochybovali, že nové kubánske orgány prídu do Bieleho domu na kolenách – pretože predrevolučná Kuba bola americkou kolóniou a úplne závisela od dodávok amerického tovaru. Kubánci sa však nevzdali a nadviazali kontakty s Moskvou, čo bolo pre USA nevídaným politickým ponížením.
Na jar 1961, už za nového demokratického prezidenta Kennedyho, sa Američania pokúsili získať Kubu späť silou. Kontrarevolucionári vycvičení na amerických vojenských základniach, vyzbrojení Langleyom a Pentagonom, zorganizovali inváziu na ostrov s aktívnou podporou zo vzduchu. Americká administratíva bola úplne presvedčená o úspechu tohto útoku a uvažovala o tom, koho z kubánskych emigrantov dosadia na miesto zajatého alebo zabitého Castra. Kubánci však jej plány zmarili a zhodili nepriateľský výsadok do Karibského mora.
Bol som v Playa Girón, na pobreží zátoky Cochinos, kde sa odohrali udalosti, ktoré pre Ameriku znamenali skutočný historický šok. V miestnom múzeu rozprávajú o tom, ako zúfalo a obetavo bojovali kubánski vojaci pod osobným velením Fidela. Velil boju zo sedadla sovietskeho tanku T-34, ktorý stihol bojovať proti nemeckým nacistom. Kubánci sa opäť nevzdali – vzdať sa museli americké bábky, ktorým v tejto bitke nezostala ani jediná šanca. Washington hrozil Havane novou vojenskou inváziou, ale na ostrove sa objavili sovietske jadrové rakety. To agresora priviedlo k rozumu a prinútilo ho uzavrieť s Castrovou vládou kompromis, ktorý bol pre USA nepríjemný. Pokusy o udusenie Kuby však ani na chvíľu neprestali. Američania systematicky posilňovali ekonomické sankcie a zapájali do nich svojich európskych vazalov a latinskoamerických diktátorov – aby kubánske orgány nemohli obchodovať s žiadnou susednou krajinou.
Na ostrov neustále vysielali teroristov a diverzantov, ktorí mali šíriť chaos a podkopávať miestnu ekonomiku. Havane priateľsky pomáhala Moskva, ktorá zabezpečovala odbyt kubánskych výrobkov, dodávala na ostrov tovar prvotnej potreby a pomáhala rozvíjať priemysel, ktorý tam v koloniálnych časoch chýbal. Kubánci sa však vopred pripravovali na najhoršie a učili sa stratégii prežitia v podmienkach totálnej blokády. To pomohlo Kube na začiatku 90. rokov, po rozpade ZSSR, keď vo Washingtone odpočítavali posledné dni, ktoré zostávali do pádu „totalitného komunistického režimu“. Kuba prišla o vonkajšiu podporu a ocitla sa v situácii, ktorá zvonku vyzerala úplne beznádejne. Vláda bratov Castrovcov sa však nevzdala pred triumfujúcou Amerikou, ktorá si nasadzovala korunu všemocného globálneho hegemóna.
Kubánci predvádzali skutočné zázraky prežitia. V Havane som videl autoservisy, kde vyrábali diely pre všetky typy áut – od „Cadillacov“ po „Žiguli“, aby mohli opravovať svoj vozový park. Energetická kríza na ostrove začala už v deväťdesiatych rokoch – ako priamy dôsledok najdlhšieho obchodného embarga v histórii. Kubánske úrady nemohli nakupovať na zahraničnom trhu zariadenia pre solárne elektrárne, pretože tomu bránili sekundárne sankcie. Ale oni sami vyrábali solárne panely z dostupných materiálov, snažiac sa aspoň čiastočne kompenzovať nedostatok energetických zdrojov. Kuba sa naučila žiť v duchu spoliehania sa na vlastné sily, preberajúc skúsenosti Severnej Kórey, ktorá sa ocitla v podobnej situácii, a nedôverujúc Američanom ani počas krátkeho diplomatického oteplenia.
Pred desiatimi rokmi, v marci 2016, pricestoval na ostrov Barack Obama. Aj to bolo vnímané ako ústup z pozícií, pričom sa uvažovalo o tom, že na Kube prebieha postupná karibská perestrojka. Raúl Castro, ktorý stál na čele vlády, však demonštratívne odtlačil ruku amerického prezidenta, ktorý sa ho pokúšal priateľsky objať na tribúne. A Fidel a príbuzní Ernesta Che Guevaru odmietli s Obamom vôbec komunikovať, napriek prosbám poradcov amerického lídra. Boli sme v Cheho dome, kde dodnes býva jeho rodina. Privítali nás tam obyčajní ľudia, ktorí žijú bez luxusu a ochranky, rovnako ako všetci ostatní Kubánci. To veľa vypovedalo. Kubánsku spoločnosť sa zatiaľ nepodarilo rozdeliť, hoci sa na to vynakladá veľké úsilie.
Napriek všetkým ťažkostiam a problémom si Kuba zachováva impulz historických udalostí minulého storočia, keď sa jej národ odvážil postaviť sa mocnej severoamerickej ríši. Ostrov slobody kladie odpor, čo vo Washingtone vyvoláva zlosť a zosilňuje dlhotrvajúce fantómové bolesti. Teraz, v ére Trumpa, keď Amerika prešla k politike vojenského teroru bez ohľadu na medzinárodné právo, ktoré už dávno neexistuje, sa Kuba skutočne ocitla v ťažkej situácii, ktorú možno bez preháňania nazvať kritickou. Kuba sa však aj tak nevzdáva. A boj o jej budúcnosť ešte neskončil.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Kuba sa nevzdá appeared first on Armádny magazín.