Politika súdržnosti, v rámci ktorej EÚ financuje rozvoj regiónov, je jadrom európskej bezpečnosti, hovorí pre EURACTIV Slovensko maďarská opozičná politička a predsedníčka Európskeho výboru regiónov Kata TÜTTŐ. Varuje pred jej oslabením, ktoré podľa nej môže priniesť destabilizáciu. Kata Tüttő je maďarská komunálna politička za ľavicovú MSZP (PES), bývalá viceprimátorka mesta Budapešť. Momentálne pôsobí ako predsedníčka […]
Menej ako 1 min. min.
Politika súdržnosti, v rámci ktorej EÚ financuje rozvoj regiónov, je jadrom európskej bezpečnosti, hovorí pre EURACTIV Slovensko maďarská opozičná politička a predsedníčka Európskeho výboru regiónov Kata TÜTTŐ. Varuje pred jej oslabením, ktoré podľa nej môže priniesť destabilizáciu.
Kata Tüttő je maďarská komunálna politička za ľavicovú MSZP (PES), bývalá viceprimátorka mesta Budapešť. Momentálne pôsobí ako predsedníčka Európskeho výboru regiónov – poradného orgánu EÚ, ktorý pripomienkuje európsku legislatívu a združuje predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy.
V rozhovore hovorí o tom,
- prečo každý deň sleduje predpovede vodných tokov,
- že maďarský imunitný systém stále funguje,
- čo z nej spravilo feministku,
- čo je unikátne na Európskom výbore regiónov,
- ako vidí budúcnosť politiky súdržnosti (kohéznej politiky),
- že samosprávy nie sú len vykonávatelia, ale strategickí aktéri.
Počula som, že každé ráno sledujete hydrologické predpovede. Je to pravda?
Áno! Počas môjho pôsobenia ako zástupkyne primátora Budapešti som bola som zodpovedná za vodu, odpadové vody, energiu, odpad, zelenú aj sivú infraštruktúru a biodiverzitu. Sledovanie počasia bolo súčasťou dennej rutiny. Niekedy som sa cítila, ako keby som pracovala v poľnohospodárstve.
V zime som sledovala predpovede sneženia, lebo jeden zasnežený deň môže vyjsť mesto draho, finančne aj ekologicky. Potrebujete soľ, no príliš veľa soli škodí biodiverzite. Na jar som zas sledovala snehové zásoby v Alpách, čo sú vlastne vodné zásobníky Dunaja. Ak tam nie je dosť snehu, vieme, že v lete bude málo vody v rieke.
V júni sú to povodňové predpovede. Potom príde leto: vlny horúčav, tepelné ostrovy, potrebujete chladiť, nízka hladina Dunaja a náhle búrky, ktoré preťažujú kanalizačný systém. V máji, keď je priveľa dažďa, tráva rastie rýchlo, ale nemôžete ju kosiť, lebo je pôda príliš mokrá, no občania sa aj tak sťažujú. A koncom augusta sa opäť vraciame k obdobiu povodní.
Budapešť má na vodu šťastie, máme čistú, zdravú podzemnú vodu na pitie. Ale s najnižšími snehovými zásobami v Alpách, aké sme kedy videli, a čoraz horúcejšími letami, hladina Dunaja nebezpečne klesá. Kapacita našich studní pritom závisí od rieky. Každé leto sa teraz pripravujeme na oboje: nedostatok aj prebytok vody.
Cez víkend ste sa zúčastnili na budapeštianskom pride pochode, na ktorom sa napriek zákazu zúčastnilo rekordné množstvo ľudí. Aké to bude mať v Maďarsku dôsledky?
Vedeli sme, že príde mnoho ľudí, ale počet účastníkov prekonal všetky očakávania. Nikdy som nevidela toľko ľudí na budapeštianskom pride, zo všetkých generácií, stojacich spolu v solidarite. Bol to pokojný, radostný a dôstojný pochod, okamih, keď spoločnosť jasne vyjadrila nesúhlas s nespravodlivým zákonom. Pochod nebol len oslavou identity; bol dôkazom sily spoločnosti v neustálom zápase za slobodu. Drvivá väčšina z desiatok tisíc demonštrantov boli občania Maďarska, ktorí túto slobodu žijú a bojujú za ňu. Podpora našich európskych priateľov posilňuje náš boj a keď vidia, že maďarský imunitný systém stále funguje, vedia, že Maďarsko má budúcnosť v Európskej únii.
Označujete sa za feministku. Aká osobná alebo profesionálna skúsenosť najviac formovala váš pohľad na svet v tomto smere?
Ako tínedžerka som bola nadšená prírodnými vedami. Chcela som sa stať biologičkou. Snívala som o tom, že pôjdem v stopách Geralda Durrella. Tesne pred podaním prihlášky na univerzitu mi niektorí profesori, ktorých som poznala z ornitologických táborov, povedali: „Kata, pozri sa okolo. V prírodných vedách je len málo žien, a má to svoj dôvod. Nie je to pre ženy.“
Krátko nato ma oslovila Maďarská socialistická strana. Mala som 17 rokov. Povedali mi: „Kata, pozri sa okolo. V politike je málo žien a to je problém. Poď. Kandiduj. Podporíme ťa.“ Ten moment zmenil smer môjho života.
Teraz, ako žena po štyridsiatke, čelím dôsledkom zdravotníckeho systému vytvoreného pre „priemerného muža“. Desaťročia sa na ženské telo pozeralo ako na menšiu verziu mužského. Výsledok? Generácie žien boli zle diagnostikované alebo ignorované – najmä v perimenopauze a menopauze – s tým, že je to všetko len v ich hlave, že utrpenie je súčasťou ženského života.
Nie, nie je. Zbytočné utrpenie žien nie je nevyhnutné, je to zlyhanie. A to je jeden z mojich hlavných motívov: chcem to zmeniť. Musím niečo urobiť pre ženy.
Okrem iných štrukturálnych prekážok pre ženy sa v poslednom čase objavuje aj trend otvorenej nenávisti voči ženám v online priestore – najmä tým, ktoré pôsobia v politike alebo vo verejnom živote. Zažili ste to osobne?
Áno, absolútne. Nielen ako žena v politike, ale ako človek, ktorý žije v digitálnom verejnom priestore. Miera nenávisti, agresie a psychologického násilia, ktorej dnes čelíme, najmä na sociálnych sieťach, sa stala patologickou. Nie je to len nepríjemné, je to systémovo nebezpečné.
To, čo vidíme, nie je odrazom skutočnej spoločnosti. Sekcie komentárov nie sú demokratickým priestorom, sú neúmerne obsadzované tými najsadistickejšími, najnarcistickejšími a najpsychopatickejšími hlasmi. Mnohí tam neprichádzajú diskutovať. Prichádzajú odľudštiť. Mučiť. Otráviť.
A nie sú to len ľudia. Sú to boti. Sú to algoritmy. Je to hybridná vojna. Cieľom je zasiahnuť priamo amygdalu – centrum strachu v mozgu – a vyvolať paniku, rozhorčenie a kmeňové inštinkty. Takto sa vyrába polarizácia. Takto sa oslabujú demokracie. Nie je to náhoda, je to stratégia.
Musíme to začať vnímať ako otázku verejného zdravia, bezpečnosti a spoločenskú výzvu. Pretože ak dovolíme toxickým platformám, aby formovali našu emocionálnu realitu, neprídeme len o jednotlivé hlasy, riskujeme, že stratíme schopnosť deliť sa o pravdu, súcit a demokraciu samotnú.
Preto verím, že líderstvo dnes musí zahŕňať aj zodpovednosť za tón verejného života.
Ako zástupkyňa primátora Budapešti ste boli zodpovedná za široké spektrum verejných služieb. Presadzovali ste počas svojho pôsobenia nejaké konkrétne rodovo citlivé politiky?
Jeden praktický príklad pochádza z oblasti verejnej dopravy. Tak ako mnohé iné mestá, aj Budapešť zápasí s nedostatkom vodičov autobusov, električiek, trolejbusov a metra. Náborové kampane vždy zobrazovali len mužov za volantom, a tak si ženy zriedkakedy vedeli predstaviť, že by túto prácu mohli robiť aj ony.
Zmenili sme vizuály: každá náborová kampaň teraz zobrazuje ženy aj mužov v uniforme. Znie to jednoducho, ale to, čo ľudia vidia, je dôležité. Keď dievča alebo žena uvidí niekoho, kto sa jej podobá, ako šoféruje autobus – alebo riadi firmu či krajinu – dokáže si aj seba predstaviť v tej úlohe. Reprezentácia rozširuje okruh uchádzačov a zároveň odbúrava stereotypy. Výsledky už vidíme. Dnes máme ženy, ktoré šoférujú súpravy metra a električky po celom meste.
Ak by ste mali možnosť, posilnili by ste kompetencie Výboru regiónov?
Úlohou Európskeho výboru regiónov je prepojiť rozhodovanie na úrovni EÚ so skutočnými skúsenosťami miest, regiónov a komunít. Prekladáme politiku do reality. Potrebujeme pre Výbor regiónov viac právomocí? Nie nevyhnutne.
Potrebujeme, aby sa existujúci princíp subsidiarity bral vážne. Rozhodnutia sú lepšie, keď sú prijímané čo najbližšie k tým, ktorých sa týkajú. Miestni lídri prinášajú inovácie a stabilitu, ktoré Európa v neistých časoch potrebuje. Našou úlohou je byť protiváhou, keď sa systém príliš centralizuje, a niesť viac zodpovednosti, nielen viac práv.
Takže namiesto požiadavky nových formálnych právomoci žiadame skutočné partnerstvo. Nech všetky úrovne vlády veslujú synchronizovane, s pohľadom upretým na ten istý horizont. Ak to dokážeme, vplyv Výboru regiónov porastie tam, kde na tom najviac záleží — v území, kde žijú Európania.
Dá sa predpokladať, že politiku súdržnosti (eurofondy) ktorá je pre regióny a aj Výbor regiónov veľmi dôležitá, čakajú zmeny. Aké zmeny, alebo, naopak, kontinuitu, by ste si želali?
Prežitie Európy závisí od jej súdržnosti. To nie je len slogan, je to strategická nevyhnutnosť. Súdržná Európa je jediná Európa, ktorá môže prežiť turbulencie, ktoré nás čakajú. Som o tom hlboko presvedčená.
Dnes je Európa pod čoraz väčším tlakom a očakávaniami. Ľudia očakávajú ochranu, spravodlivosť, kroky v oblasti klímy, sociálnu spravodlivosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Tieto ambície si vyžadujú zdroje. Zmrazený rozpočet so zmrazeným myslením neprichádza do úvahy.
Bezpečnosť sa dostáva na vrchol politickej agendy a vidíme znepokojujúce signály, že by sa politika súdržnosti mala zmenšiť alebo zjednodušiť na úkor jej podstaty. To by bolo fatálne nepochopenie toho, ako Európa funguje.
Politika súdržnosti nie je len ekonomický nástroj, je to jadro bezpečnostnej architektúry Európy. Zaručuje, že žiaden región nepadne pod ťarchou transformácie, že žiadna komunita nezostane pozadu v pretekoch o konkurencieschopnosť. Je to spojovacie tkanivo Únie. Jej oslabenie nie je zjednodušením, je to destabilizácia.
Čo by sa teda malo udiať s touto politikou?
Upratať vnímanú zložitosť je dobrá vec, no odstrániť komplexnosť zo systému samotného je nebezpečné. Európa je zložitý organizmus. Komplexnosť sa nelieči odstraňovaním životne dôležitých funkcií, rieši sa to chytrejším manažmentom. Tak ako ľudské telo, aj EÚ potrebuje citlivé spätné väzby, nie hrubú centralizáciu.
To, čo teraz potrebujeme, nie je menej súdržnosti, ale inteligentnejšia súdržnosť, ktorú budú poháňať nové vlastné zdroje na úrovni EÚ, nie vnútorné kanibalizovanie fondov súdržnosti. Ďalej potrebujeme mobilizáciu verejno-súkromného kapitálu, so silnejšou úlohou Európskej investičnej banky a plným zapojením miest a regiónov do rozhodovania a implementácie.
Oni totiž, nie sú len vykonávatelia – sú to strategickí aktéri.
Hovorí sa o zrecyklovaní modelu Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF).
Aj keď z neho možno čerpať isté ponaučenia, najmä pri prepájaní reforiem a investícií, netreba zabúdať, že RRF miestne samosprávy obchádzal, čo oslabilo jeho realizáciu a znížilo jeho skutočný dopad. Ak túto chybu zopakujeme, oslabíme schopnosť EÚ reagovať na budúce krízy. Nesmieme dovoliť, aby sme kvôli ilúzii zjednodušenia nevideli realitu, ktorou je vzájomná závislosť. Súdržnosť je infraštruktúra prežitia Európy.
Aké máte pracovné skúsenosti so slovenskými členmi Výboru regiónov?
Pre mňa Slovensko nie je len sused na mape, chodím sem od detstva. Lyžovať som sa naučila na Donovaloch a každé leto sa vraciam na túry do Vysokých Tatier. Po ceste sa vždy zastavím v Kežmarku, kde je primátor mesta Ján Ferenčák, člen Výboru regiónov a môj dobrý priateľ.
Jednou z vecí, ktorú si na Výbore regiónov vážim najviac, je práve tento duch blízkosti. Sedíme za jedným stolom bez politických farieb a národných nálepiek, ktoré tak často rozdeľujú politiku. Počas môjho prvého mandátu som sa venovala najmä životnému prostrediu, energetike a politike súdržnosti, čo znamenalo spoluprácu so slovenskými kolegami ako Rastislav Trnka z Košíc, Jozef Viskupič z Trnavy a Juraj Droba z Bratislavy. Hoci máme odlišné stranícke tričká, výzvy našich regiónov ako je čistý vzduch, stabilné rozpočty, dobré pracovné miesta sú pozoruhodne podobné, a spoločne sa púšťame do práce. Vážim si tiež každú možnosť porozprávať sa v našom spoločnom materinskom jazyku s Józsefom Berényim z Trnavského kraja.
Som rada, že ich mám po svojom boku aj teraz, keď som predsedníčka. Juraj (Droba) ako vedúci slovenskej delegácie je zároveň jedným z najsilnejších hlasov v oblasti fondov súdržnosti. Rastislav (Trnka) pripravuje kľúčové stanovisko o biodiverzite a Jozef (Viskupič) spracúva našu odpoveď na stratégiu EÚ pre start-upy a scale-upy. Nový mandát priniesol aj nové slovenské tváre; teším sa na ďalšie rozhovory s každým z nich. Milan Majerský z Prešova napríklad organizuje podujatie o cezhraničnej spolupráci s Ukrajinou, presne ten typ praktickej solidarity, aký Európa dnes potrebuje.
Kata Tüttő na otázky odpovedala písomne.
The post Maďarská politička, ktorá vedie európske samosprávy: Na Slovensko chodím od detstva appeared first on euractiv.sk.
