Ruská agresia na Ukrajine, konkurencieschopnosť, ale aj obrana, migrácia či návrh nového viacročného rozpočtu EÚ budú medzi témami summitu Európskej únie, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli. Šéf Európskej rady António Costa dúfa, že by sa mohlo podariť, aby bol summit iba jednodňový. V prípade, že sa diskusie pretiahnu, sa však štátnici stretnú aj v […]
Menej ako 1 min. min.
Ruská agresia na Ukrajine, konkurencieschopnosť, ale aj obrana, migrácia či návrh nového viacročného rozpočtu EÚ budú medzi témami summitu Európskej únie, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli.
Šéf Európskej rady António Costa dúfa, že by sa mohlo podariť, aby bol summit iba jednodňový. V prípade, že sa diskusie pretiahnu, sa však štátnici stretnú aj v piatok. Podľa zdrojov ČTK diplomati očakávajú, že k časti záverov o Ukrajine sa opäť nepripojí Maďarsko a pôjde teda len o zhodu 26 štátov.
Hostia Holanďania
Česko bude na summite zastupovať premiér Petr Fiala a hneď vo štvrtok ráno sa zúčastnia takzvané migračné raňajky, ktoré tentoraz organizujú Holanďania.
Na stretnutí by sa malo v užšom kruhu únijných štátov debatovať najmä o efektívnych návratoch migrantov, novom nariadení o návrate, ktoré oznámila Európska komisia, a o riešení nelegálnej migrácie. Na októbrovom summite takú migračnú schôdzku zorganizovalo Taliansko, v decembri potom Dánsko.
Rokovanie únijných lídrov sa začne o 11:00 tradičnou diskusiou so šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou. Prostredníctvom videokonferencie sa potom prezidenti a premiéri krajín EÚ spoja s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a budú riešiť ruskú agresiu na Ukrajine a ďalšiu pomoc Kyjevu.
„Európska rada víta spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii 11. marca 2025, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. Európska rada vyzýva Rusko, aby preukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ uvádza sa v predbežnom návrhu záverov.
Hneď v ich úvode je tiež uvedené, že EÚ naďalej zachováva svoj prístup „mier prostredníctvom sily“, ktorý vyžaduje, aby bola Ukrajina v čo najsilnejšej pozícii pre prípadné mierové rokovania, čo znamená aj ďalšie navýšenie vojenskej pomoci.
Vzhľadom na to, že s týmto prístupom nesúhlasí maďarský premiér Viktor Orbán a maďarskí diplomati to v posledných dňoch dali opakovane najavo, už vopred sa podľa zdrojov ČTK predpokladá, že sa Budapešť k záverom o Ukrajine opäť nepripojí. Rovnako tak tomu bolo na mimoriadnom summite EÚ 6. marca.
Nová iniciatíva Kallasovej
Predbežný text záverov spomína aj novú iniciatívu šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej. Nová vojenská pomoc pre Ukrajinu by mohla mať tento rok hodnotu až 40 miliárd eur a mala by obsahovať všetko od delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. „Európska rada vyzýva členské štáty, aby urýchlene navýšili svoje úsilie s cieľom riešiť naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny,“ stojí ďalej v texte.
Ústrednou témou summitu je konkurencieschopnosť, zdôraznil Costa v liste, ktorým do Bruselu politikov pozýval, marcové summity bývajú tradične zamerané skôr na ekonomické témy. K štátnikom sa pripojí aj predseda euroskupiny Paschal Donohoe a šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Závery summitu
Závery summitu, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti, sú rozdelené ešte na niekoľko ďalších častí, ktoré hovoria najmä o zjednodušovaní a znižovaní administratívnej a byrokratickej záťaže, ale aj o potrebe znižovať ceny energií.
V dokumente sa hovorí o intenzívnejšej práci na priemyselných inováciách a dekarbonizácii a podpore „kľúčových technológií zajtrajška, ako je umelá inteligencia či kvantové technológie“. Česko v tejto súvislosti víta, že text spomína podporu pre automobilový priemysel, ktorý v poslednej dobe čelí veľkým problémom.
Únijní prezidenti a premiéri budú riešiť aj ďalšie veľké množstvo tém, napríklad obranu. Rokovanie sa bude konať deň po tom, čo Európska komisia zverejní Bielu knihu o budúcnosti obrany, ktorá by mala predstaviť stratégiu pre znovu vyzbrojenie Európskej únie.
Pracovného obeda sa následne zúčastní aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý chce preberať najmä situáciu na Blízkom východe a multilateralizmus. Očakáva sa, že sa bude EÚ snažiť presvedčiť, aby dávala viac peňazí na projekty a organizácie, ktorých financovanie prerušili Spojené štáty.
Pri pracovnej večeri sa očakáva prvá výmena názorov na budúci viacročný finančný rámec (VFR) a nové vlastné zdroje. O budúcom sedemročnom rozpočte únie na roky 2028 až 2034 sa v Bruseli začína rokovať práve v týchto mesiacoch.
S prvými návrhmi by mohla Európska komisia prísť do leta. „Vzhľadom k výzvam, ktorým čelíme, je dôležité, aby sme k tejto debate všetci pristupovali s otvorenou mysľou a v duchu kolektívnej zodpovednosti,“ napísal k tomu Costa v pozývacom liste.
