Nová Komisia postupne odhaľuje konkrétne body, ktorým sa plánuje počas svojho mandátu venovať. Najnovšie predstavila predsedníčka Ursula von der Leyen záväzky v oblasti energetiky. Prioritou má byť zabezpečenie nízkych cien a posilnenie sústavy. Európska komisia má predstaviť svoj detailný pracovný program na tento rok 11. februára, avšak mnohé plány naznačilo kolégium komisárov už skôr. Najnovšie […]
Menej ako 1 min. min.
Nová Komisia postupne odhaľuje konkrétne body, ktorým sa plánuje počas svojho mandátu venovať. Najnovšie predstavila predsedníčka Ursula von der Leyen záväzky v oblasti energetiky. Prioritou má byť zabezpečenie nízkych cien a posilnenie sústavy.
Európska komisia má predstaviť svoj detailný pracovný program na tento rok 11. februára, avšak mnohé plány naznačilo kolégium komisárov už skôr. Najnovšie je to záväzok umiestniť na prvé miesto pozornosti cenovú politiku a dostupné palivá pre európske podniky aj domácnosti. Tento bod zdôraznila Ursula von der Leyen najskôr v utorok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a následne ho zopakovala aj v stredu na schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Šéfka Komisie v pléne vyzdvihla, že ceny energií v Európe sú stále vyššie, ako v Spojených štátoch alebo Číne a značne sa líšia aj v rámci Európskej únie. „Preto ich musíme znížiť a zároveň definitívne ukončiť závislosť na ruských fosílnych palivách. Obe tieto ciele sú dôležité a mali by ísť ruka v ruke,” vyhlásila.
Prepojená závislosť a zdražovanie
Indikátorom prostredia, v ktorom sa energetika v Únii aktuálne nachádza, je podľa von der Leyen fakt, že pred začiatkom Putinovej vojny získavala Európa 45 percent svojej plynovej spotreby a 50 percent dovozu uhlia z Ruska. Rusko bolo tiež jedným z najväčších dodávateľov ropy.
„Táto energia sa zdala lacná, ale vystavovala nás vydieraniu. Keď sa však Putinove tanky pohli na Ukrajinu, odrezal nám dodávky plynu. My sme na oplátku rekordne rýchlo výrazne znížili našu závislosť od ruských fosílnych palív,” argumentovala.
Dovoz plynu z Ruska medzitým klesol približne o 75 percent. Dnes EÚ z Ruska importuje už len 3 percentá ropy a žiadne uhlie.
Znižovanie závislosti však prinieslo svoju daň. Domácnosti a podniky čelia extrémne rastúcim nákladom na energie a konkurencieschopnosť Európy teraz závisí podľa Komisie od návratu k nízkym a stabilným cenám energií.
„Čistá energia je odpoveďou, pretože je lacná, vytvára dobré pracovné miesta doma a posilňuje našu energetickú nezávislosť. Už dnes Európa vyrába viac elektriny z vetra a slnka, ako zo všetkých fosílnych palív dokopy. Ale stále musíme pracovať na tom, aby sa tieto výhody dostali k firmám a ľuďom,” zdôraznila šéfka Komisie.
Tieto ciele plánuje dosiahnuť viacerými krokmi. Medzi ne patrí diverzifikácia európskych energetických zdrojov, aj investície do čistých energetických technológií budúcej generácie. Konkrétne by malo ísť o oblasť jadrovej fúzie, pokročilej geotermálnej energie či batérií.
Geotermálna energia využíva teplo z hlbších vrstiev horninového podložia na výrobu energie. Pri fúzii, na rozdiel od reaktorov konvenčných jadrových elektrární, sa atómové jadrá spájajú pri extrémnych teplotách namiesto ich štiepenia.
Ďalším krokom je mobilizovať viac súkromného kapitálu na modernizáciu sietí a infraštruktúry pre skladovanie energií. Taktiež je podľa predsedníčky potrebné, aby štáty a spoločenstvo odstránili všetky zostávajúce bariéry Energetickej únie.
„Toto všetko, a samozrejme oveľa viac, bude súčasťou nového plánu cenovo dostupnej energie, ktorý čoskoro predstavíme,” zdôraznila von der Leyen.
Kľúčové dokumenty zverejnia v najbližších týždňoch
Krátko po zvolení koncom minulého roka Komisia avizovala, že v roku 2025 príde s viacerými návrhmi v oblasti klimatických a energetických politík.
Podľa rozpisu úloh Kolégia je zverejnenie viacerých dokumentov v oblasti energetiky plánované na 26. februára.
Vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre predsedníčka Komisie naznačila, že stredobodom energetického plánu bude posilňovanie sietí a energetickej infraštruktúry.
„Nielenže musíme pokračovať v diverzifikácii našich zdrojov energie a rozširovaní čistých zdrojov výroby, musíme tiež zmobilizovať viac súkromného kapitálu na modernizáciu našich elektrických sietí a infraštruktúry na skladovanie energie,“ uviedla. „[Taktiež] musíme lepšie prepojiť naše čisté a nízkouhlíkové energetické systémy. Toto všetko bude súčasťou nového plánu,“ dodala.
Komisár pre energetiku Dan Jørgensen má do termínu na konci februára aktualizovať pravidlá, ktoré stanovujú, ako členské štáty EÚ spoločne spravujú energetickú sieť Únie.
Zvýšenie kapacity káblových prepojení medzi členskými štátmi EÚ je pre Brusel už dlhodobo prioritou. Do roku 2030 by mali členské štáty EÚ byť schopné získať 15 percent svojej hodinovej spotreby energie od svojich susedov. Komisia sa pri tom odvoláva na štúdie, podľa ktorých by plne integrovaná európska sieť mohla ušetriť 12 až 40 miliárd eur ročne.
Tri kroky ku konkurencieschopnosti aj čistá dohoda
Von der Leyen v utorok v Davose tiež potvrdila, že na budúci týždeň predstaví Správu o konkurencieschopnosti, prvý materiál, ktorý by mal zarámcovať plány novej eurokomisie. „Náš nový Kompas konkurencieschopnosti premení Draghiho správu na konkrétne činy. Bude riadiť našu prácu počas nasledujúcich piatich rokov,” opísala.
Správa by sa mala týkať troch pilierov Draghiho dokumentu. Prvým cieľom je prekonať inovačný deficit oproti európskym konkurentom. Druhým je vytvoriť strategický plán dekarbonizácie a zvyšovania konkurencieschopnosti. Tretím je cieľ posilniť ekonomickú odolnosť a bezpečnosť.
Európska komisia by mala 26. februára odhaliť aj dlho očakávaný plán – Čistú priemyselnú dohodu, viacročný rámec na podporu tradičných energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ a rozvíjajúcich sa sektorov čistej technológie. Tento záväzok si dala do programu prvých 100 dní svojho nového funkčného obdobia.
Aj keď práca na pláne je stále v počiatočných fázach, finálny materiál už začína naberať kontúry.
Podľa portálu Politico bude súčasťou dohody šesť tematických oblastí: energetická bezpečnosť a ceny energií; financovanie; recyklácia a kritické suroviny; práca a zručnosti; vedúce trhy; a globálna spolupráca.
