Macron: Európa môže zomrieť, nie je pripravená čeliť rizikám. A musí budovať jadro

Francúzsky prezident varoval, že vojenské a ekonomické tlaky môžu Úniu oslabiť a roztrieštiť. V energetike nastal čas na veľké investície do ozelenenia priemyslu a vyzval na „zdvojnásobenie finančnej kapacity Únie“. V inováciach má Európa staviť na jadrovú fúziu a malé reaktory.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v takmer dvojhodinovom prejave na univerzite v Sorbone predstavil svoju víziu budúcnosti Európy, ktorá stojí na posilňovaní európskej suverenity, a – neprekvapivo – na jadrovej energii a investíciách do dekarbonizácie priemyslu. Prejav je príspevkom do diskusie o ďalšom strategickom a politickom smerovaní Európy pred na nasledujúcich päť rokov po európskych voľbách, ktoré budú 6. až 9. júna.

Aby Európa zvládla nové geopolitické výzvy potrebuje podľa francúzskeho prezidenta silnejšiu a integrovanú obranu a celkovo byť asertívnejšia na globálnej scéne. Zdôraznil, že Rusku nesmie byť umožnené vyhrať na Ukrajine. Európa má tiež zvýšiť svoju kapacitu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, utužiť obranné väzby s Britániou po Brexite a vytvoriť európsku akadémiu na výcvik vysokopostaveného vojenského personálu.

Prejav si získal pozitívnu odozvu od Macronovho hlavného partnera v EÚ, nemeckého kancelára Olafa Scholza, s ktorým sa často stretáva v otázkach obrany a obchodu.
„Francúzsko a Nemecko chcú, aby bola Európa silná,“ uviedol Scholz v príspevku na sociálnej sieti. „Vaša reč obsahuje dobré nápady, ako to môžeme dosiahnuť.“

Macron už dlho požaduje európsku „strategickú autonómiu“. Tá zahŕňa zníženie obrannej závislosti od Spojených štátov, čo je postoj, ktorý zarezonoval vzhľadom na snahu Donalda Trumpa vrátiť sa do Bieleho domu. Trump často obviňuje Európu, že využíva Spojené štáty, aby jej poskytovali bezplatnú obranu.

Obrana zelenej dohody

Macronov prejav priniesol niektoré prekvapenia najmä v oblasti klímy a energetiky. Pochválil Európu „za zvládnutie výziev posledných siedmich rokov“, do čoho zahrnul aj masívne príjmanie zelených politík v oblasti klímy a energetiky v rámci Európskej zelenej dohody. Cieľom dohody, ku ktorej sa zaviazali členské štáty, je do polovice storočia znížiť produkciu  emisií skleníkových plynov bloku na nulu.

Hoci Macron ešte minulý rok vyzýval, aby si Únia dala prestávku v klimatických politikách, lebo sa obával, že to oslabuje jeje konkurencieschopnosť voči Spojeným štátom a Číne, zdá sa, že pauza skončila. „Vďaka Európskej zelenej dohode je Európa jedinou oblasťou na svete, ktorá plánuje koordinovanú zelenú transformáciu ekonomiky,“ povedal

Únia má podľa neho pokračovať v ozeleňovaní priemyslu, lebo to je zárukou obnovy konkurencieschopnosti. Európsky ťah na bránu v oblasti klímy má potenciál pritiahnuť nové priemyselné odvetvia – ako sú obnoviteľné a digitálne technológie.

Uvítal, že Európa prijala prístup „dlhodobého plánovania“. Po prijatí noriem je čas na investície. Preto musia byť ďalšie plány na znižovanie emisií a zvyšovanie konkurencieschopnosti podporené primeranými investíciami.

Macron preto vyzýva na „zdvojnásobenie finančnej kapacity Európy“. Chce väčšie využívanie vlastných zdrojov EÚ, ako sú napríklad odvody z mechanizmu úpravy uhlíka na hraniciach, ľudovo nazývaného aj uhlíkové clo.

Keďže verejné peniaze nebudú stačiť, Macron nalieha na vytvorenie únie kapitálových trhov (CMU). Je to desať rokov starý plán na vybudovanie európskeho jednotného kapitálového trhu s využitím spojenej ekonomickej sily všetkých členských štátov. Podľa neho by nemalo trvať vybudovanie tejto únie dlhšie ako rok.

Elektrická veľmoc Európa

Macron chce integrovanejší jednotný trh EÚ s energiou, čo odráža návrhy bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu, ktorý minulý týždeň predstavil strategickú správu o jednotnom trhu EÚ.

Macron tvrdil, že „čím skôr uskutočníme zelený prechod, tým skôr získame konkurencieschopnosť“, a zdôraznil rozdiely medzi európskymi modelmi rastu s modelmi Spojených štátov a Číny.

Pre francúzskeho prezidenta je „dekarbonizovaná energia kľúčom k ochrane klímy, suverenite a zamestnanosti“, pričom základným pilierom tohto posunu je elektrifikácia. „Kľúčové je, aby sa z Európy stala elektrická veľmoc,“ povedal. Inými slovami, má sa stať trhom pre „voľný obeh dekarbonizovaných elektrónov“. Na dosiahnutie tohto cieľa musí EÚ podporiť kapacitu elektrizačnej sústavy, aby užšie prepojila vnútroštátne elektrické siete.

Okrem rozvoja sietí musia štáty investovať najmä do výroby elektriny. Preto „musíme prevziať zodpovednosť za budovanie jadrových zdrojov v Európe,“povedal Macron.

Klimatické ciele sa dajú dosiahnuť iba rozvojom obnoviteľnej energie, jadrovej energie a energetickej účinnosti, dodal. Pokrokom je podľa neho vytvorenie jadrovej aliancie približne pätnástich projadrových krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko.

Energetická sebestačnosť a inovácie

Prezident privítal pokrok dosiahnutý pri znižovaní závislosti Európy od ruskej energie, novú prax spoločného nákupu energie a plynu a takmer dokončenú reformu európskych trhov s elektrinou.

V rovnakom duchu Macron ocenil pokrok, ktorý Európa urobila pri „obrane našich sektorov“, ako sú elektrické batérie a vodík, prostredníctvom „stratégie na dosiahnutie kľúčovej autonómie“ a rozhodnutím „skoncovať s našou závislosťou od kľúčových materiálov ako sú  polovodiče a kritické suroviny“.

„Otázka, či bude Európa inovačným kontinentom, sa rieši už teraz,“ tvrdí Macron.

Medzi kľúčové oblasti, na ktoré by sa mala Európa v inováciách zamerať patria malé jadrové reaktory, jadrová fúzia a vodík. Macron pri nich vyzval na väčšiu európsku angažovanosť ako v súčasnosti, najmä prostredníctvom spoločného financovania takzvaných „projektov spoločného európskeho záujmu“.

Voľnejšie pravidlá hospodárskej súťaže, silné colné hranice EÚ

Macron tvrdí, že na vývoj nových európských technológií môže byť potrebná výnimka z pravidiel hospodárskej súťaže, pretože je to „jediný spôsob, ako reagovať na čínske a americké nadmerné dotácie“.

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ, ktorý bol prijatý koncom roka 2022, stanovuje clá na určité dovozy pochádzajúce z krajín s nižšími environmentálnymi štandardami. V súčasnosti pokrýva len niekoľko kategórií komodít, ako je oceľ, hnojivá a cement.