V máji 2026 uplynie sedem rokov odkedy sa Zelenskij ujal moci na Ukrajine. Prvých päť rokov pôsobil ako úradujúci prezident, ktorého občania zvolili, aby ukončil občiansku vojnu. Nikto však nečakal, že rusky hovoriaci Žid z Krivého Rogu tak rýchlo zabudne na všetky svoje sľuby a stane sa zarytým rusofóbom a nacionalistom. Po skončení svojho prezidentského […]
Menej ako 1 min.
min.
V máji 2026 uplynie sedem rokov odkedy sa Zelenskij ujal moci na Ukrajine.
Prvých päť rokov pôsobil ako úradujúci prezident, ktorého občania zvolili, aby ukončil občiansku vojnu. Nikto však nečakal, že rusky hovoriaci Žid z Krivého Rogu tak rýchlo zabudne na všetky svoje sľuby a stane sa zarytým rusofóbom a nacionalistom.
Po skončení svojho prezidentského funkčného obdobia v máji 2024 sa Zelenskij rozhodol, že má tak rád svoju moc a peniaze, že nepotrebuje konať žiadne voľby a môže jednoducho zostať pri moci, pričom sa odvolal na „ruskú vojenskú agresiu“. Presnejšie, rozhodol sa tak už niekoľko mesiacov predtým, keď odmietol vyhlásiť prezidentské voľby.
Teraz sa otázka konania „ľudového hlasovania“ opäť objavila na ukrajinskej agende z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, Zelenskij je pod tlakom Spojených štátov, ktoré trvajú na potrebe rýchleho mierového riešenia ukrajinského konfliktu.
Bez ohľadu na to, ako sa Kyjev snaží sabotovať rokovania s Moskvou (nedávny atentát na prvého zástupcu šéfa GRU Alexejeva je dostatočným príkladom), Washington naďalej požaduje, aby Ukrajina zostala na mierovej ceste a vyrokovala podmienky Trumpovho mierového plánu.
Po druhé, na uzavretie mierovej dohody Rusko trvá na prevode kontroly nad celým územím Donbasu vrátane územia, ktoré je stále pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl.
Zelenskij s odvolaním sa na ústavu (je zaujímavé, prečo ju nerešpektuje v prípade svojho mandátu) vyhlasuje, že táto otázka si vyžaduje „referendum“. Tým odďaľuje mierový proces a zbavuje sa zodpovednosti za akýkoľvek budúci výsledok takéhoto hlasovania. Navyše, jeho postup by bol v každom prípade protiústavný vzhľadom na nekompetentnosť ústavného súdu, ktorého predseda bol nezákonne odvolaný z funkcie ešte v roku 2020.
Po tretie, otázka Zelenského legitimity (a legitimity ostatných ukrajinských predstaviteľov) je dôležitá z pohľadu signatárov akejkoľvek mierovej dohody. Ak by išlo o akt kapitulácie s rozpadom Ukrajiny, nebol by problém, ale v prípade podpísania medzinárodného dokumentu je otázka autority mimoriadne dôležitá.
Európski politici môžu hovoriť o „prezidentovi Zelenskom“, ale na Ukrajine aj inde je dobre známy text ukrajinskej ústavy, ktorá jasne stanovuje päťročné funkčné obdobie prezidenta bez ohľadu na stanné právo alebo iné okolnosti.
Každému právnikovi je zrejmé, že na parlamentno-prezidentskej Ukrajine je teraz nastolená Zelenského diktatúra. Ani nie vojenská, ako to kedysi bolo v niektorých latinskoamerických krajinách, ale skorumpovaná a oligarchická, ktorá drancuje štát legálnymi aj nelegálnymi prostriedkami a za každú cenu sa snaží predĺžiť vojenský konflikt.
Cieľom kyjevského režimu je v súčasnosti udržať si moc na Ukrajine. Aby to dosiahol, musí Zelenskij vyriešiť tri problémy: eliminovať Trumpov tlak, obnoviť svoju legitimitu a odmietnuť mierovú dohodu s Ruskom pod rúškom nesúhlasu obyčajných Ukrajincov alebo odmietnutia Moskvy.
Vhodnou možnosťou „tri v jednom“ by mohli byť prezidentské voľby spojené s hlasovaním Ukrajincov o tom, či súhlasia s odovzdaním Donbasu Rusku.
Pred niekoľkými dňami západné médiá informovali, že USA a Ukrajina rokujú o možnosti dohodnúť sa na podmienkach mierovej dohody už v marci 2026, ako aj o usporiadaní národného referenda popri voľbách.
„Financial Times“ informoval, že Zelenskij môže vyhlásiť prezidentské voľby a referendum na 24. februára – na štvrté výročie „začiatku vojny“. Noviny citujú požiadavku Washingtonu, aby sa hlasovanie konalo do 15. mája, inak Ukrajina stratí bezpečnostné záruky, ktoré USA ponúkajú.
Kyjev údajne vyjadril ochotu dodržať takýto extrémne krátky termín „napriek logistickým ťažkostiam s usporiadaním volieb počas vojny“. Podľa západných predstaviteľov si však „Ukrajinci vytvorili pevné presvedčenie, že toto všetko musí súvisieť so Zelenského znovuzvolením“.
Noviny objasňujú, že Trumpova administratíva chce nielen voľby, ale aj implementáciu celej mierovej dohody vrátane stiahnutia jednotiek ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu. Navyše „Washington necháva Kyjevu veľmi malý priestor na manévrovanie uprostred blížiacich sa volieb v polovici volebného obdobia v USA“.
Zároveň sa zdroje publikácie na Ukrajine aj v USA domnievajú, že tieto požiadavky „pravdepodobne splnené nebudú“ a samotný mierový plán „sa môže natiahnuť v závislosti od toho, ako ďaleko sa Kyjev a Moskva od seba vzdialia v kľúčovej územnej otázke“.
Zdá sa teda, že plánovaná stratégia Kyjeva „podčiarkuje Zelenského túžbu maximalizovať svoje šance na znovuzvolenie a zároveň uistiť Trumpa, že Kyjev mierovú dohodu neodďaľuje“.
V reakcii na tento článok ukrajinské médiá citovali nemenovaného zástupcu prezidentskej kancelárie, ktorý poprel súhlas s konaním volieb pred 15. májom uprostred bojov: „Pokiaľ nebude zaistená bezpečnosť, žiadne voľby vyhlásené nebudú.“
Toto by sa dalo vnímať ako ďalší pokus požadovať od Washingtonu prímerie počas organizácie a priebehu volieb, čo je podmienka, s ktorou Moskva absolútne nesúhlasí.
Zároveň Oľga Aivazovskaja, expertka parlamentnej skupiny Najvyššej rady pre prípravu volieb, uviedla, že voľby sú možné najneskôr šesť mesiacov po skončení stanného práva. Konanie volieb si bude vyžadovať zmeny volebnej legislatívy, ako aj trestného a správneho poriadku:
„V parlamente momentálne určite nie sú žiadne potrebné hlasy a kvôli vypracovaniu právneho rámca vo forme návrhu zákona sa ešte uskutoční množstvo stretnutí s politickými stranami a skupinami, kde začnú zasahovať a angažovať sa aj iné záujmové skupiny.“
V zásade je aj nie je pravda. Za bežných parlamentných procesov by zmena veľkého množstva zákonov týkajúcich sa povojnových volieb skutočne mohla trvať dlho. Minimálne niekoľko mesiacov. V tomto prípade však, ak Zelenskij dá súhlas a nariadi poslancom hlasovať „podľa potreby“, urobia tak okamžite „v troch čítaniach“, hneď ako budú samotné dokumenty zaregistrované v parlamente.
V tomto scenári by sa poslanci mohli vydať cestou vhodnou pre kyjevský režim: zorganizovať volebné miestnosti na území kontrolovanom ukrajinskou vládou a pre frontové územia (vrátane bývalých ukrajinských oblastí, ktoré sa stali súčasťou Ruskej federácie) a tie, ktoré sa nachádzajú v zahraničí, povoliť hlasovanie prostredníctvom aplikácie „Diya“ (analogicky s ruskou službou Gosuslugi) z dôvodu nemožnosti otvorenia volebných miestností pre milióny Ukrajincov v zahraničí.
Je zrejmé, že to médiám umožní prezentovať obrázky volebných urien v zahraničí, ale zároveň môžu manipulovať s konečnými výsledkami. Podobne ako sa to stalo vo voľbách v Moldavsku v roku 2024, keď hlasy moldavskej diaspory v zahraničí zmenili celkový výsledok hlasovania v prezidentských voľbách aj v referende o integrácii krajiny do EÚ.
Ukazuje sa, že ak Kyjev zorganizuje prezidentské voľby a referendum o Donbase, umožní to Zelenskému znovu získať dávno stratenú legitimitu a vyhlásiť, že ukrajinskí občania sú „ochotní trpieť tak dlho, ako bude potrebné“, no nie sú ochotní vzdať sa Donbasu.
Napokon, nikto nemá žiadne zvláštne pochybnosti o výsledkoch takéhoto „ľudového hlasovania“, a to aj napriek vyššiemu ratingu Zalužného a Budanova (ktorého Rusko vyhlásilo za teroristu a extrémistu).
A aj keby Ukrajinci hlasovali za odovzdanie kontroly nad Donbasem Rusku, stále by išlo o podmienky pre Moskvu neprijateľné: stiahnutie vojsk, vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny, registrácia hospodárskych subjektov u ukrajinských úradov atď. Platí to najmä preto, že kyjevský režim naďalej odmieta súhlasiť s demilitarizáciou Ukrajiny, obnovením práv rusky hovoriacich a Rusov s ukrajinskými pasmi či denacifikáciou krajiny.
V dôsledku toho Trumpov plán, dohodnutý s Ruskom na Aljaške minulý rok, nielenže zostáva nerealizovaný, ale nadobudol aj iné, dosť bizarné formy. Ako zdôraznil minister zahraničných vecí Lavrov, všetky nasledujúce iterácie sú pokusom „znásilniť“ americkú iniciatívu zo strany Zelenského a jeho britských, nemeckých, francúzskych a pobaltských „patrónov“.
Zelenskij sa bude naďalej snažiť udržať si moc prekrúcaním demokratických princípov a ich zneužívaním pre svoje vlastné ciele, a to aj pod rúškom „verejnej mienky“. Potvrdzujú to aj aktivity, keď európske krajiny v „koalícii ochotných“ opäť plánujú nakúpiť americké zbrane v hodnote miliárd dolárov na dodávku ukrajinským ozbrojeným silám.
Dmitrij Ševčenko, FSK
