Ukrajina varovala šéfov diplomacie G7, že ak chcú, aby odolávala čoraz ničivejším ruským útokom, musia zmeniť stratégiu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia sa aktívne snaží Kyjevu vyslať ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Ministri G7 uznali, že je nutné dostať na Ukrajinu viac systémov protivzdušnej obrany. Zároveň potleskom privítali ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra […]
Menej ako 1 min.
min.
Ukrajina varovala šéfov diplomacie G7, že ak chcú, aby odolávala čoraz ničivejším ruským útokom, musia zmeniť stratégiu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia sa aktívne snaží Kyjevu vyslať ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
Ministri G7 uznali, že je nutné dostať na Ukrajinu viac systémov protivzdušnej obrany. Zároveň potleskom privítali ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ktorý sa k nim pripojil na druhý deň ich trojdňového stretnutia na ostrove Capri (17. – 19. apríla).
Skupina G7, ktorú tvoria Taliansko, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Veľká Británia, Spojené štáty a zástupcovia Európskej únie, ostro kritizovala dva roky trvajúcu inváziu Ruska na Ukrajinu.
Vojenská pomoc Kyjevu sa však v posledných mesiacoch spomalila, keďže európskym partnerom podľa ich slov dochádza munícia. Americkú vojenskú pomoc zase už niekoľko mesiacov blokujú republikánski zákonodarcovia spriaznení s Donaldom Trumpom, ktorý sa snaží o znovuzvolenie.
Ukrajinský minister Kuleba vyjadril po príchode na ostrov ľútosť nad tým, že zatiaľ čo americké, britské a francúzske sily v sobotu zasiahli proti iránskym raketám, ktoré mierili na Izrael, jeho vlastnej krajine životne dôležité obranné prostriedky stále chýbajú.
„Zdá sa, že stratégia našich partnerov voči Izraelu spočíva v predchádzaní škodám a úmrtiam. V posledných mesiacoch sa však javí, že ich stratégia voči nám na Ukrajine spočíva len v pomoci pri odstraňovaní škôd,“ povedal.
„Takže našou úlohou dnes je nájsť spôsob, ako naši partneri navrhnú mechanizmus, ktorý nám umožní zabrániť aj smrti a ničeniu na Ukrajine.“
Protivzdušné systémy dostanete, uistil šéf NATO
Na štvrtkových rokovaniach G7 (18. apríla) sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý ešte predtým novinárom povedal, že vojenská aliancia sa aktívne snaží Kyjevu čo najskôr vyslať ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
„Pracujeme na možnosti vyslať ďalšie batérie Patriot na Ukrajinu. Vedieme dialóg s niekoľkými krajinami,“ povedal šéf Aliancie.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo Washingtone novinárom povedal, že požiadal o ďalšie zariadenia protivzdušnej obrany a ďalšiu batériu Patriot. Dodal, že potrebujú minimálne sedem týchto systémov.
Šmyhaľ odmietol povedať, koľko systémov Patriot má Ukrajina v súčasnosti s tým, že ide o utajované informácie.
Predstavitelia Spojených štátov a Bieleho domu ukrajinskú delegáciu ubezpečili, že zbrane budú dodané v priebehu niekoľkých týždňov – akonáhle americký Kongres schváli balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 60,8 miliardy dolárov.
„Dúfame, že to bude trvať niekoľko dní, a nie niekoľko týždňov,“ povedal Šmyhaľ.
Vnútropolitické spory spôsobili odklad v pomoci od Spojených štátov. Snemovňa reprezentantov by však mohla už tento víkend konečne hlasovať o balíku, čo ministrom G7 prináša určitú nádej.
Šéf CIA Bill Burns varoval, že ak Spojené štáty Ukrajine neposkytnú ďalšiu vojenskú pomoc, môže už tento rok prehrať vojnu s Ruskom.
Pohľad do Washingtonu
Nemecko už vyhlásilo, že Ukrajine odovzdá jeden systém Patriot. Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vyzval ostatné krajiny EÚ, aby urobili to isté a pomohli tak odvrátiť koordinované ruské útoky na dôležitú ukrajinskú infraštruktúru.
„V opačnom prípade bude energetický systém Ukrajiny zničený. A žiadna krajina nemôže bojovať bez toho, aby mala elektrinu v domácnostiach, v továrňach, a podobne,“ povedal novinárom na ostrove Capri.
„V týchto nepokojných časoch vzbudzuje nádej, že zo strany republikánov v Spojených štátoch teraz prichádzajú signály, že v podpore Ukrajiny možno intenzívne pokračovať,“ uviedla na tlačovej konferencii nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
Ďalšou kľúčovou otázkou, ktorá ostáva predmetom diskusie, je spôsob použitia zisku z približne 300 miliárd dolárov z ruských aktív držaných na Západe na pomoc Ukrajine. Členské štáty EÚ zatiaľ z právnych dôvodov váhajú, či môžu k tomuto kroku pristúpiť.
„Je dôležité, aby sme sa pokúsili dosiahnuť dohodu. Práve o tom tu diskutujeme. Nepochybujem o tom, že nájdeme spôsob, budeme však musieť byť kreatívni a flexibilní,“ reagoval britský minister zahraničných vecí David Cameron.
Šmyhal novinárom vo Washingtone povedal, že s predstaviteľmi Spojených štátov amerických a G7 podrobne diskutoval o tom, ako využiť zmrazené ruské aktíva, a že očakáva určité výsledky v tejto oblasti už tento rok.
Kuleba uviedol, že dúfa, že tento týždeň dostane okamžité prísľuby na dodávky ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot a SAMP/T, ako aj nových západných sankcií, ktoré by sa zamerali na iránsky program výroby dronov, ktoré tento štát následne vyváža do Ruska.
O niekoľko hodín neskôr Spojené štáty a Veľká Británia oznámili, že zavedú nové sankcie voči Iránu zamerané na jeho program bezpilotných lietadiel ako odvetu za útok na Izrael z 13. apríla.
Niektorí ministri G7 však zároveň vyzvali Izrael, aby nezhoršoval už beztak napätú situáciu vlastným protiútokom.
„Vždy vyzývame na obozretnosť a deeskaláciu,“ povedal taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. „Dúfame, že izraelská odpoveď, ktorá pravdepodobne príde, bude preto cielená, a nenaberie rozmery, ktoré by viedli k ďalšej eskalácii.“
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
