Ľudia na Slovensku stále nemajú možnosť platiť len za odpad, ktorý vytvoria

Veľká väčšina miest a obcí na Slovensku občanom účtuje poplatky za odpad paušálne, bez ohľadu na to, koľko ho vyprodukujú. Množstevný zber pomáha ušetriť obci aj jej obyvateľom. Či sa stane povinným pre všetky samosprávy je podľa envirorezortu stále otvorená otázka.

Na skládkach ho môže končiť len desatina a vytriediť treba aspoň 65 percent. To je cieľ EÚ pre narábanie s komunálnym odpadom. Splniť ho členské štáty musia do konca roka 2030. Slovensko je od týchto dvoch mét stále ďaleko, keďže na skládkach stále končí zhruba 40 percent vyprodukovaného odpadu a vytriediť ho nie sme schopní ani spolovice.

Štát a samosprávy sa skúšajú k recyklačným cieľom priblížiť rôznymi spôsobmi. Zvyšujú sa poplatky za skládkovanie, zaviedol sa povinný zber bioodpadu, čaká sa na zavedenie povinnosti mechanicko-biologickej úpravy odpadov a súčasná vláda vidí riešenie aj v nových spaľovniach.

Jedným z nástrojov, ako by sa k odpadovým cieľom krajina mohla priblížiť, je množstevný zber odpadu. Viaceré slovenské samosprávy ho iniciatívne už na svojom území zaviedli a prinieslo im to dobré výsledky. Takýchto obcí a miest je ale stále veľmi málo a aj preto ministerstvo životného prostredia uvažuje o možnosti spraviť množstevný zber pre obce a mestá povinným.

Šetria všetci

Logika množstevného zberu je vlastne veľmi jednoduchá a veľmi dobre ju vystihuje výraz, ktorý sa pre neho používa v angličtine: Pay as you throw, teda „zaplať za to, čo vyhodíš“. Obec alebo mesto teda nastaví odpadový systém tak, že od občanovi vymeria poplatky za presné množstvo odpadu, ktoré vyprodukuje.

Väčšina samospráv na Slovensku účtuje odpady paušálne. Náklady obce za celkové vyhodené množstvo odpadu rozpočíta medzi všetkých jej obyvateľov. Rovnaký poplatok tak zaplatí ten, kto sa snaží a separuje ako ten, kto nevyvinie žiadne úsilie.

Tento problém rieši práve množstevný zber, ktorý je adresný. „Chceme aby tí, ktorí vyrobia menej odpadu a dokážu ho vytriediť, platili spravodlivejšie a menej v porovnaní s tými, ktorí sa správajú nezodpovedne a produkujú obrovské množstvo odpadu,“ v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko uviedol Radomír Brtáň, starosta obce Košeca, ktorá ho u nás zaviedla medzi prvými.

Energia venovaná separovaniu sa odrazí na rodinnom rozpočte. „Z 25 eurového základného poplatku sa človek vie dostať na približne 11,25 eura za rok. Keď si to premietnete na štvorčlennú rodinu, môže ísť o zľavu až 55 eur ročne. To už je celkom pekná suma,“ opísal Brtáň. S tým ako stúpajú poplatky za skládkovanie úspora vďaka triedenie každoročne ešte viac rastie.

Množstevný zber ale okrem výhod pre domácnosti pomáha plniť ciele v odpadovom hospodárstve. V roku 2019 sa to pokúsil zmerať Inštitútu environmentálnej politiky. Z analýzy údajov za obdobie rokov 2010 až 2018 zistil, že množstvový zber na Slovensku znižuje tvorbu zmesového odpadu až o 22 percent. Súčasne sa zvýšila miera triedenia o vyše 15 percent pri plastoch a deviatich percent pri skle. EIP pritom očakáva rovnaký prínos aj pri bioodpade a papieri.

Ako sa dá zbierať zmesový odpad

Paušálny poplatok: Obec účtuje každému obyvateľovi paušálny ročný poplatok bez ohľadu na to, koľko odpadu vytvorí. Na Slovensku je to najčastejší systém.
Kontajnerovo-intervalový zber: Výška poplatku pre občana sa vypočíta podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby, ktorú používa. Najrozšírenejší množstevný spôsob na Slovensku.
Žetónový zber: Občan si od obce nakúpi žetóny, ktoré zavesí na smetnú nádobu vždy, keď ju chce vyprázdniť.
Čiarové, QR a RFID čipy: Občan má nádobu označenú špeciálnym kódom alebo čipom. Zvozová firma ho po vyprázdnení nasníma. Týmto spôsobom sa dá platiť aj za odpad podľa jeho hmotnosti, pretože zberové vozidlo má vážiaci systém. Rozšírený hlavne v zahraničí, na Slovensku ho má len niekoľko samospráv.

Čo sa týka úspor, jeho analýza ukazuje, že Košeca ale nie je iba anekdotickým dôkazom. V obci Rakovnica po zavedení žetónového množstevného zberu vytvorila o tretinu menej odpadu na obyvateľa a na skládkovaní a zvoze ušetrila 37 percent nákladov. V obci Vrádište zdvojnásobili separovanie a inšpirovali k množstevnému zberu aj susedné obce.

Celkovo by vďaka množstevnému zberu mohli obce ročne spolu ušetriť 28,5 milióna eur. „Znížením množstva zmesového odpadu, ktorý sa vyváža na skládku, ušetria obce náklady na jeho zvoz ako aj náklady na poplatky za skládkovanie. V priemere ide o ušetrenie šesť eur na obyvateľa ročne,“ konštatuje v správe.

Od dobrovoľnosti k povinnosti

Problém ale je, že takúto možnosť ušetriť podľa ďalšej správy EIP s názvom „Ako von zo smetiska“ má len 16 percent slovenskej populácie. Lepšou správou je, že záujem samospráv o množstevný zber postupne rastie. V roku 2018 bol zavedený v 167 obciach, za štyri rok vzrástol na 284 a podľa najnovších údajov, ktoré portálu EURACTIV Slovensko poskytol rezort životného prostredia ich v roku 2023 bolo už 307.

Aby ich ale bolo podstatne viac, ministerstvo životného prostredia pod vedením exministra Jána Budaja (OĽaNO) chcelo z množstevného zberu spraviť povinnosť pre všetky slovenské samosprávy. Podľa novely zákona by ho museli zaviesť všetky rodinné domy najneskôr od 1. januára 2025 a bytové domy od roku 2030.

Budajov návrh ale vtedy narazil na odpor samospráv aj odpadárov. Ich hlavnou spoločnou výhradou bolo, že plošné zavedenie množstevného zberu povedie k vzniku nelegálnych skládok a odpadovej turistike. Kritici množstevného zberu vidia riziko v tom, že v snahe znížiť množstvio vyhodeného odpadu a teda aj poplatku budú obyvatelia chodiť odpad vyhadzovať do susedných obcí bez množstevného zberu, prípadne ho budú spaľovať.

Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK v pripomienkach k zákonu tvrdí, že presne to sa dialo v krajinách kde PAYT systém zaviedli. „Na základe praktickej skúsenosti zo zahraničia, v Rakúsku, kde lokálne bol zavedený množstvový ber, došlo k vyššie popísaným negatívnym sprievodným javom, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho zrušeniu a návratu na paušálny poplatok,“ poukazuje spoločnosť.

IEP sa ale v analýze z roku 2019 venoval aj tomuto fenoménu. V nej sa dočítame, že s týmto problémom má skúsenosti aj Slovensko. „V obciach Hranovnica, Kajal a Nesluša dochádzalo k prípadom, kedy občania nevyložili ani jednu zbernú nádobu na vývoz za celý rok z dôvodu nelegálneho skládkovania odpadu v potokoch a v prírode. Obyvatelia obce Hranovnica dokonca vyvážali odpad do susedného mesta Poprad bez akýchkoľvek sankcií. Z týchto dôvodov boli všetky tri obce nútené množstvový zber zrušiť,“ píše IEP.

Inštitút napriek tomu tvrdí, že odpadový turizmus vo veľkom nehrozí, pri čom si takisto pomáha analýzou zahraničných systémov ale aj vlastnými výpočtami. Podľa nich môže zavedenie množstevného zberu naopak znižuje produkciu zmesového odpadu aj v priľahlých obciach, v priemere o 4,2 percenta. „Dôvodom môže byť šírenie informácií a zvyšovanie povedomia medzi obcami,“ odhadujú analytici.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spochybňovalo aj to, že PAYT systém prinesie samosprávam úľavy. „Okrem možného zvýšeného výskytu nezákonne umiestneného odpadu sa plošným zavedením množstvového zberu môže skomplikovať celková logistika zvozu komunálneho odpadu a navýšiť cena za zvoz odpadu“ píše ZMOS.

Pomôžu eurofondy

Envirorezort na svojom návrhu napriek výhradám trval a dostal sa nakoniec až do národnej rady. Parlament ale nakoniec novelu zákona neschválil, následne došlo k zmene vlády a tak množstevný zber zostal dobrovoľný tak, ako žiadali samosprávy.

Portál EURACTIV Slovensko sa preto ministerstva životného prostredia pýtal, či množstevný zber je v jeho plánoch aj pod novým vedením. To odpovedalo, že „povinné zavedenie je otvorenou otázkou“.

„Faktom je, že zavedenie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu je prostriedok, ktorý motivuje obyvateľov daného územia viac triediť a produkovať menej zmesového komunálneho odpadu,“ odpovedal rezort.

Ministerstvo dodalo, že plánuje vyhlásiť ešte v tomto roku eurofondovú výzvu zameranú na zavádzanie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu.