Literárne podujatie k téme Fraňo Kráľ v Matici slovenskej

V Dome Matice slovenskej v Bratislave sa 18. februára 2026 konalo podujatie na počesť slovenského spisovateľa, poeta, prozaika, učiteľa a politika FRAŇA KRÁĽA, ktorý mal v roku 2025 70. výročie úmrtia. Na podujatí zaznela tiež zhudobnená tvorba Fraňa Kráľa od Lidky Žakovej či poézia na jeho počesť od Tatiany Juríkovej. Knihu podpísanú Fraňom Kráľom priniesol člen Výboru Matice slovenskej Jozef Schwarz.

Na prednáške o Fraňovi Kráľovi boli zdôraznené niektoré fakty ako napr. to, že kým pri Okálim sociálny radikalizmus možno vysvetliť drsným osudom siroty, u Fraňa Kráľa je to vysťahovalectvo, chudoba a tiež priamy kontakt s robotníkmi. Narodil sa v americkom meste Barton (Ohio) do rodiny slovenského vysťahovalca v USA. Už ako dvojročný sa s matkou a súrodencami vrátil na Slovensko, kde ich čakala bieda a mizéria. Mladý Kráľ sa vzdelával v Smrečancoh, neskôr v Liptovskom Mikuláši a Spišskej Novej Vsi. Už počas štúdií musel pre ťažkú životnú situáciu pracovať ako husiar, drevorubač, tesár. Pracoval ako stavebný robotník v Turanoch a Vysokých Tatrách, pričom neskôr študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pracoval s drevorubačmi na Čiernom Váhu a na píle v Turanoch. Pre zlé stravovanie dokonca ochorel na týfus. Ocitá sa na vojenskej službe a prichádza ďalšia choroba, tuberkulóza, ktorú si liečil v Tatranských Matliaroch, kde sa stretáva s Františkom Duškom a v sanatóriu Prosečnice. Po prepustení zo sanatória, ešte nedoliečený, nastúpil na pedagogickú dráhu a pracoval ako učiteľ v Okoličnom, Kovačovciach a ďalších miestach, až sa na začiatku 30. rokov dostáva do Bratislavy, kde je predčasne penzionovaný z ideologických dôvodov – pre šírenie „komunistickej ideológie”. Kráľ sa tiež angažoval s Petrom Jilemnickým v Bloku protifašistických umelcov a spolupracovníkov časopisu U-Blok. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia a druhého česko-slovenského odboja Po vojne sa stal poslancom Slovenskej národnej rady, členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov a pracoval na Povereníctve školstva ako vedúci odboru národných škôl. V neslávnych 50. rokoch sa stáva národným umelcom. Zdravotné problémy sa mu stali osudné a zomiera na následky tuberkulózy 3. januára 1955 v Bratislave. Špeciálne pre podujatie zhudobnila tvorbu Fraňa Kráľa Lidka Žaková, ktorá sa podujatia aj osobne zúčastnila:

Fraňo Král, zhudobnené verše (Lidka Žaková)

Fraňo Kráľ okrem písania kníh publikoval v Pravde chudoby, DAV-e, Mladom Slovensku, Novom Živote či v Slovenských pohľadoch. Na podujatí bola vyzdvihnutá aj jeho poézia inšpirovaná symbolizmom (Krasko), poetizmom a predovšetkým Wolkrom, Nezvalom, Horom a Neumannom. Citovaný bol tiež davistický kritik Daniel Okáli. Najznámejším prínosom Fraňa Kráľa je próza, predovšetkým zachytenie sociálnej situácie v československom medzivojnovom období so zameraním na tie najchudobnejšie vrstvy, ktoré trpeli počas hospodárskej krízy.  Fraňo Kráľ o chudobe navyše písal z vlastnej autentickej skúsenosti.  Nemožno tiež nespomenúť sondu o biednom živote matky a jej detí s názvom Čenkovej deti. Kráľova tvorba vyšla vo viacerých prekladoch do svetových jazykov. Napísal tiež protifašistický román Stretnutie (osud chorvátskeho revolucionára Bogovića v španielskej občianskej vojne), vojnovú drámu Keď sa časy menia, ale aj schematický román Bude ako nebolo – o budovaní závodu v Podbrezovej.

Posmrtne tiež vyšli jeho úvahy o učiteľskom povolaní s názvom Fraňo Kráľ učiteľom. Niektorí autori však dielo hodnotili ako schematické po stránke témy, idey aj postáv. Daniel Okáli, ho hodnotí vo výbere Pohár vína červeného nasledovne: „Po živote podobnom kalvárii uvedomelého proletára, násobenom pevným odhodlaním domôcť sa vzdelania, a to s úspornosťou drevorubača neľakajúceho sa žiadnych prekážok. I jeho poézia rastie pod znakom revolúcie a lásky. Akoby sa v ich náplni prepaľovala nová budúcnosť človeka. Popri Lacovi Novomeskom i on vo svojej tvorbe rozvíja novú obraznosť. Ak Fraňo Kráľ je právom uvádzaný ako prototyp angažovaného básnika, na druhej strane jeho poézia je súčasne i mohutným žriedlom lyrickej potencie.“

Podujatie nebolo k Fraňovi Kráľovi nekritické. Bol spomenutý aj fakt, že Kráľ bol adorovaný v čase, keď ostatní davisti sedeli po vykonštruovaných procesoch v base. Kráľova tvorba je v kontexte sociálneho kriticizmu mimoriadne aktuálna. Veď napokon hospodársku krízu, nezamestnanosť, stratu sociálnych a pracovných práv, infláciu, dražobu, vysoké nájmy, vysoké ceny potravín a podobné záležitosti, o ktorých písal už Fraňo Kráľ, tu máme znova, avšak zatiaľ nemáme literátov, ktorí by tieto problémy literárne podchytili.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.