Macron chce po neúspechu v eurovoľbách zopakovať španielsky vabank

Triumf krajnej pravice v eurovoľbách vyprovokoval prezidenta Emmanuela Macrona k vypísaniu predčasných volieb. Tento krok vyšiel vlani španielskemu premiérovi Pedrovi Sanchézovi, ktorý po víťazstve opozície v komunálnych voľbách mobilizoval voličov a predčasné voľby vyhral.

Francúzske krajne pravicové Národné zhromaždenie (Rassemblement national – RN), vedené euroskeptickými a NATO-skeptickými politikmi, so ziskom 32,4 percenta hlasov úplne rozdrvilo Macronovu liberálnu stranu Obroda, ktorá dostala hlasy od 15,2 percenta voličov, ako aj všetkých ostatných kandidátov.

Tieto výsledky, ktoré naplnili očakávania prieskumov počas kampane, podnietili Macrona, aby v nedeľu 9. júna urobil najodvážnejší politický krok, ktorý mal k dispozícii: rozpustil národné zhromaždenie a vyhlásil predčasné voľby.

„Francúzsko potrebuje jasnú väčšinu, aby konalo pokojne,“ povedal Macron v televíznom prejave.

„Počul som váš odkaz, vaše obavy a nenechám ich bez odpovede,“ dodal. Výzva na rozpustenie parlamentu – šiestykrát v novodobej francúzskej histórii – „je vážnym a závažným rozhodnutím, ale predovšetkým aktom dôvery, dôvery […] v schopnosť francúzskeho ľudu urobiť správnu voľbu pre seba a pre budúce generácie“.

K podobnému kroku pristúpil minulý rok španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez, po tom ako konzervatívci a krajná pravica zaznamenali výrazné zisky v komunálnych voľbách.

Chcel, podobne ako Macron, aby si obyvatelia ujasnili, ako vidia ďalej politické smerovanie krajiny. Hoci vo voľbách krajnú pravicu porazil, nasledovali štyri mesiace vyjednávaní, kedy sa snažil získať podporu všetkých ľavicových a separatistických skupín, aby dosiahol parlamentnú väčšinu. Nakoniec mu táto neistá stávka vyšla. V novembri 2023 zostavil s podporou katalánskych separatistov vládu s tesnou väčšinou.

Macronov tábor nemá vo francúzskom parlamente absolútnu väčšinu. Pri prijímaní legislatívy sa preto spolieha na politické dohody, ktoré uzatvára pre každý zákon osobitne.

Prvé kolo volieb sa uskutoční 30. júna a druhé kolo 7. júla 2024.

Riskantný krok

Macronov neočakávaný prejav sa na volebnom zhromaždení v Besoin d’Europe stretol s obozretnosťou, ale aj povzbudením.

„Je dobrý nápad, aby sme sa vrátili ku kampani a dali prezidentovi veľmi jasnú väčšinu. Od dnešného večera vstupujem kampaňového režimu,“ povedal Paul Midy, poslanec z parížskeho predmestia.

No mimo záznam sú predstavitelia strany a poslanci menej sebavedomí. „Je to šialenstvo,“ povedal jeden, zatiaľ čo druhý sa sťažoval, že nerozumie Macronovej politickej stratégii.

„Je cieľom mať krajne pravicového premiéra do roku 2027 [keď sú naplánované prezidentské voľby] a dúfať, že ukáže, aký by bol nekompetentný? To je riskantné,“ dodal.

Minister zahraničných vecí a generálny tajomník Macronovej strany Obroda Stéphane Séjourné potvrdil, že všetci odchádzajúci poslanci budú opäť kandidovať.

Vzniká krajne pravicová koalícia?

Krajne pravicové strany naplno využili tento obrat udalostí, aby porazili Macrona a jeho politiku.

„Musíme ich zničiť!“ povedal pre portál EURACTIV v ich volebnom ústredí nadšený zástanca Národného zhromaždenia.

Dlhoročná líderka RN Marine Le Pen vo svojom prejave uviedla, že „tieto európske voľby potvrdzujú, že naše hnutie je jedinou vládnou alternatívou pre Francúzsko“.

„Sme pripravení prevziať moc, ak nám Francúzi dajú dôveru,“ dodala.

Priaznivci a predstavitelia strany očakávajú, že hlavný kandidát RN v európskych voľbách Jordan Bardella sa stane premiérom ako súčasť pravicovej koaličnej vlády, ktorá by mohla vzniknúť už v polovici júla.

„Bardella by bol skvelým premiérom,“ povedal pre portál EURACTIV krajne pravicový poslanec Nicolas Maizonnet.

Legislatívne voľby by dnes večer mali byť prirodzeným pokračovaním úspechov RN, vysvetlil. „V skutočnosti je to hlasovanie podporou európskej vízie slobodných a suverénnych štátov.“

Krajne pravicová protiimigračná strana Reconquête Erica Zemmoura, ktorá je pripravená vyslať do Bruselu štyroch až piatich europoslancov s podielom 5,1 percenta hlasov, využila príležitosť nadviazať politické spojenectvo s RN a konzervatívcami pred prvým kolom.

„Hovorím [RN], že ak chcú skutočne niečo zmeniť, [musia] ísť do kolaície,“ povedala Sarah Knafo, kandidátka Reconquête a pravá ruka Zemmoura.

Dve krajne pravicové strany patria v Európskom parlamente do rôznych politických skupín. Víťazné Národné zhromaždenie je vo frakcii Identita a demokracie, kým Reconquête v skupine Európskych konzervatívcov – ECR. Z toho budú pravdepodobne prameniť rozdiely v pohľade na kľúčové politické záležitosti od ekonomiky po geopolitiku.

Ale v tomto prípade idú rozdiely bokom. „Voláme po čo najväčšej pravicovej únii!“, povedal Zemmour.

Pretrvávajú nádeje na zjednotenie ľavice

Ľavicová opozícia tiež neváhala vziať si na mušku Macrona a jeho stranu.

„Prezident vzal na vedomie svoju ostrú porážku. Posiela nás späť k našej najväčšej sile, ktorou je sila ľudí,“ povedala v nedeľu pred davom krajne ľavicová kandidátka La France insoumise (LFI) Manon Aubry.

Nový francúzsky obľúbenec sociálnych demokratov Raphaël Glucksmann, ktorý si vo voľbách zabezpečil tretie miesto s viac ako 14 percentami hlasov, tiež povedal, že chce „otvoriť politický priestor“ a ísť za hranice striktných straníckych línií.

Aubry dúfa, že všetky ľavicové hnutia sa môžu opäť zjednotiť okolo ľavicovej koalície Nupes vytvorenej počas parlamentných volieb v roku 2022 pod vedením LFI – a viesť kampaň ako jeden celok.

To sa ale ukazuje viac ako nepravdepodobné. Nupes bol v troskách pre výrazné politické nezhody a ľavicové sily išli proti sebe počas kampane pred európskymi voľbami. Priviesť ich späť k súdržnému celku bude preto nebude jednoduché.

Túto obavu z veľkej časti zdieľajú Zelení, ktorí zažili zdrvujúcu porážku a získali len 5,1  percenta hlasov.

„V nadchádzajúcich týždňoch budeme musieť bojovať – popri kampani vo Francúzsku – proti koalícii pravice a krajnej pravice v Európskom parlamente a Komisii. Toto je dvojitá zrada pre [proeurópskych] voličov, ktorí boli okradnutí o voľby do Európskeho parlamentu,“ povedala novinárom vedúca kandidátka Zelených Marie Toussaint.