Vojna na Ukrajine zásadne zmenila európske uvažovanie o bezpečnosti a ukončila predstavu, že mier je samozrejmosťou. Zhodujú sa na tom analytici oslovení ČTK. Európa čelí bezpečnostným hrozbám a musí tomu prispôsobiť svoju obranu, ako aj spôsob strategického uvažovania. Štáty sa podľa analytikov vydali správnym smerom, keď postupne posilňujú obranné schopnosti a zvyšujú výdavky na obranu, […]
Menej ako 1 min. min.
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila európske uvažovanie o bezpečnosti a ukončila predstavu, že mier je samozrejmosťou. Zhodujú sa na tom analytici oslovení ČTK.
Európa čelí bezpečnostným hrozbám a musí tomu prispôsobiť svoju obranu, ako aj spôsob strategického uvažovania. Štáty sa podľa analytikov vydali správnym smerom, keď postupne posilňujú obranné schopnosti a zvyšujú výdavky na obranu, kľúčovým faktorom však zostáva čas, pretože ide o dlhodobý proces.
Zmena bezpečnostnej situácie
Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni. Slovo vojna bolo pred tým takmer tabu, zatiaľ čo mier bol považovaný za prirodzený stav vecí, uviedol Vlastislav Bříza z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.
Tento prístup podľa neho viedol k dlhodobému podfinancovaniu obrany a oslabeniu bezpečnostných štruktúr. „Vojna na Ukrajine prebudila Európu z pohodlného spánku,“ povedal.
Podpora Ukrajiny je podľa Břízu súčasne strategickou investíciou do vlastnej bezpečnosti. „Ukrajina za nás kupuje čas a umožňuje nám dozbrojiť, posilniť vlastné kapacity a pripraviť sa na prípadnú eskaláciu,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že cieľom nie je nevyhnutne príprava na vojnu, ale odstrašenie.
„Impérium, ktoré chce expandovať, možno zastaviť len vtedy, ak narazí na dostatočne silného protivníka. Nie preto, že by k vojne nevyhnutne došlo, ale preto, aby k nej vôbec dôjsť nemohlo. Pripravenosť a sila minimalizujú riziko konfliktu,“ myslí si.
Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky poukázal na to, že napriek vnútorným sporom si Európa dokázala zachovať jednotný postoj voči Rusku. „Viac ako tri a pol roka európsky postoj proti Rusku teda drží, aj keď sa určite objavujú trhliny a postupne narastajúce rozdiely,“ uviedol v súvislosti s diskusiami o sankciách a zmrazených ruských aktívach.
Európa zbrojí
Podľa Havlíčka sa zmena bezpečnostného prostredia premietla aj do strategických dokumentov jednotlivých štátov. Česká bezpečnostná stratégia z roku 2023 podľa neho prvýkrát od 1. januára 1993 hovorí o priamom vojenskom ohrození územia ČR. „Jasne to ukazuje na úroveň tenzie v medzinárodných vzťahoch a európskej bezpečnosti,“ uviedol. Podobný posun je podľa neho viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Obaja analytici sa zhodujú, že vnímanie hrozieb sa v Európe líši podľa historickej skúsenosti. Kým štáty východného krídla Severoatlantickej aliancie berú bezpečnostné riziká dlhodobo veľmi vážne, v západnej Európe bol posun pomalší. Podľa Břízu sa to však aj tam mení, čo podľa neho ilustruje napríklad rozsiahla modernizácia nemeckej armády.
Európske štáty sa podľa oboch analytikov postupne prispôsobujú novej realite, zvyšujú obranné výdavky a menia svoje strategické uvažovanie. Proces je však podľa Havlíčka často definovaný frázou „príliš málo a príliš pomaly“. Bříza myslí, že systémovo sa európske štáty vydali správnym smerom a teraz ide predovšetkým o čas a dôslednosť.
Bříza si myslí, že obranná schopnosť však nestojí iba na technike a zbraniach. „Pozostáva z dvoch rovnako dôležitých zložiek, a to z výzbroje a morálky obyvateľov. Môžete mať najmodernejšiu techniku na svete, ale bez odhodlaných ľudí, ktorí sú ochotní ju použiť, nemá žiadnu hodnotu, „povedal.
Havlíček zároveň upozornil, že popri Rusku sa čoraz viac presadzuje tiež Čína ako bezpečnostná hrozba. Spomenul tiež nestabilitu na Blízkom a Strednom východe, ktorá má na Európu dopad, hoci podľa neho menší ako vývoj okolo Ruska a Číny.
